Nepolapiteľný. Nedostihnuteľný. Na okruhu aj v súkromí. Navonok akoby stroj s bezchybným úsudkom a v súkromí amatérsky futbalista a ľudomil, ktorý rád rozdáva darčeky. Ambiciózny, ale férový pretekár. Muž dvoch tvárí. Mediálnej a intímnej. Jeckyll a Hyde. Metodický perfekcionista, fenomén a sedemnásobný víťaz Veľkej ceny F1. Michael Schumacher.

Michael Schumacher
(3. január 1969)

Narodil sa v mestskej časti Hürth­‑Hermühlheim a vyrastal v meste Kerpen­‑Horrem blízko Kolína nad Rýnom v rodine murára Rolfa Schumachera, ktorý bol neskôr správcom motokárového okruhu a Elisabeth Schumacherovej. S manželkou Corinnou (2. marca 1969) majú dve deti: dcéru Ginu­‑Mariu (20. február 1997) a syna Micka (22. marec 1999). Spočiatku žili v hrade zo 17. storočia vo Vufflens­‑le­‑Château, v dedinke asi 3 km od Ženevského jazera. Neskôr si na pobreží jazera na pozemku v Glandu postavili Schumacherovci palác. Po sezóne 2006 skončil pretekársku kariéru.

Nikdy však F1 úplne neopustil, pôsobil ako konzultant. Jeho comeback bol oznámený 23. decembra 2009 pod hlavičkou tímu Mercedes, no stupne víťazov mu často iba tesne unikali. Pred Veľkou cenou Japonska 2012 oznámil definitívny koniec v kokpite F1. Za svoju plodnú kariéru vyhral 91 Veľkých cien, čo je najviac spomedzi všetkých pilotov F1 (pre porovnanie: Alain Prost mal 51 a Ayrton Senna 41). Dokončil 76,6 % štartov s bodovým hodnotením a 156× stál na stupni víťazov. Sedemkrát bol majstrom sveta (roky 1994, 1995, 2000-2005). Získal množstvo ocenení a čestných titulov, daroval mnoho miliónov na rôzne charitatívne projekty.

Zákony veľkých čísel

Ak si má človek predstaviť veľké číslo v realite, je to ťažké. Bude to tým, že len málokto videl milión eur pokope, len pár ľudí meria čas na tisíciny sekundy a len niekoľkí jazdili v aute rýchlosťou vyše 300 kilometrov za hodinu. Celú F1 ovládajú zákony veľkých čísel a tzv. Big Data, kvantá údajov. Základom je ťažká matematika, štatistika, výpočty, ale aj vypočítavosť. Každý monopost je stále beta verzia, prototyp, prešpikovaný senzormi v počte niekoľko tisíc a hovorí armáde technikov, čo sa presne v každom okamžiku na trati deje.

65 rokov MotoGP

Málokedy je v dvoch závodoch rovnaký. Byť o desatinu sekundy pomalší v každom zo 70-tich kôl preteku znamená skončiť ďaleko od stupňa víťazov. Preto sú v F1 na vrchole len niekoľkí piloti. A len krátko. Výnimkou je Michael Schumacher, ktorý v F1 pôsobil šestnásť sezón. Ten istý Schumacher, ktorý sa dokázal pozrieť na mraky dát z telemetrie a pochopiť ich.

Robot, stroj a mimozemšťan

So svojím matematickým prístupom, nemeckou cieľavedomosťou, ale aj jazdou „na hrane“ či výberom svojich známych v branži, sa prepracoval na top pretekára a vyhral dosiaľ neprekonaných sedem titulov majstra sveta. Do veľkých čísel nevidel hneď od začiatku, no rýchlo sa naučil, ako to chodí. Rýchlo tiež pochopil, že médiá nerozlišujú medzi profesionálnym a súkromným životom. On si však nakreslil hrubú deliacu čiaru. Médiá sa mu zato odvďačili prívlastkami ako „robot“, „stroj“, „mimozemšťan“, „arogantný“ alebo „Schummel Schumi“ (podvodník Schumi).

