O historicky prvé slovenské zlato zo seniorského šampionátu sa postarala Veronika Petríková, ktorá triumfovala v kategórii K1 do 56 kg.

Úspešné pôsobenie slovenskej výpravy zvýraznili aj strieborná Veronika Cmárová (K1 do 65 kg) a bronzová trojica v zložení Lucia Cmárová (K1 do 60 kg), Jaroslav Paľa (kicklight, tatami nad 94 kg) a Katarína Dovalová (kicklight nad 70 kg).

Redakcia magazínu Šport je život nemohla tento úspech prehliadnuť a tak sme oslovili prezidenta Slovenského zväzu kickboxu (SZKB) Petra Onuščáka.

12186604_10208158714550003_6040487175901405754_o

Pôsobenie slovenskej reprezentácie na uplynulých MS v Belehrade nemožno nazvať inak ako úspešné. Päť medailí, vrátane jednej zlatej, je toho jasným dôkazom. Dala sa takáto medailová žatva očakávať?

Verili sme tomu, pretože dievčatá (najmä Petríková a sestry Cmárové) boli minuloročné medailistky z majstrovstiev Európy. Preto sme dúfali, že by mohli medaily vybojovať aj tentoraz.

Na svetovom šampionáte je však predsa len väčšia konkurencia než na kontinentálnom.

Majstrovstvá sveta sú niečo iné ako ME. Tam sú rôzne tlaky a lobing naozaj veľké. To najviac pocítila Veronika Cmárová, ktorá vo finálovom zápase doplatila na zlé rozhodnutie rozhodcu. Petríková však išla za víťazstvom suverénne ako stroj.

O slovenské medaily sa s výnimkou skúseného Jaroslava Paľu postarali výlučne dievčatá. Čím to je?

Naše dievčatá majú vynikajúce predpoklady. Nielenže sú veľmi pekné, vari najkrajšie z dievčat vo svetovom ringu, ale majú aj mimoriadne telesné predpoklady. Sú vysoké, dlhoruké, dlhonohé a vo svojich váhových kategóriách spravidla najvyššie. Vedia to využiť. My máme šťastie, že nehrajú basketbal ani volejbal a ani nie sú modelkami, no venujú sa nášmu športu.

Ako hodnotíte výsledky ostatných slovenských pretekárov?

V tatami športoch sme mali juniorov (Nižníková, Urdová, Karchová, Adamečková, Lukáč, Stričík), ktorí zápasili dobre, no niečo tomu chýbalo. To niečo sa nazýva skúsenosť, ktorou by dokázali doviesť zápasy do víťazného konca. Aj v mužskom ringu sme mali pretekárov, ktorí bojovali statočne, no nemajú také predpoklady ako naše ženy. Keby boli o 10 – 15 cm vyšší, bolo by to lepšie, no postavami sú vo svojich kategóriách skôr priemerní.

12194923_10208158511424925_4016788100865474483_o

Môže úspešné účinkovanie na MS pomôcť slovenskému kickboxu?

Dúfam, že áno. Vnímam, že tento úspech rezonuje už niekoľko dní. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto našom malom športe, ktorý má od štátu i sponzorov len malú podporu, musia športovci trénovať rovnako tvrdo ako olympionici v olympijskej príprave. Majú to však omnoho zložitejšie, pretože sa musia venovať svojej práci, škole a iným povinnostiam, navyše spravidla za vlastné finančné prostriedky. Keď idú reprezentovať, tak za tým nevidia financie, ktoré im ani nik nesľubuje. Ide im o reprezentáciu Slovenskej republiky a seba samých. Preto si zaslúžia záujem médií a svoju chvíľku slávy.

Máte už ozvenu z belehradského úspechu v podobe zvýšeného záujmu verejnosti?

Áno. Trebárs v mailoch, ktoré nám v uplynulých dňoch prišli, vidím záujem ľudí, ktorí sa chcú prihlásiť na kickbox. Pre nás je to dôležité, pretože ak je viac členov – začiatočníkov, tak tí podporujú svoje kluby, ktoré aj vďaka tomu fungujú. Potom na medailových úspechoch vidia, že môžu dokázať pekné úspechy a byť niekým. To už je na médiách, aby o tom informovali. Týmto procesom sa nám rozširuje základňa, z ktorej je možné čerpať a následne skladať reprezentáciu.

Ak by ste mali hovoriť o najväčších problémoch slovenského kickboxu, pravdepodobne by bola reč o financiách. Máme pravdu?

Uvidíme, ako dopadne uplatnenie nového zákona o športe. Vieme, že v tom vzorci nie sú úspechy vždy rozhodujúce a aj tu často rozhodujú lobingové snahy. Zvýšený záujem verejnosti o náš šport však môže navýšiť koeficient popularity a tým lepšie financovanie zo strany štátu.

