Náš pohľad: Najväčšie pozitíva futbalových MS v Rusku

1
54
- Reklama -

Ako sme už avizovali, druhá časť našej pošampionátovej analýzy sa bude týkať kvarteta najväčších pozitív, ktoré so sebou priniesli nedávno skončené majstrovstvá sveta vo futbale.

Úrodné finále

Finálový zápas majstrovstiev sveta je už sám osebe športovým sviatkom, bez ohľadu na predvedenú hru zúčastnených mužstiev. Predsa len, tento zápas sa odohrá iba raz za štyri roky a v rámci svojej profesie nemôže žiaden futbalista dosiahnuť viac, ako je práve titul svetového šampióna so svojou krajinou. Súdiac podľa posledných finálových stretnutí, príliš veľa gólov vo finále sa očakávať nedalo ani tento rok. Okrem toho posledné duely na majstrovstvách sa neraz vyznačovali až príliš opatrným priebehom.

Avšak ako Francúzi, tak aj Chorváti ponúkli v moskovských Lužnikách divákom na celom svete bohaté gólové predstavenie. Napokon, pri výsledku 4:2 pre „Les Bleus“ to v priemere vychádza, že sieť sa vlnila každú štvrťhodinu. Samozrejme, asi to nebol najlepší futbal, ktorý ste v živote videli, no určite nebol ani nudný.

Okrem pekných gólových striel (Perišič, Pogba, Mbappé), sme boli svedkami aj vôbec prvého vlastného gólu v rámci finálových súbojov (Mandžukič), penaltového gólu po asistencii systému VAR a takisto netradičnej brankárskej hrúbky, keď si francúzsky kapitán Hugo Lloris vybral poriadne slabšiu chvíľku.

Sčítané a podčiarknuté, naposledy videli rovný poltucet gólov vo finále futbaloví nadšenci už poriadne dávno – konkrétne v roku 1966, kedy sa stretli vo Wembley domáci Angličania a Nemci. Duel sa však musel predlžovať, pričom v normálnom hracom čase bolo skóre 2:2.

Ak by sme chceli zapátrať po identickom výsledku 4:2, tak takéto skóre svietilo po klasických 90 minútach na tabuli v dvoch prípadoch. Hneď pri premiére MS v roku 1930 v Uruguaji (Uruguaj – Argentína 4:2), ako aj o osem rokov neskôr, keď v parížskom finále zdolali Taliani silný tím Maďarska.

Takže za šesť gólov vo finále musel byť každý nestranný fanúšik vďačný. A hoci viacero zápasov na turnaji neprinieslo takmer žiadne futbalové vzrušenie, finálovú bitku dvoch európskych celkov okorenenú až toľkými presnými zásahmi treba jednoznačne kvitovať!

Vzbura „strednej triedy“

Už aj jeden známy anglický denník napísal v neskoršej fáze šampionátu, že turnaj zatiaľ ponúkol akúsi športovú vzburu menších futbalových krajín, ktoré svojím herným štýlom a celkovými výkonmi príjemne prekvapili, respektíve neraz aj zaskočili favoritov. Veď si len zoberme, že štvrtí Angličania rozhodne nepatrili medzi top favoritov turnaja. Napokon, v podobnom duchu sa tesne pred úvodným výkopom vyjadril v našom rozhovore aj niekdajší člen akadémie Newcastlu United Ľubomír Šatka.

Takisto bronzoví Belgičania dosiahli historický úspech na záverečnom turnaji MS. Jedným dychom však treba dodať, že „Červení diabli“ z Belgicka boli pasovaní medzi ašpirantov na titul a do Ruska priviezli najdrahší hráčsky káder spomedzi všetkých účastníkov.

Pozitívne môžu majstrovstvá hodnotiť aj vo Švédsku, keďže Severania sa dostali až medzi osmičku najlepších. Do štvrťfinále sa prebojovali aj domáci Rusi, pričom od semifinále ich delil iba nezvládnutý penaltový rozstrel s Chorvátmi.

No a spomenutí „Vatreni“? Čo dodať? Chorváti boli so svojou hrou, ale aj mimoriadnou kvalitou jedným z najpozitívnejších zjavov celého šampionátu. A aj keď družstvo od Jadranu svoju spanilú jazdu turnajom nedotiahlo k vytúženým zlatým medailám, je istotne fajn, že do záverečných fáz MS sa dostali reprezentácie, ktoré si účasť medzi najužšou svetovou špičkou patrične cenili.

Koniec koncov, mnohí nestranní fanúšikovia dopriali skoré vypadnutie práve silným futbalovým národom ako Nemecko, Argentína či Brazília. Dôvod? Možno práve akási „futbalová nadutosť“ spomenutých hrdých reprezentácií, ktoré už pred turnajom sršali sebavedomím a vyjadrenia typu: „zaujíma nás iba zlato“, neboli ničím výnimočným.

Noví rekordéri

Každý jeden šampionát so sebou vždy prinesie aj nových rekordérov, prípadne zrod legiend, či rôzne úsmevné príhody. A tak tomu bolo aj v Rusku. Tak napríklad kolumbijský obranca Yerry Mina sa stal prvým mužom z obrannej línie, ktorý na MS dokázal skórovať v troch po sebe nasledujúcich dueloch. Dôrazný, vežovitý obranca sa najprv strelecky presadil v zápasoch skupinovej fázy proti Poľsku aj Senegalu a v 93. minúte osemfinálového súboja poslal svojou presnou hlavičkou zápas proti Anglicku do predĺženia.

