- Reklama -

Počas rozhovoru pôsobil absolútne uvoľnene a bol výborne naladený. Talentovaný automobilový pretekár MAŤO HOMOLA síce neraz zavtipkoval, no keď prišli na rad otázky týkajúce sa najbližších mesiacov a pretekov, jeho vysmiata tvár razom nabrala seriózny, ba priam zadumaný výraz. Okamžite bolo jasné, že svoje remeslo berie vážne a na trati bude chcieť odprezentovať svoje výkony vo víťaznom lesku.

S čoraz populárnejším slovenským športovcom zo sveta rýchlych kolies sme sa pozhovárali o novej sezóne, novom súťažnom aute, ako aj staronových cieľoch.

V roku 2018 ťa od apríla do novembra čaká presne desať náročných pretekov. Máš spomedzi tohtoročnej desiatky svoj obľúbený okruh?

Teším sa na každé jedny preteky, no predsa len asi najviac na Hungaroring (Maďarsko), keďže je pre slovenských fanúšikov najbližšie a vždy sa mi tam darilo. Tiež sa teším na Macau, kde je mestský okruh. No a takisto sa veľmi teším na vyhlásený okruh Nürburgring Nordschleife (Nemecko), ktorý je povestný svojou nebezpečnosťou a má 23 km. Práve tento okruh je ten, kde havaroval Rakúšan Niki Lauda a skoro v monoposte uhorel.

TIP: Behajte bez stresu!

Na čom si v prípravnom období najviac pracoval, respektíve na čo si sa primárne zameral?

V prípravnom období bolo asi najdôležitejšie dostať sa tam, kde sme všetci aj s tímom chceli byť, teda do seriálu WTCR (World Touring Car Cup). Na tom sme intenzívne pracovali vlastne už od konca minulej sezóny, čo bolo v novembri. Čiže pomaly už skoro pol roka. Chceli sme to úspešne dotiahnuť a touto cestou by som aj rád poďakoval všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Rovnako tak som pracoval na svojej „fyzičke“ a aj mentálnej príprave, lebo v svetovom motoršporte už rozhodujú detaily a program bude mimoriadne náročný.

S tým, že budeš súčasťou seriálu WTCR, asi panuje spokojnosť, však?

Jednoznačne. Veď WTCR je v vrchol, čo môžem v tejto kategórii jazdiť. Je to Svetový pohár a vyššie sa už v kategórii cestných automobilov nedá ísť. Možno si to ešte neuvedomujem, no beriem to normálne, ako každé iné preteky. Je mi jedno či ide o WTCR alebo majstrovstvá Slovenska, mojím cieľom je vyhrať.

Nesmierne dôležitou novinkou je aj tvoje nové súťažné auto. Ako si zatiaľ spokojný s modelom Peugeot 308 TCR?

Peugeout sa na prvých testoch vo Francúzsku javil veľmi dobre a rýchlo som si naň zvykol. Auto sa veľmi dobre „správa“ a výborne reaguje na všetky zmeny v nastavení, hlavne ten podvozok je veľmi dobrý a „cítim“ ho v každej zákrute.

TIP: Športová fyzioterapia pomáha – a nielen ľuďom s bolesťami!

Takže ten potenciál tam je, len treba doladiť podvozok. Celkovo mám ale z toho fakt dobrý pocit. Mali sme na testoch aj minuloročné auto a tento Peugeot bol rýchlejší, čo ma teší a hodnotím to len a len pozitívne.

Kto bude tvojím spolujazdcom v ročníku 2018 a prípadne, ako spolu vychádzate?

Je to Francúz Aurélien Comte a vychádzame spolu super. Hoci musím povedať, že komunikácia je občas dosť zábavná, keďže on nehovorí po anglicky a tak som musel oprášiť svoju francúzštinu, ktorú som sa v minulosti 5 rokov učil. Sem-tam sa ale stane dáke úsmevné nedorozumenie.

Obaja však chceme vyhrávať a musíme fungovať ako jeden celok. A to je vlastne aj tak najdôležitejšie.

Navyše Aurélien toto auto spoluvyvíjal posledné dva roky, takže mám od neho aj informácie, ako vozidlo reaguje a čo potrebuje.