Skrytý za svojou neodmysliteľnou šiltovkou alebo pretekárskou helmou, samozrejme, dráždil zvedavosť, ktorú ešte osolil svojimi fenomenálnymi výkonmi. Každý chcel vedieť, kto je tento človek a ako to dokázal. Michael si však svoje súkromie poctivo strážil. Jeho mediálny obraz a povedomie o ňom sú vzdialené od reálneho obrazu Schumiho. Nie je robot (túto uštipačnú prezývku mu údajne vymyslel Damon Hill), je to človek, ktorý robí chyby. Vďaka zákonu veľkých čísel v F1 majú tieto chyby násobne väčší dopad.

Benzín mám v krvi, ale v doprave nebláznim

Michael svoju masku odkladal málokedy a nerád svetu ukazoval slzy dojatia či smútku. Neukazoval sa často ani ako láskavý otec, hoci by mu to pomohlo zmierniť drsnejšiu stránku jeho imidžu. Sabine Kehmová, novinárka a neskôr Michaelova hovorkyňa, spomína: „Veľmi rád rozdáva darčeky, rád robí ľuďom radosť. Vie, kedy majú ostatní narodeniny a na Vianoce všetci dostanú darčeky. Vo štvrtok hrával na pretekoch s mechanikmi futbal a potom si išli spoločne sadnúť na večeru.“

Nikomu nič nedlhovať

Nekompromisný šport, kde desatiny sekundy a jemný kontakt s vozovkou rozhodujú nielen o víťazstve a prehre, ale aj o živote a smrti. F1 si vyžaduje nekompromisný prístup a doteraz panuje aj medzi jazdcami jednej stajne tvrdá rivalita. Konkurencieschopnosť je svätý grál a kopnúť si do porazeného je folklór.

Chlapec, ktorý vyrastal na pretekárskej dráhe, v atmosfére plnej dymu, rachotu motokár a smradu z benzínu, v chudobe, bol na kopance pripravený. Viac­‑menej odpútaný od vplyvu rodičov, keď spolu so sponzormi a mecenášmi cestoval a vyhrával, rýchlo dospel a vytvoril si okolo seba ochranný štít. Gerhard Noack, ktorý patril k nemeckej motokárovej scéne, prerazil v motokárach, s ktorými sa rozlúčil víťazstvom na ME v roku 1987. Potom, za neustálej podpory svojho najdôležitejšieho mecenáša Jurgena Dilka, presedlal na automobily.

V sezóne 1988 pretekal v nemeckom seriáli Formula König a vyhral. Willi Weber, prevádzkovateľ siete reštaurácií a krčiem, ktorého veľkou vášňou bol motošport, si všimol mladého Schumachera počas preteku Formuly Ford na Salzburgringu koncom roka 1988. Weber spomína: „Podpísal som s ním zmluvu na roky 1989 a 1990 a dával som mu mesačný plat.“ Neskôr mu finančne pokryl dve sezóny v F3. Investícia do fenoménu menom Schumi mu vyšla. Michael vyhral päť pretekov a získal nemecký titul v F3. Odvďačil sa a splatil dlhy, vrátane dlhov svojich rodičov.

Faktor zvaný Schumacher

Pre rok 1990 po titule v F3 sa zaviazal jazdiť aj majstrovstvá sveta športových vozidiel za tím Mercedes. Sedel jednak v kokpite F3 a zároveň v štyroch vystúpeniach za Mercedes získal tri pódiá vrátane jednej výhry. Fráza „nefunguje to“ pre workoholika Michaela neexistuje. Všetko musel skúsiť, všetkému musel prísť na kĺb. S každým monopostom sa dokonale zžil. „Vždy, keď do auta sadol Michael, bol rýchlejší.

