- Reklama -

 

Skreslené legendy a mýty

Bruce Lee vraj dokázal jediným rýchlym pohybom vytrhnúť súperovi srdce a ukázať mu ho, ako bije v jeho dlani ešte skôr, než sa súper zrútil mŕtvy na zem. Ide o jeden z mýtov, ktoré vznikli už za života Malého draka. Mnohí si dodnes myslia, že vymyslel nunchaku. Ďalším priaznivcom bojových umení sa ako prvý vybaví jeho súboj s Chuckom Norrisom, čo bola podľa populárnych kučeravých vtipov zároveň aj najdrahšia scéna v dejinách filmu, pretože – ako je známe – Chuck je neporaziteľný. Mýtus je i tvrdenie, že sa „pretrénoval“ až na smrť.

Bitkár alebo filozof?

Predstavte si veľký písací stôl s telefónmi, ktorý je stredobodom knižnice. Jedine knižnicou sa totiž dá nazvať pracovňa, kde sa nachádzajú tisícky výtlačkov kníh o bojovom umení, spôsobe vedenia boja, zbraniach, športe, východnej i západnej filozofii aj réžii, strihu a natáčaní filmov. Niektoré sú v čínštine, iné v angličtine. Nejako vám obraz neladí so zažitou predstavou malého jedovitého a jačiaceho chlapíka? Vedzte, že posledné roky pred záhadnou smrťou takto žil a pracoval. Celé hodiny čítal a študoval, doslova od stola robil biznis a za stolom písal scenáre a knihy. Alebo diktoval poznámky sekretárke. Mal nutkanie vybaviť mnoho vecí v čo najkratšom čase.

V detstve a ako adolescent Malý drak skutočne patril k bitkárskym bandám. Konkrétne k bande Osem tigrov z Junction Street. Sám sa priznal, že inšpiráciou pre navštevovanie hodín wing chun u veľmajstra Yip Mana mu bol jednak zákaz zbraní v Hong­‑Kongu a teda i potreba brániť svoju osobu v tvrdých bitkách gangov. Napokon sa skrz fyzickú prípravu prepracoval až k vlastnej filozofii a vlastnému konceptu bojového umenia. Filozofiu na Washingtonskej univerzite síce kvôli filmovej kariére a svojej škole wu shu študoval len tri roky, ale zato ovládal angličtinu (mimoriadne si dával záležať na gramatike a výslovnosti), japončinu a samozrejme vedel mandarínsky a kantonsky. Stovky prečítaných kníh, nekonečná zásoba vtipov a osobný šarm z neho robili vyhľadávaného spoločníka a stredobod pozornosti. Vrátane žien, ku ktorým bol veľmi galantný. Málo sa o tom vie, ale Bruce bol skvelý tanečník, dokonca v roku 1958 vyhral majstrovstvá korunnej kolónie v čača. Bol sebavedomý, extrovertný a sem­‑tam i narcistický. Dokázal svojimi myšlienkami nadchnúť okolie, zápalisto diskutovať a nikdy nemal problém demonštrovať svoje umenie. Známy – a nie je to mýtus – bol jeho trik s mincami. Figurant mal na otvorenej dlani položenú mincu a Bruce dokázal nielen túto mincu zobrať z ruky skôr, než ju figurant zovrel v päsť, ale ešte aj mincu vymeniť za inú. Vybočoval z masy a príležitostne sa dostával do konfliktu s inými silnými osobnosťami. Mnohé z nich neskôr tvorili súčasť užšieho kruhu priateľov. Bruce zväčša neodmietal rozhovory a užíval si záujem médií. Vždy hovoril iba to, čo si myslel. „Jediné, čo na Bruceovi nenávidím, je, že všetko, čo tvrdí, aj vie,“ spomína Bob Wall, karate sensei. Všetkého veľa škodí a aj Bruceovi začala popularita v istom bode kariéry prekážať. Potom sa už pred svetom skrýval.

