Náš pohľad: Najväčšie negatíva futbalových MS v Rusku

2
51
- Reklama -

XXI. Majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku 2018 sú definitívne minulosťou a najbližšie dni ešte prinesú, ako vždy, viacero poturnajových „dozvukov“. Predovšetkým najrôznejšie analýzy, rebríčky či štatistiky týkajúce sa práve skončeného futbalového sviatku. Aj my sme sa preto podujali vybrať pre vás osem bodov (4 plusy, 4 mínusy), ktoré taktiež dotvárali celkový obraz turnajového zápolenia.

Prvý muž súčasného svetového futbalu Gianni Infantino vyhlásil pred nedeľným finále, že končiaci „mundial“ bol najlepším šampionátom v histórii. Podobné bombastické vyhlásenia treba brať s rezervou, keďže sú viac-menej už tradičným „folklórom“ pri globálnych akciách typu olympiáda, prípadne práve futbalové MS. Na druhej strane, ruským organizátorom nemožno naozaj prakticky nič vytknúť.

Pokiaľ sa ale bavíme o rýdzo futbalovej stránke turnaja, tak ako fanúšik som si užil pred televíznou obrazovkou oveľa viac zábavy napr. pri šampionátoch v roku 1998 vo Francúzsku, prípadne o štyri roky skôr v Spojených štátoch.

Nech už je váš názor na kvalitu tohtoročného svetového šampionátu akýkoľvek, je jasné, že na globálnom futbalovom javisku sa za mesiac vždy udeje množstvo zaujímavých, kurióznych, ako aj pamätných momentov. Skúsme teda „vypichnúť“ kvarteto kladných, ale aj záporných bodov, ktoré nám turnajové duely priniesli.

Začnime netradične – tými horšími aspektmi ruského šampionátu. Samozrejme, podnetov boli desiatky a bolo preto veľmi náročné vybrať práve štvoricu tých najdôležitejších. Tak snáď sme sa aspoň sčasti trafili… J

Pragmatická „údržba“

Videli ste zápas Francúzsko – Dánsko, prípadne osemfinále medzi Dánskom a Chorvátskom? Že nie? Dobre ste spravili! Nuda, nuda a ešte raz nuda. Je podivuhodné, že obaja finalisti odohrali aj zápasy, ktoré mohli športového diváka len ťažko nadchnúť. Nič svetoborné nepredviedli ani silné reprezentácie Belgicka a Anglicka vo vzájomnom zápase. Leitmotívom nevábnych výkonov na trávniku bola výsledková istota. Mužstvá už kalkulovali, respektíve nechceli vôbec riskovať. Výsledkom toho bol často medzišestnástkový futbal, ktorému chýbala akákoľvek iskra a ochota ísť do rizika. Takisto osemfinále medzi domácimi Rusmi a Španielmi pripomínalo skôr hádzanú, keďže juhoeurópsky celok akoby nepoznal finálnu prihrávku kolmo dopredu a len si posúval loptu zo strany na stranu po celej šírke ihriska. Iste, penaltový rozstrel je už potom vzrušujúci, no prečo by sme mali my fanúšikovia dve hodiny čakať, až sa udeje na ploche niečo zábavné?

Nejednoznačný VAR

Už pred turnajom sa vedelo, že záverečný turnaj MS bude prelomový minimálne v tom, že po prvýkrát bude na scéne video. Takzvaný systém VAR (Video Assistant Referee) mal mužom v čiernom uľahčiť rozhodovanie a prípadne korigovať nesprávne verdikty. Pre hyperkonzervatívny futbal ide jednoznačne o krok vpred. Aj napriek tomu ale panujú pár dní po šampionáte isté rozpaky. Dôvodom je akýsi dvojaký meter v rámci posudzovania inkriminovaných situácií. Koniec koncov, aj samotné finále prinieslo videokorekciu a Francúzi mali po Perišičovom hraní rukou výhodu pokutového kopu. Na jednej strane išlo o jasnú ruku, no aj objavili sa aj hlasy, že nešlo o úmysel a pri výskoku hráč svojimi rukami aj tak rozhodí do strán. „Prekvapilo nás to,“ okomentoval penaltový verdikt rozhodcu Néstora Pitanu chorvátsky kapitán Luka Modrič.

