LEICESTER CITY – 2015/2016

V 21. storočí hral Leicester v Premier League len šesťkrát, najvyššie skončil na prelome storočí v sezóne 1999/2000 (8. miesto), inak boli ciele stále rovnaké: záchrana. Dvakrát líšky z najvyššej súťaže beznádejne vypadli, ružovo to s nimi nevyzeralo ani v sezóne 2014/2015, v ktorej sa im napokon podarilo zachrániť.

Prišiel taliansky trénerský „deduško“ Claudio Ranieri, ktorý pred sezónou 2015/2016 nakúpil hráčov za takmer 38 miliónov libier dokopy. Samozrejme, žiadne hviezdy. Hlavným cieľom bola opäť záchrana, o to prekvapujúcejšia bola prvá štvorka, kam sa Leicester dokázal prepracovať. Potom prišlo vystúpenie na vrchol, z ktorého, ako väčšina fanúšikov a odborníkov očakávala, postupne spadne. Očakávania sa však nenaplnili.

Leicester, ktorého hráči ukázali v celej sezóne neuveriteľnú neoblomnosť, vyhral súťaž s priepastným 10-bodovým náskokom pred Arsenalom, istotu titulu mal už dve kolá pred koncom sezóny. Z neznámych hráčov ako Vardy, Mahrez, Kanté či Okazaki sa stali hviezdy a mimoriadne žiadané artikle na prestupovom trhu. Leicester City je dôkazom, že vo futbale nič nie je nemožné.

Šindži Okazaki Jamie Vardy Daniel Drinkwater

ATLÉTICO MADRID – 2013/2014

Deväť rokov panovala v Španielsku nadvláda Barcelony (šesť titulov) a Realu Madrid (tri tituly). Po nástupe Diega Simeoneho do funkcie manažéra Atlético Madrid v roku 2011 tento klub ukázal, že s ním treba rátať a v boji o titul ho netreba podceňovať.

Hneď v prvej Simeoneho sezóne 2011/2012 skončilo Atlético piate, no triumfovalo v Európskej lige. O rok to už bolo tretie miesto a k tomu víťazstvo v Superpohári v súboji s Chelsea (4 : 1). V sezóne 2013/2014 to prišlo…

O titule sa rozhodlo až v poslednom kole medzi Barcelonou a Atléticom. Práve katalánsky veľkoklub si brúsil zuby na prvé miesto a mohol Madridčanov v prípade víťazstva preskočiť. Vyhrával 1 : 0, no titul Atléticu zariadil vyrovnávajúcim gólom stopér Godin. Počtom strelených gólov v majstrovskej sezóne (77) sa Barcelone a Realu rovnať nemôžu, defenzívu však mali Los Colchoneros jednoznačne najlepšiu z celej ligy. Simeone z Atlético Madrid vybudoval tím s buldodžou povahou, ktorý sa nezlomí za žiadnych okolností.

VFL WOLFSBURG – 2008/2009

V sezóne 2006/2007 bojoval Wolfsburg v nemeckej Bundeslige o holé prežitie, skončil tesne nad pásmom zostupu s trojbodovým náskokom na posledný vypadávajúci Mainz. Všetko sa zmenilo s príchodom tvrdého a nekompromisného trénera Felixa Magatha po neúspešnej sezóne.

V prvej sezóne vytiahol mužstvo na 5. miesto, o rok už Wolfsburg za sebou zanechal všetkých, aj najväčšieho ašpiranta na titul Bayern Mníchov , od ktorého Magath prestúpil k „vlkom“. Parádne fungujúce mužstvo sa prezentovalo najmä výbornou ofenzívou, v ktorej úradovala dvojica Edin Džeko – Grafite. Títo dvaja sa postarali až o 54 gólov z celkových 80 strelených.

Nikto v súťaži nestrelil viac gólov ako Wolfsburg, treba jedným dychom dodať, že nikto nemal ani lepšiu defenzívu – 41 inkasovaných gólov bolo najmenej v lige. Pevnou súčasťou majstrovského tímu bol aj slovenský obranca Peter Pekarík.