„Nebyť napätý, ale pripravený, nerozmýšľať, ale ani nesnívať, nebyť meravý, ale pohyblivý. Byť oslobodený od nedobrého pocitu obmedzenosti. To znamená žiť plným a pokojným životom, múdro a ostražito, byť pripravený na všetko, čo môže prísť.“

Spojenie východu a západu

Vila stojaca v Hong­‑Kongu v štvrti Kowloon, obohnaná vysokým múrom, a v pracovni muž. Muž skrytý pred verejnosťou, novinármi a šialencami, ktorí ho takmer denne vyzývali na pästný súboj. Muž, ktorý v roku 1973 stál na špičke krivky svojej kariéry, poberal rozprávkové honoráre a mal rozpracované také množstvo projektov, ktoré by dnes položilo na kolená hocakého topmanažéra. Možno to znie paradoxne či morbídne, no mnohým imponuje, že ho smrť zastihla na vrchole a nie kdesi v ústraní, ako vetchého starca bez záujmu médií.

Drobný, iba 170 centimetrov vysoký muž, však počas 32 rokov života dokázal premostiť priepasť medzi východom a západom. Bruce bol Číňan, no narodil sa a je pochovaný v Amerike. Ak to bolo možné, vždy cestoval medzi ostrovnou Čínou a Amerikou. Akoby ho aj tieto fakty predurčili k tomu, aby spojil východnú a západnú kultúru. Spájal ju prostredníctvom svojej osoby, svojho umenia prezentácie bojových umení, filozofiou, no najmä skrz filmografiu. Práve prostredníctvom strieborného plátna dokázal v Ázijčanoch vzbudiť hrdosť a záujem o tradície a v Američanoch doslova hlad po bojových scénach, v ktorých drobný chlapík drví súperov holými rukami alebo s použitím nunchaku. Scény, v ktorých Číňan poráža japonských a neskôr aj černošských a belošských súperov, dokázali do kín pritiahnuť tisíce Číňanov (a tam ich zdvíhať zo stoličiek od nadšenia), ktorí v jeho osobe našli stelesnenie svojich túžob po slobode bez útlaku. Západ mal zasa v inovatívne poňatých bojových scénach konečne možnosť vidieť krásu a funkčnosť bojových umení. Bez zveličenia môžeme povedať, že Bruce Lee bojové umenie predstavil svetu v masovom meradle.

Stelesnenie fyzickej kondície

Bruce Lee sa narodil v čínskej štvrti San Francisca 27. novembra 1940. Vlastným menom Lee Juan Fan bol dieťaťom matky s nemeckými koreňmi a otca, ktorý bol hviezdou Kantonského operného združenia, stáleho súboru špecializovaného na hudobno­‑varietné divadlo. Narodil sa v roku draka a v hodine draka, preto ho fanúšikovia nazývali Lee Siu Loong (Malý drak). Jeho fyzická konštitúcia z neho robila outsidera. Bol chudý a krehký. V preľudnenom Hong­‑Kongu pod britskou správou to nebola bohvieaká devíza. V pouličných ruvačkách však získaval praktické skúsenosti aj fyzičku.

Pevné základy bojových umení Leemu vštepil veľmajster Yip Man, expert na wing chun. Jeho hodiny boli relatívne drahé, jedna stála rodinu Leeovcov 12 hongkongských dolárov. S odstupom času môžeme potvrdiť, že išlo o výbornú investíciu. Lee sa stal fanatikom do wing chun a starý majster si ho obľúbil. Tréning pre Leeho znamenal jeden nekončiaci proces. Nenávidel rutinu a nebol príliš trpezlivý. Cvičil stále. Zdokonaľoval každú techniku, úder a kop. Špekuloval nad novým cvičebným náradím. Dovtedy behal s náčrtmi, pokým mu ho niekto nepomohol vyrobiť (ako domáci majster bol nešikovný) a je originálne ešte i dnes. Mnoho strojov a pomôcok vyrobil Leeho žiak a priateľ Herb Jackson (unikátne zábery skrýva ďalší QR kód).