Mladý slovenský pretekár sa kamaráti s najväčšími hviezdami motoršportu

Keď sme sa pripravovali na pretek, museli sme ako jeden z faktorov vždy zarátať Michaela,“ spomína technický riaditeľ Ferrari v rokoch 1997-2006 Ross Brawn, ktorý sa v F1 pohyboval od sedemdesiatych rokov a dodáva: „Sú dvaja Michaelovia Schumacherovia. Jeden je ten, ktorý tvrdo bojuje proti ostatným jazdcom, je tvrdý a agresívny a snaží sa neukazovať svoje slabiny. Potom je tu ten Schumacher, ktorý je v tíme fakt príjemný chlap, skutočný tímový hráč, ktorý miluje tímového ducha, ktorého neustále zaujímajú súkromné životy ostatných, snaží sa im pomáhať s osobnými problémami. Vždy rád pomôže a povzbudí. Je to Jekyll a Hyde.“ Ak bol Michael na trati a pretekal, nepoznal brata. Doslova. Ani Ralf Schumacher nemohol stáť medzi ním a víťazstvom.

Metodický, vypočítavý, ambiciózny

Metodický, vypočítavý, ambiciózny. Rýchlo sa učil a údajne mu stačilo len raz si prejsť trať a zapamätal si ju. Dokázal sa pohybovať na limitoch, na hrane možností vozidla a seba samého a intenzívne pracoval na každom mysliteľnom detaile, len aby dosiahol svoj cieľ. Trať je živá vec, z ktorej pri rôznych teplotách vytekajú prírodné oleje, priľnavosť sa môže v rozpätí niekoľkých minút dramaticky meniť. Pilot musí zmeny v charaktere trate dokonale vnímať. Michael mnohokrát zašiel až tam, kde si to súperi nevedeli ani predstaviť. Najdôležitejší mecenáš Dilk mu najal bývalého profesionálneho futbalistu, aby s ním trénoval.

Odvtedy bol Schumacher posadnutý svojou fyzičkou a neustále vyhľadával najnovšie a najmodernejšie spôsoby, ako sa aj v tomto atribúte vyšvihnúť nad ostatných. Neskôr úzko spolupracoval so športovou klinikou v Bad Nauheimu v Nemecku a mal dohodu s firmou Technogym, ktorá mu poskytovala mobilnú posilňovňu. V roku 2006 jeden odhad signalizoval, že napriek svojim 37 rokom má fyzickú kondíciu dvadsaťpäťročného. Michaelovou veľkou vášňou je futbal. Hráva – a celkom solídne – za FC Echichens.

Mercedes sa v roku 1995 spojil s dobre financovaným tímom McLaren, no Michaela si nechali takpovediac utiecť k Benettonu. Dnes sa asi viacerí funkcionári v noci prehadzujú v posteli. Od jedu. Mal iba 26 rokov, keď pre Benetton v roku 1995 vyhral druhý titul majstra sveta.

Pg15 Imola - Víťazom 4. podujatia tohto ročníka seriálu MS pretekov F1 v Imole sa stal Nemec Michael Schumacher na Ferrari. Na sn. sa teší z víťazstva . TASR/AP
Pg15 Imola – Víťazom 4. podujatia tohto ročníka seriálu MS pretekov F1 v Imole sa stal Nemec Michael Schumacher na Ferrari. Na sn. sa teší z víťazstva . TASR/AP

Y2K a éra Ferrari

To, že sa Michael rozhodol pomôcť obnoviť zašlú slávu Ferrari, je, pravdepodobne, jeho najväčším športovým úspechom. Žiadny z pilotov, ktorí ho kritizujú, by na seba takto zdanlivo beznádejnú úlohu nenaložil. Väčšina by sa vydala ľahšou cestou a byť na jeho mieste, tak sa upíšu stajni Williams, ktorá bola v roku 1996 neporaziteľná. Po piatich rokoch a mnohých personálnych a procesných zmenách – v ktorých mal, samozrejme, prsty on a dnes už rodinný priateľ šéf tímu Jean Todt – sa mu podarilo vyhrať. Michaelove prvé víťazstvo v Barcelone v roku 1996 za Ferrari bolo jednou z najväčších prehliadok jazdeckého kumštu, aké kedy Formula 1 videla.