12194626_10208158714710007_279637951372487517_o

Odhliadnuc od spomínaných MS, aký je záujem verejnosti o kickbox?

Členská základňa nie je veľká. Ľudia majú na výber množstvo športov. Tento je veľmi náročný, tvrdý a vyžaduje si systematickú prípravu. Je fajn prísť dvakrát do týždňa do telocvične, dobre sa spotiť, mať svalovicu a búchať sa do pŕs, aký som ja frajer, no seriózny kickbox je o niečom inom. Ten je o tom zopakovať tvrdý tréning aj dvakrát denne, udržiavať hmotnosť, špeciálne sa stravovať, veľakrát nemať víkendy kvôli turnajom a zároveň si všetko hradiť prakticky sám.

Vráťme sa ešte k slovenským ženám – kickboxerkám.
Ako si vysvetľujete taký rozdiel, najmä výkonnostný na MS, v porovnaní s mužmi?

Myslím, že u nás môžeme hovoriť o svetovej rarite. Výrazne sa totiž u nás presadzujú ženy. Evidujeme aj zvýšený záujem o ženské profesionálne zápasy. Trendom je aj veľký záujem o galavečery, v ktorých sú hlavnými zápasmi tie ženské a mužské sú len sprievodné.

V čom muži zaostávajú?

Chlapci sú asi leniví. Chcú prísť dvakrát na tréning, potom sa odfotiť na diskotéke a všetkým rozprávať o tom, akí sú „búchači.“ Mnohí majú záujem ísť rovno do MMA, až kým ich niekto poriadne netrafí do pysku.

12185380_10208158714229995_6784629453634678754_o (1)

Petríková: Druhýkrát mi už zlato nemohlo ujsť

Najúspešnejšou slovenskou reprezentantkou na MS v Belehrade bola skúsená Veronika Petríková. Sympatická Košičanka vyhrala všetky svoje štyri zápasy vrátane finálového proti Rakúšanke Christin Fiedlerovej. Domov sa tak vracala s najcennejším kovom, v ktorý pred šampionátom ani sama nedúfala. „Priznám sa, že hlavným cieľom to nebolo. S trénerom sme chceli dosiahnuť aspoň tretie miesto. Účasť vo finále bola pre mňa prekvapením a celkový triumf potom obrovským úspechom nielen pre mňa, ale aj pre slovenský kickbox,“ poznamenala Veronika Petríková pre Šport je život. Po postupe do finále bol jej medailový cieľ definitívne splnený a bolo jasné, že obe možnosti finálového výsledku budú lepšie než bronz. „Keď som už bola blízko zlatej medaily, nechcela som to nechať len tak. Vo finále som veľmi chcela využiť šancu na zlato, ktorú som v minulosti prepásla. Znovu som bola vo finále a povedala som si, že musím ísť už poriadne do toho,“ povedala Petríková.

Finále proti rakúskemu prekvapeniu menom Christin Fiedlerová zvládla podľa svojich predstáv. „Darilo sa mi. Vychádzali mi údery aj kopy, dobre som sa cítila. No a dopadlo to tak, že sme boli všetci spokojní,“ dodala Petríková. Podobne ako ostatní slovenskí reprezentanti, aj zlatá medailistka má civilné zamestnanie, keďže obľúbeným športom sa neuživí. „Gratulovali mi kolegovia v práci a menšia oslava bola len s ľuďmi, s ktorými spoločne trénujeme. Pracujem na pozícii asistentky v spoločnosti v Košiciach. Mám prácu, no stíham aj tréningy,“ poznamenala.

O pomerne veľkom záujme slovenských žien o kickbox už bola reč, svoje dôvody pre tento šport mala aj čerstvá majsterka sveta v kategórii K1 do 56 kg. „Mala som 15 rokov a záujem o šport. V tomto veku už basketbal či tenis neprichádzali do úvahy, bola som na to stará. Kickbox mi vhodne prišiel do rany. Páčili sa mi kopy, dá sa kopať na pás, hlavu. V električke som našla letáčik na nábor a tak som to išla skúsiť. Dodnes som v tom istom klube,“ prezradila Veronika Petríková. Mohlo by sa zdať, že ako majsterke sveta by jej v budúcnosti mohla chýbať motivácia, keďže viac sa už dosiahnuť de facto nedá. Skúsená reprezentantka má však pred sebou nové méty. Nedávno, už po finálovom zápase, mi jeden tréner z Čiech povedal, že je super, že som získala zlato, no ťažšie bude ho obhájiť. Takže to bude moja motivácia. Uvidíme, ako to napokon dopadne,“ dodala Petríková.