Bruce je vzorom i pre bodybuilderov. Na svojom športovom vrchole nemal na sebe asi ani gram tuku. Fantastickú muskulatúru možno ešte aj dnes len v tichosti obdivovať. V tomto kontexte až smiešne vyznieva dôvod, prečo vlastne Lee nenarukoval (vtedy prebiehala vojenská akcia vo Vietname): pre telesnú neschopnosť. Niektoré zdroje uvádzajú, že to bola recesia členov odvodovej komisie, Linda Lee však tvrdí, že to bolo kvôli presunutým semenníkom.

Bruce tvrdil, že najlepším cvičením je pre neho beh. Rád testoval limity svojho tela aj s činkami, čo ho jedného dňa vyradilo na mesiace z tréningového procesu. Experimentoval s ťažkou činkou na ramenách a ohýbal sa v bokoch, následkom čoho si poranil nerv. Nasledujúce tri mesiace, ktoré musel stráviť na lôžku, boli zrejme najťažšie v jeho živote. Veď skúste znehybniť človeka, ktorý počas rozhovoru nacvičuje údery a kopy, ktorý v čelnom rozštepe zdvíha jednoručnú činku a ešte číta knihu. Napokon po pol roku od incidentu už začal trénovať.

„Nikdy nebudem tvrdiť, že som číslo jeden, ale ani nikdy nepripustím, aby som bol číslo dva.“

Bruce experimentoval aj s výživou. Pil husté proteínové drinky namiešané zo sušeného mlieka, ľadovej vody, vajíčok, vajcových škrupín, banánov, rastlinného oleja, orieškového a čokoládového krému. Pil ovocné a zeleninové šťavy namiešané podľa vlastných receptov. Pil čaj s medom a čerstvú pomarančovú šťavu a čínske minerálne vody. Nevyhýbal sa mäsu a čínskej kuchyni. Paradoxne tak ako na domáce práce, nemal vôbec bunky na varenie.

Napriek stresu a cestovaniu spojenému s natáčaním sa udržiaval v špičkovej kondícii. Dokonca po prvej mozgovej príhode 10. mája 1973 sa lekári zhodli, že je tak fit, akoby mal osemnásť rokov (hoci vtedy už mal 32). Druhý kolaps 20. júla 1973 bol pre neho fatálny.

Podnikateľ, tréner, herec aj režisér

Bruce nepohádzal z bohatej rodiny, no neboli ani najchudobnejší. Po období pôsobenia v gangoch a nepresvedčivých študijných výsledkoch si v osemnástich rokoch uplatnil právo na získanie amerického občianstva a so skromnými sto dolármi vo vrecku pricestoval loďou Daisy May z Hong­‑Kongu do San Francisca. Neskôr mu Ruby Chow, majiteľka reštaurácie v Seattle poskytla ubytovanie. Bruce cez deň študoval a v noci tvrdo pracoval v reštaurácii a ako kolpoltér, aby sa mohol zapísať na vyššiu strednú školu, na Edison Technical High School. S potrebnými skúškami potom prestúpil na University of Washington.

Myšlienka na úspech, na vlastnú školu bojových umení mu v hlave ležala i počas toho, keď chodil prednášať orientálnu filozofiu na High School Garfield v Seattle. Hodiny a lekcie dával všade, kde to len bolo možné: na parkoviskách, v prázdnych budovách či telocvičniach. Jeho inštitút, či skôr klub, nikde neinzeroval, napriek tomu mal vždy plno, lebo sa o ňom záujemcovia dozvedali ústnym podaním. A pozitívne referencie sa šírili veľmi rýchlo. Vo svojej škole, z ktorej plánoval urobiť celú sieť, sa v roku 1963 zoznámil s Lindou Emery. V ich prípade platí okrídlené tvrdenie, že protiklady sa priťahujú. Líšili sa v rase, kultúre, výchove, tradíciách aj mravoch. Vzali sa v roku 1964.