Rovnako veľké (ak nie ešte väčšie) uznanie si zaslúži aj egyptský brankársky nestor Essam El-Hadary. Ten sa totiž vo veku 45 rokov a 161 dní stal vôbec najstarším hráčom, ktorý zasiahol do zápasového diania na MS! El-Hadary nastúpil na posledný zápas skupiny A, v ktorom sa „Faraóni“ streli so Saudskou Arábiou a štatistici tak prepisovali historické tabuľky.

Paradoxné je, že keď El-Hadary v roku 1996 debutoval v drese národného výberu, jeho terajší spoluhráč z reprezentácie Ramadan Sobhi ešte ani nebol na svete. Sympatický El-Hadary pritom rozhodne nebol svojim spoluhráčom v danom stretnutí na obtiaž, práve naopak. V 41. minúte famóznym reflexívnym zákrokom chytil pokutový kop Saudov.

Zápas však mal pre El-Hadaryho nakoniec trpkú príchuť, keďže v samom závere strelili Saudi víťazný gól a Egypt tak skončil v tabuľke posledný bez zisku čo i len jediného bodu. Rodák z mesta Dimját na pobreží Stredozemného mora si však za svoju brankársku dlhovekosť zaslúži obrovský obdiv.

Do historických štatistík sa zapísal aj iný veterán, konkrétne Mexičan Rafael Márquez. Ten patril svojho času medzi svetovú stopérsku elitu, o čom jasne hovorí aj jeho dlhý angažmán v tíme FC Barcelona (v rokoch 2003-10). Nekompromisný stredný obranca bol už od mladosti považovaný za veľký talent a v reprezentácii Mexika debutoval už ako 18-ročný, teda v roku 1997.

A odvtedy vydržal v drese „El Tri“ až doteraz. Márquezova impozantná bilancia hovorí jasnou rečou: 146 zápasov / 19 gólov. Čo je však ešte podstatnejšie, práve v Rusku sa stal Márquez vôbec prvým kapitánom na piatich majstrovstvách sveta.

MS 2002 v Japonsku a Južnej Kórei, MS 2006 v Nemecku, MS 2010 v Juhoafrickej republike, MS 2014 v Brazílii a aj MS 2018 v Rusku – akokoľvek neuveriteľne to znie, každý z týchto šampionátov bol aj s Márquezovou osobnou účasťou. Navyše mal na rukáve aj kapitánsku pásku. Rodák z mesta Zamora de Hidalgo je len štvrtým hráčom, ktorý sa predstavil 5x na MS. Okrem neho dosiahli tento míľnik už iba legendárny Nemec Lothar Matthäs, taliansky brankár Gianluigi Buffon a aj Márquezov krajan Antonio Carbajal.

Nástupca Messiho s Ronaldom?

Posledné desaťročie si fenomenálna dvojica Lionel Messi – Cristiano Ronaldo hrá vo svetovom futbale svoju vlastnú ligu. Rok čo rok, sezónu čo sezónu potvrdzujú svoju extratriedu. A už teraz je jasné, že ich vzájomná rivalita sa zaradí medzi najzaujímavejšie v športových kronikách. Vek však neoklame nikto.

Messi oslávil počas konania majstrovstiev (24. júna) svoje 31. narodeniny, portugalský pracant CR7 oslávi o pol roka už dokonca 34. narodeniny. A tak chtiac-nechtiac, si budú musieť futbaloví fanúšikovia nájsť nové superhviezdy, ktoré budú obdivovať.

Iste, už nejaký ten „piatok“ sa hovorí o Brazílčanovi Neymarovi, ktorý je však stále akosi v tieni spomínaného dua. Pritom je dosť možné, že kým argentínsko-portugalské superduo definitívne zavesí kopačky na klinec, bude mať Neymar už tiež najlepšie roky za sebou. Aj keď nemusí…Čas ukáže.

V každom prípade, odborníci už dlhšiu dobu hovoria o inom mene. Je to Francúz a pokiaľ ste pozorne sledovali nedávno skončený šampionát, iste vám neuniklo, že cenu pre najlepšieho mladého hráča získal práve on – Kylian Mbappé. Zázračný tínedžer, ktorého prirovnávajú k inej francúzskej legende, menovite k Thierrymu Henrymu. To, že Mbappé je špičkový futbalista dokazuje už viac ako dve sezóny. Najprv v drese kniežacieho AS Monaco a minulú sezónu už v tíme superbohatého Paris Saint-Germain (PSG).

Majstrovstvá sveta sú však niečo iné ako dlhodobá súťaž a aj väčšie hviezdy nie vždy naplnia očakávania, či ustoja enormný tlak. Mimoriadne pohodový a usmievavý Mbappé však ani v Rusku nenechal nikoho na pochybách, že z neho vyrastá ozajstná futbalová modla. Obrany súperov priam terorizoval svojou neskutočnou rýchlosťou, aktivitou a pracovitosťou. Rovnako bravúrne však zvládal aj kombinačnú hru či samotné zakončenie. Koniec koncov, gólovo sa presadil aj vo finále, keď zvyšoval už na 4:1 z pohľadu Francúzov.

Pochopiteľne, hneď po turnaji sa začalo nahlas špekulovať o Mbappého prestupe do madridského Realu. Nateraz však zostáva bleskurýchly útočník hráčom Paríž anov. A čo je ešte istejšie, na dlhé roky asi aj stabilným členom francúzskej reprezentácie.

Náš pohľad: Najväčšie negatíva futbalových MS v Rusku

- Reklama -