Jeho prevaha a rýchlosť boli také, že to vyzeralo, ako keby mal sám trať suchú a všetci ostatní mokrú. Napokon i zisk prvého titulu majstra sveta za Ferrari je dôkazom Michaelových schopností. Jet lag spôsobený zastávkou v Taliansku na ceste do Suzuky v Japonsku mu nezabránil predviesť „rýdze pretekanie“. Je klišé, ak piloti povedia, že zajazdili každé kolo s intenzitou kvalifikačného kola; to je v podstate nemožné, vozidlo a pneumatiky by to nevydržali, nehovoriac o jazdcovi. Ale Suzuka v roku 2000 k tomu mala najbližšie.

Veľký motocyklový talent Viktor Csemez

Prelom tisícročí tak katapultoval obe značky na vrchol F1. Cieľavedomý Schumacher dodržal svoj sľub (a splatil dlh – veď za 5 rokov do neho Ferrari a Philip Morris vložili takmer 100 miliónov libier). Značka Made In Italy opäť mala cveng, ktorý sa rozozvučal s každým ďalším Michaelovým víťazstvom. A bolo ich päť v rade za sebou. Tifosi, ako si hovoria fanúšikovia Ferrari, mali po dlhých 20tich rokoch konečne dôvod na radosť. Michaelova hviezda stúpala. Len jeho legendárnych šiltoviek sa predali milióny kusov a sponzor, ktorý na nich chcel mať svoje logo, platil za toto privilégium okolo 5 miliónov dolárov ročne.

Weber vlastnil výrobnú linku na vyše 100 položiek so Schumacherovým podpisom a celé roky mu dohadoval osobné sponzorské zmluvy mimo hlavných sponzorov Ferrari (s jedlom rastie chuť a tak sa v rokoch 2008 a 2010 Weber dostal pre machinácie a spreneveru pred súd). V súčasnosti sú najlepšie platenými pretekármi opäť piloti Scuderia Ferrari: každý z dvojice Fernando Alonso a Kimi Räikkönen zarobí ročne okolo 22 miliónov eur. Schumacher aj po ukončení kariéry v roku 2006 stále tímu Ferrari pomáhal. Hlavným príjemcom jeho know­‑how bol Felipe Massa.

Sebakontrola samuraja

Má viac sebakontroly ako iní piloti introverti. Poklesky okamžite nejako kompenzoval. Napríklad aj po žúrke v horách sa hneď na druhý deň vybral do hôr lyžovať a hore si to vyšliapol pešo namiesto toho, aby išiel lanovkou. Ani v roku 2000 neoslavoval víťazstvo na verejnosti. Spolu s realizačným tímom Ferrari, za zvuku výkrikov „Campioni!“ a „Froza Ferrari!“ – a že Taliani vedia oslavovať – vypil jediné pivo.

Precízny, disciplinovaný pracant a detailista s neukojiteľnou dravou súťaživosťou, ktorý pevne držal svoje emócie na uzde. Jeho tep bol o 40 úderov za minútu pomalší než u ostatných pilotov, takže bol pokojnejší a mohol sa lepšie sústrediť na jazdu. Jeho tímoví kolegovia spomínajú, ako vedel intuitívne predvídať zákruty, dokonca aj provizórne šikany, ako dokázal aj z mizerného alebo zle nastaveného vozidla „vytrieskať“ optimálny výkon. Pri pretekoch bol koncentrovaný, pričom používal možno 75 % svojej mentálnej kapacity na riadenie auta na limite, kým zvyšných 25 % tuho premýšľalo nad tým, ako sa vyvíja pretek, alebo zbieralo informácie z boxov.