KK13 Wolfsburg - Hráči Wolfsburgu držia trofej po zisku ich prvého bundesligového titulu 23. mája 2009 vo Wolfburgu. Zverenci trénera Felixa Magatha deklasovali v sobotňajšom záverečnom 34. kole najvyššej nemeckej súťaže Werder Brémy 5:1. FOTO TASR/AP Wolfsburg's players celebrate with the trophy after the German first division Bundesliga soccer match between VfL Wolfsburg and Werder Bremen in Wolfsburg, Germany, on Saturday, May 23, 2009. Wolfsburg won its first German soccer championship ever. (AP Photo/Fabian Bimmer) ** NO MOBILE USE UNTIL 2 HOURS AFTER THE MATCH, WEBSITE USERS ARE OBLIGED TO COMPLY WITH DFL-RESTRICTIONS, SEE INSTRUCTIONS FOR DETAILS **

FC KAISERSLAUTERN – 1997/1998

Ďalší rozprávkový príbeh a opäť z nemeckej Bundesligy. 1. FC Kaiserslautern má mimoriadne bohatú klubovú históriu, podstatnú časť 21. storočia (7 sezón) však strávil tento klub v druhej lige. V nej pôsobili „červení diabli“ aj v sezóne 1996/1997, no po jednom roku sa im hneď podarilo postúpiť do Bundesligy.

A hneď prvá sezóna medzi elitou 1997/1998 bola výnimočná. Kaiserslautern koučoval Otto Rehhagel, ktorého futbalový svet pozná aj ako trénera senzačného majstra Európy z roku 2004 Grécka. Ofenzívu 1. FC ťahal 21-gólový Olaf Marschall, (nielen) celé Nemecko udivoval svojím talentom 21-ročný Michael Ballack.

Ak sezónu 1997/1998 rozdelíme na tretiny, Kaiserslautern dominoval najmä v prostrednej. Záver sezóny už taký jednoznačný nemal, no aj z dôvodu nevyrovnaných výkonov najväčších konkurentov (na čele s Bayernom Mníchov) sa napokon tešil zo štvrtého titulu v najvyššej súťaži v klubovej histórii. Dve prvé miesta po sebe za dva roky v dvoch súťažiach zostanú nezabudnuteľné.

REICH

BLACKBURN ROVERS – 1994/1995

Pamätnú jazdu „The Riversiders“ v sezóne 1994/1995 môžeme pokojne nazvať aj inšpiráciou pre Leicester City. Dovtedy posledný titul v najvyššej súťaži získal Blackburn ešte pred prvou svetovou vojnou v sezóne 1913/1914.

Pritom len tri roky pred titulom zo sezóny 1994/1995 postúpili Rovers do najvyššej súťaže. V prvej sezóne v Premier League po postupe skončil Blackburn štvrtý, o rok druhý, v sezóne 1994/1995 už dovtedy suverénny Manchester United zanechal za sebou.

Jeden z najväčších úspechov v klubovej histórii kočíroval na lavičke Kenny Dalglish, ktorý do klubu priviedol Alana Shearera. Anglický kanonier splatil trénerovu dôveru vystrieľaním majstrovského titulu. V sezóne 1994/1995 strelil 34 gólov, vyrovnal tak zápis Andyho Colea z predošlej sezóny, útočníci v Premier League túto hranicu dodnes márne atakujú.

O titule pre Blackburn rozhodlo až posledné kolo. V ňom Rovers prehrali na pôde Liverpoolu 2 : 1 a tŕpli. Ak by Manchester United nad West Hamom vyhral, preskočil by „modro-bielych“ a získal by tretí titul v rade. Červení diabli ale len remizovali 1 : 1 a o bod skončili druhí. Z rozprávkového titulu sa tak tešil Blackburn.

Blackburn Rovers - Alan Shearer - Getty Images

HSC MONTPELLIER – 2011/2012

Od začiatku 21. storočia kraľoval najvyššej francúzskej súťaži Ligue 1 Lyon, dnes súperi márne stíhajú Paris Saint-Germain. V akomsi prechodnom období od sezóny 2008/2009 po 2011/2012 sa zo zisku titulu tešili štyri rôzne kluby. Okrem tradičných francúzskych bášt ako Bordeaux, Marseille či Lille prekvapil konkurenciu outsider HSC Montpellier.