Jeho mottom bolo zabezpečiť svoju rodinu, teda Lindu, Brandona a Shannon, aby nepocítili niečo také ako finančná neistota. Nechcel byť prvoplánovo bohatý a slávny, ale chcel odvádzať kvalitnú prácu. Peniaze považoval za niečo, čo mu automaticky plynulo, keď odviedol svoj diel práce. Svojím cieľavedomým prístupom a výberom projektov sa mu to aj darilo. Bruce bol silná osobnosť, psychológ, filozof a mal fenomenálnu pamäť. Jeho priateľ a advokát Adrian Marshall hovorieval: „Bruce vyťažil z každého dňa viac, než doň vložil.“ Bruce zastával názor, že najlepšou pomocou je svojpomoc, ktorá sa zakladá na úsilí dosiahnuť to najlepšie a venovať sa vytýčeným úlohám. Kvôli svojim cieľom a nakrúcaniu filmov sa neváhal 11× presťahovať. Aj s manželkou a deťmi.

Prvým filmom, ktorý odštartoval jeho kariéru, bol hongkongský snímok The Beginning of a Boy. Bruce mal vtedy len šesť rokov. Skutočný úspech sa dostavil až vďaka seriálu Green Hornet (Zelený sršeň) a vďaka úlohe asistenta Kata. Seriál mal v rokoch 1966-1967 asi 30 pokračovaní a mnoho repríz. Ďalším seriálom bol Longstreet a nasledovalo Kung Fu. Spoločnosť Warner Brothers použila Bruceovu myšlienku o po Amerike putujúcom šaolinskom mníchovi. Hlavnú úlohu však dostal herec David Carradine, čo sa, samozrejme, Leemu nepáčilo a historici zaznamenali niekoľko jeho veľmi nelichotivých viet na adresu nemotorného Carradineho.

Prelomovým filmom bol Big Boss, ktorý natáčal za ťažkých podmienok v Thajsku a v Ázii sa stal zakrátko kultovým. Inovatívne boli dlhé bojové scény bez strihu. Nato už sa ponuky len sypali. Lee mudroval do všetkého, od kompozície scén až po strih. Len legendárna choreografia súboja Lee vs. Norris v Koloseu mala 12 strán pokynov a pritom samotná musela byť natočená iba za 3 hodiny. Vo finále z filmu Way of the Dragon ešte vystrihli scénu, v ktorej Lee kopne Chucka päťkrát do hlavy. Posadnutý perfekcionista Lee nespokojný s prácou hongkongských filmárov neskôr založil „trucpodnik“ – vlastnú filmovú spoločnosť Concord Film s Raymondom Chowom. Spoločný film The Game of Death však Chow doslova „pozliepal“ z už natočených scén až po Leeho smrti. Lee vždy tvrdil, že mu vo filmoch išlo o prepojenie reality a fikcie a nikdy nemal v úmysle iba zarobiť. Bral si čestný podiel za svoju dôslednú prácu.

Jeet Kune Do

Bruce napísal dve dlhé state o filozofických zásadách wu shu, ktoré zároveň sčasti ilustroval. Odmietal niektoré dogmy. Myšlienka siete škôl vznikla v roku 1962, no zanikla práve pre jeho fanatické cibrenie techník a vznikom Jeet Kune Do. Bojového umenia, ktoré najlepšie ovládal iba Bruce Lee a ktoré mohol 100%-ne vyučovať iba on. Jeho asistenti James Lee, Dan Inosanto či Taky Kmura by museli trénovať roky, aby dosiahli vysoko nastavenú latku. Preto všade tam, kde sa sťahoval Lee, sťahovala sa aj jeho škola.