Akousi pikoškou je, že v roku 2013 si bol šoférom hokejistu Michala Handzuša počas jeho oslavnej jazdy Banskou Bystricou so Stanley Cupom. Ako si na túto akciu spomínaš? Pomohlo ti to neskôr aj z marketingovo-propagačného hľadiska?

Robili sme viacero propagačných akcií, takže neviem, či práve táto konkrétna pomohla, skôr to bolo dlhodobejšie. A čo sa týka samotnej akcie, tak to bolo výborné. Spriatelil som sa s Mišom Handzušom, ktorý je super chlapík a bola to pre mňa česť. Akurát Miša vtedy bolelo rameno a nemohol trofej veľmi zdvíhať, takže som musel jazdiť pomaly, čo ma trošku štvalo (smiech). Boli tam však húfy fanúšikov, veľa pozitívnej energie a dúfam, že si to niekedy ešte zopakujem.

Vývoj ide aj v motoršporte rýchlo dopredu a dnes už je fyzická pripravenosť pretekárov alfa omega. Čím je pre dnešných pretekárov táto tréningová zložka až tak dôležitá?

Už som spomenul, že máme v programe „nasekaných“ veľa jázd, neraz aj v zlých poveternostných, prípadne teplotných podmienkach. Napríklad v Číne alebo na zaoceánskych tratiach je veľké teplo, pričom v aute potom máte okolo 60-70°C. Takže ak na takéto podmienky nie je telo pripravené, jazdec nemôže byť počas pretekov dostatočne koncentrovaný.

TIP: Spracované potraviny – prečo ich nejesť a ako sa ich zbaviť?

Toto však už beriem ako rutinu. Venujem sa tomu už pár rokov a podriaďujem tomu aj svoj voľný čas. Preto aj zvyknem cvičiť v saune, nech si telo zvykne na tú záťaž. Hoci musím priznať, že je to kvázi nechutné a nie vždy sa mi chce v takom teple cvičiť (úsmev). Chápem však, že to je skrátka potrebné a bez imitácie súťažných podmienok by to nešlo.

Máš aj nejaké konkrétne cvičenia, respektíve svalové partie, ktoré treba posilňovať?

Ono, toto nie je šport zameraný len na určitú svalovú partiu. Je to dosť komplexné, no rozhodne nie je potrebné cvičiť s veľkými váhami a byť dáko vyrysovaný. Naopak, skôr treba cvičiť s malými váhami, aby bol jazdec chudý a takisto je dôležitá koordinácia rúk a nôh, balans a tiež reakčný čas. Preto treba mať všetky tieto veci natrénované, aby to už počas jazdy hlava iba automaticky „zobrala“.

Venujem sa však tiež jazde na motokárach, na simulátore a takisto aj na počítači. To už je v dnešnej dobe rovnako veľmi dôležité.

Hovorí sa, že tréning robí šampióna. Ty osobne máš nejaký pretekársky, prípadne športový vzor?

Jedno meno by sa našlo, konkrétne (už nebohý) Ayrton Senna. Nemám vyslovene niekoho, že by som k nemu vzhliadal alebo sa ho snažil kopírovať, no ak mám povedať jedno meno ako svoj vzor, je to práve Senna.

O fenomenálnom Brazílčanovi bol v roku 2010 natočený aj kvalitný rovnomenný dokument. Sleduješ vo voľnom čase filmy z motoristického prostredia alebo už chceš od pretekania vypnúť a venuješ sa niečomu úplne inému?

Ale nie, pozriem si rád motoristické dokumenty. Napríklad práve o Sennovi som ho videl niekoľkokrát. Takisto veľmi dobre spravený bol aj film Rivali, aj keď ten už bol skôr komerčnejší. Takže ak sa nejaký nový film z tohto prostredia objaví, určite si ho vždy pozriem. Aj napriek tomu, že to pretekárske prostredie sa mení a každá doba má svoje špecifiká. Lebo pretekanie pred 30-40 rokmi a dnes sú už veľmi rozdielne. No vždy je fajn si to odsledovať aj sprostredkovane, cez film.

- Reklama -