Najbizarnejšie športy histórie. Športy vždy predstavovali pre ľudstvo obrovský poklad. Vymýšľali sa najskôr len pre zábavu a krátenie dlhej chvíle, no postupom času sa stali súčasťou našej kultúry. V súčasnosti existujú medzinárodné športy, ktoré sú uznávané celým svetom. No vždy to takto nebolo. V dávnejších dobách malo každé mesto svoju športovú špecialitu, ktorou bolo preslávene a ktorá často hraničila s bizarnosťou.

Nanešťastie sa na takmer všetky postupom času zabudlo, aj keď niektoré boli vskutku famózne. Preto vám prinášame hitparádu desiatich najzaujímavejších a najbizarnejších športov z minulosti.

Triafanie veveričiek kôrou

iStock_000016694173_Large„Triafanie kôrou“ bol typ poľovania na veveričky, ktorý bol populárny v provinciálnych lesoch Kentucky v Amerike v druhej polovici 18. a začiatkom 19. storočia, keď boli lesy preplnené týmito stvoreniami. Cieľom bolo uloviť veveričku – nie pomocou zbrane, ale pomocou letiacej kôry. Lovec musel vyvinúť dostatočne silný švih pri hode, aby kus kôry veveričku zabil.

TIP: ROZHOVOR S MAJSTERKOU SVETA VO FITNES FIGÚRE LAUROU TAKÁCSOVOU

Najlepší lovci dokázali trafiť tak presne, že koža a srsť zostali bez akéhokoľvek poškodenia. Často sa uzatvárali stávky na to, ktorý lovec dokáže za daný čas zabiť takýmto spôsobom čo najviac veveričiek.

Jazdecký „skok do diaľky“

Mnoho športov bolo vytvorených kombináciou dvoch, ktoré už existovali. Niektoré z nápadov sú populárne doteraz, čo sa však nedá povedať o jazdeckom „skoku do diaľky“. Tento šport bol kombináciou ľudského skoku do diaľky a konských dostihov. Najprv vzbudil veľkú vlnu záujmu a bol dokonca zahrnutý do olympijských hier v roku 1900 ako súčasť dvojitých pretekov. Zlatú medailu získal Belgičan so svojím koňom Extra Dry, ktorých skok meral 6,1 metra. Pre porovnanie, súčasný ľudský svetový rekord je 8,95 metra. Ak sa čudujete, prečo sa tento šport nezachoval dodnes, je to preto, že stroskotal na slabom dojme, pretože od koní sa očakávali nadľudské výkony.

Korytnačie preteky

iStock_000003872345_MediumMožno si myslíte, že korytnačie preteky nie sú zabudnutým športom, pretože sa dodnes praktikujú, avšak je tu viacero rozdielov medzi jednotlivými verziami. V súčasnosti je to hlavne zábava pre deti, ktorú nájdete na krajových slávnostiach. Podstatou hry je, že všetci zúčastnení umiestnia svoje korytnačky do stredu kruhu a naraz ich pustia. Víťazom je tá, ktorá ako prvá dosiahne okraj kruhu. Pred sto rokmi to však bolo úplne inak. Hlavnými aktérmi boli suchozemské korytnačky obrovské a preteky vyzerali podobne ako dnešné konské dostihy.

TIP: Pošlite už konečne kilá kadeľahšie

Každá korytnačka mala aj svojho džokeja, vo väčšine prípadov dieťa, ktoré sedelo na pancieri. Najpopulárnejší bol tento šport na Bahamách, kde sa pretekalo namiesto na súši v mori spolu s morskými korytnačkami obrovskými. Princíp bol podobný ako pri pretekoch na súši a džokeji zabezpečovali, aby bol dodržiavaný správny smer, čo často končilo úplne naopak.

Quintain

Turnaje sú neodmysliteľnou súčasťou stredovekých čias. Najväčšou poctou pre rytiera bolo zvíťaziť pred očami kráľa a celého kráľovského dvora. Všetci rytieri však pred vstupom do turnaja potrebujú tréning – a to je práve quintain. Miesto dvoch rytierov bojujúcich proti sebe trénoval jeden rytier na stacionárnom cieli, aby zlepšil svoje schopnosti. Typickým cieľom bol štít upevnený na tyči (quintain) s protizávažím (vrece piesku) na opačnej strane, čiže pri zasiahnutí sa točil. Indikátorom správneho úderu bolo, že po zasiahnutí sa quintain točil maximálnymi otáčkami. Pri zlom alebo pomalom zásahu trafilo vrece piesku rytiera a zhodilo ho z koňa. Postupne sa z tréningu stala športová disciplína, pretože každý sa mohol zúčastniť, dokonca aj tí, ktorí nevlastnili koňa a používali napríklad dreveného, dokonca v niektorých krajinách sa súťažilo na lodiach alebo sa jednoducho bežalo proti cieľu.

Ťahanie úhorov

iStock_000009869839_MediumTento šport bol veľmi populárny v Holandsku v 19. storočí. Existovali dve formy. Prvou bolo klasické ťahanie lanom, ale namiesto lana sa používal úhor, ktorý bol potretý mydlom, aby bol viac šmykľavý. Druhou, viac populárnejšou formou, bolo ťahanie úhora pripevneného na lane nad riekou. Hráči museli vyskočiť z lode, ktorá prechádzala popod úhora a stiahnuť ho z lana. Diváci sa často smiali na hráčoch, ktorí skončili v rieke.

