Slovenský olympijský výbor (SOV) odporučil všetkým členom výpravy očkovanie proti chrípke, žiadnu inú vakcínu nepotrebujú. „Odporúčané bolo iba očkovanie proti tým kmeňom chrípky, ktoré sa najpravdepodobnejšie vyskytujú v danej oblasti. Boli o tom oboznámení všetci športovci. Kto chcel, ten sa dal na náklady SOV zaočkovať,“ zdôraznil pre TASR Ján Grauzel, ktorý bude dohliadať v Pjongčangu na zdravotný stav hokejistov. „Názory na očkovania sa rôznia, ale veľký kolektív je vždy rizikový pre prenosné ochorenia, zvlášť chrípku. A to môže ovplyvniť výkony športovca. Ak má teda byť človek zdravý, tak tu samozrejme prevládajú pozitíva nad negatívami,“ dodal Grauzel.
Veľmi dôležitá bude samotná aklimatizácia, tú však slovenskí športovci majú dostatok času. „Hokejisti budú mať na ňu dostatočný čas, pretože od príletu do prvého zápasu budú mať týždeň. U iných bude rozhodujúce, koľko času športovec precestuje. S tým sú spojené cirkadiánne rytmy človeka, adaptácia by mala byť dostatočná. Takže po prílete dobrá regenerácia, dostatočný spánok a nastavenie sa na miestny režim,“ vysvetlil Grauzel. Svoje po príchode zohrá aj Jet Lag, teda pásmová choroba, v medicíne označovaná ako desynchronóza. Označuje komplikácie spôsobené narušením biorytmu z dôvodu rýchleho prekonania viacerých časových pásiem pri dlhších cestách lietadlom: „Jet Lag sa najviac prejaví po dvoch – troch dňoch. Ale napríklad hokejisti sa s ním včas vyrovnajú, pretože tam budú týždeň pred prvým zápasom.“
Na výkonnosť športovca má vplyv veľa skutočností, ktoré zápasu, či súťaži predchádzajú. Zvláštnu pozornosť preto treba venovať aj činnosti pred výkonom, i po ňom. „Samotná príprava pred výkonom je veľmi dôležitá, ale aj obdobie po výkone, či vo voľných dňoch. Vieme, že vplyv chladu je negatívom aj na zranenia. Počasie počas ZOH bude mrazivé, najmä vo vysokohorskej olympijskej dedine. Každý športovec, ktorý tam bude pôsobiť, musí vedieť, na čo je náchylný. Dôležité bude, aby pri prechode z tepla do chladu nebol mokrý, alebo aby nemal mokrú hlavu. Je potrebné predchádzať prechladnutiam. Ale predpokladám, že všetci športovci, ktorí budú Slovensko reprezentovať, vedia, ako sa majú správať,“ poznamenal Grauzel a dodal: „Spotreba energie, pokiaľ je športovec v chlade, je oveľa iná, náročnejšia. Nároky na organizmus sú úplne iné. Príjem energie musí byť v súlade s daným športom a energetická substitúcia musí byť presne nastavená, aby nedochádzalo k výkyvom v organizme. Teda k ovplyvneniu športového výkonu, nebodaj k ohrozeniu na zdraví športovca.“
Členovia športovej výpravy Slovenska musia dbať aj na to, aby venovali dostatočnú pozornosť zložkám ľudskej potravy, ktorú organizmus nedokáže sám syntetizovať a človek ju teda musí získavať v potrave. Teda vitamínom. „Najlepší a najprirodzenejší prísun je vo forme stravy. Je dôležitý dostatočný príjem zeleniny a ovocia. Ale tým, že ide o extrémny výdaj energie, substitúcia musí byť aj vo forme doplnkov.“
Nielen energetická výživa tvorí neoddeliteľnú časť batožiny lekárov, ktorí budú k dispozícii Slovákom počas hier. „Moja služobná batožina má okolo 2O kilogramov, bude v nej materiál aj pre ostatných lekárov, keďže nás bude viac. Ale v olympijskej dedine je k dispozícii lekáreň. Takže ak by nám čokoľvek chýbalo, to si môžeme vyzdvihnúť na mieste. Zoznam liekov, ktoré potrebujeme, sme prebrali už dávnejšie,“ vysvetľuje Grauzel, ktorý sa najviac neobáva chorôb, či úrazov. „Mám obavy iba z časových zdržaní. Samotný transport do dejiska ZOH určite nebude taký krátky, ako to je naplánované. Čakajú nás rôzne presuny, zdržania. Ale verím, že všetci stihnú zregenerovať včas.“
Lekári olympijskej výpravy budú mať svoj režim, k dispozícii budú športovcom prakticky nonstop: „Na takýchto podujatiach sa spoločne stretávame na obede či raňajkách, takže si vždy všetkých obídeme. A potom samozrejme budeme riešiť aj individuálne veci, ak bude treba.“