Dokázal jazdiť väčšinu kôl na hranici maxima a v pretekoch, kde iní mali problémy s dažďom, ako napríklad v Barcelone v roku 1996 alebo s pneumatikami, on pohodlne víťazil. Keď ho v Monaku v roku 2007 penalizovali a odsunuli na koniec štartového poľa, z 22. miesta sa prepracoval na piate. A to na trati, kde sa vraj nedá predbiehať. Inokedy ho nezastavil ani pokazený šiesty rýchlostný stupeň, jednoducho vyhral s piatimi.

Život na hrane

Ako Neo v kultovom Matrixe ohýbal lyžicu, snažil sa Michael (spolu s Jeanom Todtom) ohýbať a interpretovať pravidlá F1 vo svoj prospech. Často sa pohybovali v šedej zóne a cieľom bolo súperom nedarovať nič zadarmo (čo sa Michaelovi však párkrát podarilo, vďaka vlastným chybám – napríklad na okruhu Jerez 1997, kde prehral s Villeneuveom). Za éry triumfov vo Ferrari boli pravidlá revidované oveľa častejšie. Paradoxne, žiadne zmeny pravidiel neboli v ich prospech, ale často viedli k vyššej bezpečnosti jazdcov.

Apropó, bezpečnosť. Každý monopost je vlastne kinetická zbraň. Veľkým vzorom, idolom a mentorom bol pre Michaela brazílsky pretekár Ayrton Senna. Jeho smrteľná nehoda pri Veľkej cene San Marína Michaela hlboko zasiahla (a pomohla sprísniť bezpečnostné pravidlá), veď to bolo v období, keď sa konečne začali s vtedy najlepším jazdcom na svete zbližovať. Senna ho konečne začal rešpektovať a rešpekt bol pre Schumiho mimoriadne dôležitý. Raz sa Michaela spýtali, či premýšľal o tom, že by mohol mať ťažkú nehodu. Odpovedal: „V skutočnosti nie. Ako pilot nad touto témou neuvažujete. Napriek tomu ten víkend v roku 1994, kedy zomreli Senna a Ratzenberger, bol jednou z najhorších chvíľ môjho života.“

Nehody

Paradoxne, počas svojej kariéry mal Michael len jednu vážnejšiu nehodu vo formule – a síce v Silvestone v roku 1999, keď si zlomil nohu. Šesť pretekov vynechal, no vrátil sa oddýchnutý ako vylepšená verzia samého seba. Nehodu mal aj pri testovacích jazdách v Barcelone 30. januára 2002. Havaroval i v roku 2004, keď mu pri testovaní v Monze pri rýchlosti 350 km/h praskla pneumatika. Ostatné sa mu prihodilo mimo automobilové okruhy.

Dodnes nevieme úplne detailne, čo sa stalo 29.12. 2013 na rodinnej lyžovačke na svahoch Les Trois Vallées vo francúzskych Alpách, keď po páde utrpel vážny úraz. Nehody sa okamžite chytil bulvár, ktorý dovtedy trpel podvýživou informácií o Michaelovi a jeho rodine (slušne ich však prikrmoval brat Ralf a jeho manželka Cora­‑Caroline Brinkmann, tí médiá a škandáliky vyhľadávali). V súčasnosti sa Michael zotavuje v rehabilitačnom centre vo švajčiarskom Lausanne.

Michael Schumacher je len jeden. Jeho výkony na vrchole kariéry doteraz vzbudzujú hlbokú úctu. My v časopise Šport je život veríme, že osud bude Schumimu priaznivo naklonený. Posledné správy hovoria, že je v domácom ošetrovaní a komunikuje s rodinou viečkami.

2 KOMENTÁRE

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.