Bruce vysvetľoval, že jeet znamená „zastaviť alebo zaútočiť“, kune vyjadruje „päste alebo štýly“ a do je „robiť niečo, alebo to chápať ako maximálne možnú realitu“. Princípom Jeet Kune Do je uberať nepodstatné. Jeet Kune Do vyjadrovalo jeho životný štýl: myšlienky pretvoriť na činy a naopak, činy na myšlienky.

Prielom a míľnik pre Leeho umenie bol medzinárodný turnaj v losangeleskej štvrti Long Beach v roku 1964 (pozri QR kód). Jedna z najpôsobivejších Bruceových schopností bol tzv. One­‑inch­‑punch. Demonštroval ňou, že silu je možno vyvinúť aj na dráhe jedného palca (2,54 cm = 1 inch). Presvedčil sa o tom nejeden dobrovoľník a vyzývateľ, ktorý po údere odletel niekoľko metrov aj s pripravenou stoličkou. Legendárne sú jeho kľuky na dvoch prstoch jednej ruky. Už sme spomínali, že Bruce študoval rôzne zbrane. Medzi nimi bolo i nunchaku, s ktorými rád cvičil a ktoré tak spopularizoval. Zaujímavé je, že v niektorých štátoch USA bolo trestné už iba vlastnenie tejto zbrane.

Vo svojej škole Lee vyučoval i vtedajšie celebrity. Dával súkromné hodiny režisérovi Romanovi Polanskemu a skamarátil sa so Stevom McQueenom, s ktorým ho spájala vášeň pre rýchle vozidlá (hlavne značky Porsche). Medzi jeho žiakov a priateľov patrili James Coburn, James Gardner, Elke Sommer, Sy Weintraub, Kareem Abdul Jabbar a mentoroval i hviezdy bojových umení ako Joe Lewis, Chuck Norris a Mike Stone. Bruce však nikdy neakceptoval žiakov iba preto, že boli slávni alebo schopní dobre mu zaplatiť. Jeho zaujímali výlučne iba seriózni žiaci.

Kult a nasledovníci

Bol to neobyčajný muž, ktorý vynikal nie svojou výškou, ale veľkosťou ducha. Myslel vždy pozitívne, hoci to často nedával najavo. Mal v sebe zvláštny magnetizmus, silu osobnosti a charizmu. Z časti je zachytená i v jeho filmoch, ktoré sa stali kultom. V kritickom období roku 1973 jeho život tvrdo orientovaný na výsledky, tlak a stres vyúsťovali do agresivity a výbuchov zlosti. Jediné okamžiky, kedy sa stával iným človekom boli, keď sa hral so svojimi deťmi. Linda spomína, že Bruce bol milujúci a starostlivý otec.

Príčina jeho smrti nie je dodnes úplne jasná. Zdroje hovoria o veľmi nešťastnej a ojedinelej kombinácii cerebrálneho edému a liekov (dilantin, equagesic, manitol, doloxene), prípadne alergie na liek meprobamat či aspirín obsiahnuté v equagesicu. Bruce zomrel 20. 7. 1973, len tri týždne pred premiérou Návratu draka. Pochovaný je na cintoríne Lake View v Seattli nad jazerom Washington. Nasledovníkom Brucea mal byť jeho syn Brandon (1. 2. 1965 – 31. 3. 1993) a dcéra Shannon (19. 4. 1969). Žiaľ osud, náhoda alebo skôr nedbanlivosť stáli za bizarnou smrťou Brandona, ktorého v podstate zastrelili filmovou atrapou pištole pri natáčaní The Crow. Shannon si tiež zahrala v niektorých akčných filmoch, ale zostala hlboko v tieni otca a brata. Za pokračovateľa prieniku kultúr možno považovať Jackieho Chana, ktorý obohatil zložité bojové a kaskadérske scény aj o komediálny prvok. Naopak tvrdú líniu a záruku špičkových bojových scén už divák očakáva od takých mien ako Jet Li a Tony Jaa.

Bruce Lee vs. Chuck Norris

- Reklama -