Za zmienku stojí aj (ne)ruka argentínskeho zadáka Marcosa Roja v poslednom zápase skupiny proti Nigérii. Argentínčan zahral za stavu 1:1 v dueli proti Nigérii jasne rukou, penalta sa ale nepískala. Naopak, sám Rojo zanedlho strelil rozhodujúci gól svojho mužstva.

Pritom len deň predtým sa pískal pokutový kop v prospech Iránu po ruke portugalského obrancu Cedrica Soaresa. Ak by sme porovnali oba zákroky, Rojo zahral rukou rozhodne viditeľnejšie, no potrestaný bol, paradoxne, iba Portugalčan, respektíve Portugalsko.

Chcelo by to ujednotenie a striktný výklad pravidiel, no ani to negarantuje, že rozhodcovia sa v budúcnosti pri posudzovaní daného zákroku nezmýlia.

Stopka Afrike

Prakticky každé majstrovstvá hovoria odborníci minimálne o jednom africkom zástupcovi, ktorý je pasovaný za tajný tromf. Neraz dokonca padli aj vyhlásenia, že je len otázkou času, kedy reprezentácia čierneho kontinentu vystúpi až na samotný futbalový Olymp a stane sa majstrom sveta. Faktom však je, že najďalej sa Afričania dostali do štvrťfinále (Kamerun – 1990, Senegal – 2002, Ghana – 2010). A v Rusku? Všetci reprezentanti Afriky vypadli už v základnej skupine. Pritom africké reprezentácie nepredvádzali vyslovene slabý futbal. Napríklad Nigéria bola na prahu postupu, kvalitným a mimoriadne okulahodiacim futbalom sa prezentovalo aj Maroko, no podobne ako Tunisania, doplatili na ťažkú skupinu.

Senegal začal v H-skupine ideálne, no zo zvyšných dvoch duelov už získal iba bod. Sklamaním boli len výkony Egypťanov, keďže „Faraóni“ prehrali v A-skupine všetky tri duely a v kolónke bodov im svietila nepopulárna nula.

(Nielen) Neymarovo simulovanie

Tu bude autor článku trošku osobný. Hoci som závodne hrával futbal vyše 15 rokov, nikdy som neoplýval nejakou extra hernou virtuozitou. A asi aj preto som hrával na pravom kraji obrany. K čomu som sa však nikdy neznížil, bolo simulovanie či dokonca váľanie sa po trávniku. A to, že futbalisti sú v očiach hokejistov (o boxeroch alebo hráčoch rugby radšej ani nehovoriac) zženštelé, metrosexuálne bábiky, je nespochybniteľné. Bohužiaľ, takéto PR ohľadne futbalistov ma mrzí, no asi len ťažko sa to v budúcnosti zmení. Stačilo pozerať niektoré zápasy na MS.

Paradoxne, možno práve profi futbal je „filmovaním“ ešte viac presiaknutý než klasická, amatérska úroveň. Predsa len, top hráči sú rýchlejší, atletickejší a ich pohybová kultúra je na na výške. Preto nečudo, že rozhodcov dokážu svojimi hereckými číslami neraz oklamať. Tento nešvár sa týka predovšetkým južanských národov, respektíve mentalít. V jednej sekunde výkrik, že divák sa začne báť o hráčov život. No o tridsať sekúnd už „smrteľne“ ranený futbalista veselo pobehuje po trávniku. Nečudujem sa, že milióny divákov takéto eskapády privádzajú do nepríčetnosti.

Nanešťastie, v Rusku sme podobných herecko-filmárských počinov videli viac než dosť. Hlavným predstaviteľom „filmárskej školy“ bol predovšetkým Brazílčan Neymar, ktorého výkriky, grimasy a váľanie sa na zemi, boli postupom času na smiech celému svetu. Keď sa najdrahší hráč v histórii futbalu prezentuje (aj) takto, aký signál to vysiela navonok o hre samotnej?

Tiež fenomenálny Cristiano Ronaldo občas načrie do svojho hereckého repertoáru a zahrá divadielko.

Smutné je, že aj otvárací gól nedeľného finále padol po vymyslenom faule. Spomalené zábery ihneď odhalili, že Chrovát Brozovič sa francúzskeho tvorcu hry Griezmanna sotva dotkol. Na smolu Chorvátov, z následnej štandardky práve po centri Griezmanna rozvlnil sieť za vlastným brankárom útočník Mario Mandžukič.

Druhú časť najväčších pozitív MS v Rusku vám prinesieme už tento týždeň.

- Reklama -