Hod kohútom

iStock_000064212975_MediumTento krvavý šport bol praktikovaný takmer v celom Anglicku do konca 18. storočia. Ak si pod názvom predstavujete, ako ľudia hádzali kohútmi čo najďalej… nebolo to tak. V skutočnosti ľudia triafali predmetmi do kohúta až pokým ho neusmrtili. Najčastejšie používanými boli vopred prevážené a označené kusy dreva, pri ich nedostatku mohli byť nahradené kyjakom.

TIP: Inšpiratívny príbeh capoeiristky Vargovej: Vrcholy aj pády

Väčšinou sa takto zabávali muži v krčmách. Ak hráč dokázal trafiť kohúta bez zabitia, mohol si zraneného vtáka zobrať domov. Podobne ako pri ťahu úhorom bol tento nehumánny šport zakázaný.

Stoolball

silhouettesNa rozdiel od ostatných športov nášho zoznamu, stoolball sa stále hrá na niektorých miestach južného Anglicka. Pôvodne vznikol v 14. storočí v Sussexe. Historici si myslia, že je predchodcom kriketu a bejzbalu a zároveň bol prvou loptovou hrou hranou s pálkou v Južnej Amerike v roku 1621. Na hre sa mohli zúčastňovať muži aj ženy a pravidlá boli v každom regióne iné. Základom však bolo, že hráči triafali loptu s použitím pálky a následne bežali od méty k méte, aby skórovali. Pálka bola vyrobená z dreva a tvarom pripomínala veslo s krátkou rúčkou. V roku 1927 bol stoolball natoľko populárny, že existovalo okolo 1 000 stoolballových klubov po celom svete.

Episkyros

White line on soccer field grassBola to jednoduchá loptová hra starých Grékov populárna najmä v Sparte. Bola to hra určená všetkým ostatným okrem ozajstných atlétov. Starí ľudia, deti a ženy – tí všetci sa mohli pri hre zabaviť. Hráči boli rozdelení do dvoch tímov s rovnakým počtom, v strede bola nakreslená stredová čiara (skuros). Ďalšia čiara bola umiestnená za každým z tímov. Počas hry hráči triafali protivníka a vyhral ten tím, ktorý ako prvý vytlačil všetkých hráčov súperovho tímu za čiaru. Najusilovnejší hráči sa snažili ukoristiť loptu, zatiaľ čo zvyšok tímu pretlačil súpera, takže tu vidíme základy amerického futbalu.

Vrh líškou

iStock_000003035296_MediumV 17. a 18. storočí nebola európska aristokracia zaneprázdnená honom na líšky, venovala sa hre známej ako vrh líškou. Tento šport bol určený výhradne pre vyššiu spoločnosť, pretože mu predchádzala veľká príprava, rozsiahle uzatvorené miesto a desiatky, v niektorých prípadoch až stovky vopred ulovených zvierat. Hralo sa v pároch. Každý hráč držal jeden koniec slučky sita ležiaceho na zemi, ktoré predstavovalo akýsi prak.

TIP: Pečené bravčové karé plnené sušenými slivkami s omáčkou

Keď sa vypustené zviera dostalo do stredu siete, hráči ho stiahli a vystrelili líšku do vzduchu. Najväčšia zaznamenaná výška je 7,5 metra. Ak bol nedostatok líšok, namiesto nich sa používali napríklad zajace, jazvece, malé diviaky, divoké mačky, alebo vlky. Často bol tento šport aj nebezpečný, pretože zvieratá snažiace sa utiecť mnohokrát napadli a zranili hráčov.

Dwile Flonking

Sport fans In PubVíťazom hitparády najbizarnejších športov je bezkonkurenčne hra, ktorá sa podobne ako stoolball stále hrá v niektorých častiach anglického vidieka. Kedy naozaj vznikol, je záhadou. Jedni tvrdia, že v stredoveku, iní zástancovia tejto športovej disciplíny hrdo vyhlasujú, že nedávno, v roku 1960. Jedná sa o tradičnú krčmovú hru a ako určite tipujete, zahŕňa pitie alkoholu… veľa alkoholu. Hráči sú rozdelení na dva tímy. Pomocou vhodenia cukrovej repy ide ako prvý ten hráč ten, pri kom sa repa zastaví. Hráč sa postaví uprostred a druhý tím sa pochytá za ruky a tancuje okolo neho. Hráč drží v ruke palicu, na ktorej je v pive namočený kus handry (dwile) a snaží sa s ňou trafiť niekoho zo súperovho tímu (flonking). Ak sa dvakrát netrafí, prichádza trest. Hráči si nastúpia do rady a podávajú si kus handry od začiatku nakoniec radu. Potrestaný má v ruke hrniec plný piva, ktorý musí vypiť skôr ako sa handra dostane na koniec radu. Existuje tu bodový systém, no viacerí zúčastnení sú na konci hry natoľko opití, že nikoho nezaujíma, kto vlastne vyhral.