Ten získal majstrovský titul tri roky po postupe z druhej ligy. Bolo to v čase, keď parížsky PSG začínal pomaly, ale isto vládnuť Francúzsku, no práve Montpellier ubrzdil parížsky rozkvet. Tím pod Reném Girardom triumfoval s dvojbodovým náskokom pred Paríž anmi.

Víťazné mužstvo ťahal najlepší strelec sezóny 21-gólový Olivier Giroud, ktorý prežil životnú sezónu, okrem toho totiž pridal aj 9 gólových asistencií. Mužstvo bez zvučných mien teda šokovalo celé Francúzsko. Po sezóne vedenie neudržalo opory Girouda a Yangu-Mbiwu, o rok odišiel aj Younes Belhanda, ktorý v majstrovskej sezóne strelil 12 gólov.

Výpredaj najlepších hráčov mal za následok, že Montpellier v sezóne 2013/2014 takmer prepadol do druhej ligy, od katastrofy ho delili dva body. Dnes tento klub už len pláva v strede tabuľky, 31-bodový náskok PSG pred druhým Lyonom v tejto sezóne naznačuje, že v Ligue 1 k prekvapeniu na čele tak skoro nepríde…

Titul Bocaly oslavy francúzska liga

MIMOLIGOVÝ BONUS Č.1: LIGA MAJSTROV 2003/2004 – FC PORTO

Nenápadný víťaz. Tak by sa dalo nálepkovať FC Porto, ktoré si v sezóne 2003/2004 podmanilo prestížnu Ligu majstrov. V základnej skupine „draci“ obsadili postupové druhé miesto za Realom Madrid. Potom prišiel šok číslo 1, keď Porto s Josém Mourinhom na trénerskom tróne vyradilo favorizovaný Manchester United.

Vo štvrťfinále prešiel portugalský klub cez francúzsky Lyon, v semifinále zase jediným gólom v dvojzápase vyradil Deportivo La Coruňa. V ročníku plnom prekvapení Porto nedalo vo finále šancu Monacu. Kniežatá sa museli skloniť, prehrali rozdielom triedy a titul putoval do Portugalska.

Jednou z najvýraznejších postáv majstrovského tímu bol portugalský špílmacher Deco, ktorý s Rothenom z Monaca kraľoval štatistikám v počte gólových prihrávok (6). Inak bol šokujúci triumf Porta kolektívnym dielom, čo sa ukázalo aj v strelených góloch. Najlepším strelcom mužstva bol len 4-gólový Benny McCarthy, dnes už raritou je fakt, že vo finále malo Porto v základnej zostave len dvoch cudzincov.

MIMOLIGOVÝ BONUS Č.2: MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2004 – GRÉCKO

Ďalší, azda ešte väčší šok ako v prípade Porta, sa zrodil na medzinárodnej scéne. Grécko na majstrovstvách Európy v roku 2004 takmer nepostúpilo zo základnej skupiny, so štyrmi bodmi hralo v ich prospech pred tretím Španielskom skóre. Kto si myslel, že grécke pôsobenie na turnaji nebude mať dlhé pokračovanie, túto myšlienku kruto oľutoval.

V ostatných troch zápasoch síce Gréci strelili len tri góly, tri víťazstvá po sebe s rovnakým výsledkom 1 : 0 – vo štvrťfinále s Francúzskom, v semifinále s Českom a vo finále s Portugalskom – im vyniesli titul majstrov Európy.

Hrdinom sa stal Angelos Charisteas, ktorý umlčal Ronalda a spol. a strelil víťazný gól vo finále. Zverencov nemeckého trénera Rehhagela zdobili skalopevná obrana a schopnosť udrieť v správnom čase. Lodivod majstrov si v Grécku vyslúžil po historickom úspechu prezývku „Rehhakles“.