HBK Nitrianski rytieri toho roku odohrali vynikajúcu sezónu. Vo finále porazili Skalicu a stali sa už po štvrtý raz majstrami Slovenska v hokejbale. Oporou nielen v bránke, ale aj na manažérskej pozícii im bol Stanislav Petrík, ktorého sme pre časopis Šport je život oslovili. Vyrozprával nám ako to v skutočnosti s hokejbalom nielen v Nitre, ale aj na Slovensku funguje.
Ako vnímate úroveň hokejbalovej extraligy na Slovensku? Je tento šport obľúbený alebo si stále hľadá nadšencov?
Hokejbal je na Slovensku obľúbený. Keď sa naň pozrieme z hľadiska kvantity, tak je po hokeji a futbale tretí najmasovejší šport. Celkovo jeho úroveň stúpa.
História Nitrianskych rytierov nie je dlhá a predsa získavate jeden úspech za druhým. Aký máte recept na výhru?
Prišli sme ako nováčik pred štyrmi rokmi, keď sme vytvorili nové mužstvo HBK Nitrianski rytieri. U nás fungujeme v lepších podmienkach ako iné hokejbalové kluby. Máme sponzora, ktorý sa stará o chod klubu. Možno povedať, že chalani u nás dostávajú všetko, čo potrebujú. Žiaľ, v hokejbale nie je bežné, aby mali hráči všetko zabezpečené. Väčšinou si z vlastných prostriedkov platia napríklad cestovné a stravu.
Doterajšie úspechy klubu HBK Nitrianski Rytieri
Majster Slovenska v hokejbale mužov 2012/2013
Majster Slovenska v hokejbale mužov 2011/2012
Majster Slovenska v hokejbale mužov 2010/2011
Európsky pohár: Tretie miesto 2012
U12 2.miesto na majstrovstvách Slovenska 2011 aj 2012
U16 3.miesto majstrovstvách Slovenska 2012
U19 3.miesto 2010/2011
U19 2.miesto 2011/2012
U20 Majster SR 2011
U20 2.miesto 2012
Káder tímu je vyskladaný zväčša z bývalých aktívnych hráčov hokeja. Ako sa vytvorilo družstvo v zložení v akom funguje momentálne?
V období, keď Nitrianski rytieri začínali, sa podarilo poskladať mužstvo z najlepších hráčov, ktorí vtedy boli na Slovensku voľní alebo ak voľní neboli, boli ochotní hrať u nás. V kádri máme aj dlhoročných reprezentantov, ďalej sme dotvorili mužstvo z chalanov, ktorí sú z Nitry, v juniorských časoch boli hokejisti, prestali s hokejom a začali sa venovať hokejbalu. Vybrali sme z nich najlepších a osvedčilo sa to.
Je výhodou, ak hráč presedlá z hokeja na hokejbal alebo naopak je jednoduchšie začať odznova bez odstraňovania návykov?
Ja som hrával hokej a hokejbal bol pre mňa obľúbeným športom. Je to veľmi podobné. Zase na druhej strane, nie vždy každý hokejista je aj dobrý hokejbalista, musí mať k tomu vzťah a musí hlavne chcieť behať, pretože hokejbal je hlavne o behaní. Na ľade sa predsa len „zvezie“ na korčuliach. V hokejbale kĺzanie nie je, hráč musí dobehnúť, buď na striedačku alebo protihráča.
Momentálne Nitra žije ľadovým hokejom. Majú za sebou vynikajúcu sezónu. Hovorí sa, že ich fanklub je ich ďalším hráčom. Ako je to u vás? Je v Nitre záujem o hokejbal?
U nás je trošku problém s plochou, pretože my hrávame na vedľajšej ploche Nitrianskeho zimného štadióna a možnosti pre fanúšikov nie sú také, ako by sme chceli. Jednak je tam jedna malá tribúnka s tromi radmi, kde môžu ľudia sedieť. Loptička sa niekedy stráca z dohľadu, diváci majú sito rovno pred sebou. Aj to jej jeden z dôvodov, prečo si diváci nehľadajú cestu na hokejbal tak často, ako by sme si želali.
Okrem seniorskej súťaže máte aj U19. Je to dobrá „liaheň“ potenciálnych hráčov pre ďalšie pôsobenie v klube?
Áno, my sme začali pracovať s mládežou hneď od začiatku, odkedy sa založil klub. Urobili sa výbery do 12, 14, 16 a do 19 rokov. Avšak, opäť je tu problém s plochou. Na našej ploche je od začiatku novembra do konca februára ľad, takže my aj juniori musíme v tú dobu hľadať náhradné riešenia. Seniori chodia trénovať do Nových Zámkov, no juniori sú štyri mesiace prakticky bez tréningov, alebo situáciu riešime náhradnou telocvičňou, čo je však z pohľadu objemov tréningov nedostatočné.
Znie to paradoxne, keď niekoľkonásobný majster Slovenska má problém s tréningovou plochou. Je tento problém už v štádiu riešenia?
Prerába sa hokejový štadión v Nitre. Dohodli sme sa s pánom primátorom, tak momentálne čakáme, kedy sa pohnú veci vpred.
V akej tréningovej fáze sa momentálne nachádzate?
Začali sme trénovať na začiatku augusta a pripravujeme sa na svetový pohár, ktorý sa bude konať v Nitre. Privítame ďalších 14 mužstiev z celého sveta, napríklad z Kanady, z Fínska, z Česka, zo Švajčiarska, z Poľska alebo z Veľkej Británie. Bude to veľký hokejbalový sviatok. Hrá sa síce na začiatku sezóny, ale pre nás je to vlastne jej vrchol.
Udiali sa v klube nejaké zásadné zmeny pred novou sezónou?
Zatiaľ sa neudiali žiadne, pretože my to berieme tak, že svetový pohár je odmena za minulú sezónu, takže nám ostalo mužstvo pokope. Počas existencie Nitrianskych rytierov sa udialo len pár malých zmien. Chalani sa veľmi dobre poznajú, partia je výborná, takže sme neriešili žiadne posily ani odchody. A nakoľko sme boli majstrami, tak sme mali to najlepšie družstvo, aké sa dalo poskladať.
Ako ste už spomenuli, máte za sebou 4 extraligové tituly, víťazstvá na európskej pôde z rôznych turnajov. Na čo sa spomína najlepšie?
Vždy, keď sa oslavuje titul, tak je to niečo špeciálne. Nevyhráva sa predsa každý týždeň, je to raz za rok. Vždycky je to niečím zaujímavé a stále iné.
A naopak, ktorá prehra bola tou najtrpkejšou?
Trpké prehry si pamätáme dve – na svetovom pohári, keď sa nám nepodarilo postúpiť do finále. Pred dvoma rokmi v Rakúsku sme prehrali na nájazdy a minulý rok sme prehrali so Švajčiarmi. Odtiaľ bola smutná cesta domov.
Doplnkové športy sú na Slovensku štátom málo finančne dotované, ako je to s hokejbalom?
Situácia je podobná ako s inými klubmi. Vezmime si len Nitru. Keď sa prerozdeľujú financie od mesta, prím hrá ľadový hokej a futbal. My, spolu s malými športmi, v podstate dostávame drobné. Bohužiaľ, dotovanie klubov funguje na zvláštnom princípe a neodvíja sa od dosiahnutých úspechov.
Okrem funkcie manažéra, ešte stále ste aktívnym hráčom. K čomu inklinujete viac?
Celý život som bol brankár, celý život som hrával, avšak ten posledný rok som kvôli zraneniu hrať nemohol. Funkcia manažéra nie je taká jednoduchá. Veľakrát by som počas zápasov najradšej vyskočil na plochu, pomohol chalanom, keď sa nedarilo. Oveľa radšej som v bránke, ako sa venujem manažovaniu a administratíve.
Boli ste zranený, už je všetko v poriadku?
Bol som na plastike krížneho väzu. Mal som problémy s kolenom. Tento rok už trénujem naplno a dúfam, že ma nepostihne nič také ako doteraz. Som teraz desať mesiacov po operácii, ešte stále to nie je úplne stopercentný stav. Verím, že čoskoro bude všetko v poriadku.
Ako vnímate svoju kariéru, pomohli vám Nitrianski rytieri splniť si svoj hokejbalový sen?
Keď sa pozriem na svoj hokejbalový život, tak ja som mal sen splnený hneď prvý rok, keď som začal chytať. Stále dúfam, že som vo veku, kedy môžem aktívne pomôcť mužstvu, keď bude treba a že sa ešte na nejaké majstrovstvá dostanem.
Ak sa pozrieme na najbližšiu sezónu, aký cieľ ste si stanovili?
Odkedy Nitrianski rytieri začali fungovať, máme len tie najvyššie ciele. Prvý cieľ je získať na svetovom pohári titul a druhý je extraligový. Vždy sme vstupovali do sezóny s cieľom vyhrať. Ak by som povedal, že nám stačí finále, tak by som určite klamal. Svetový pohár je posledný titul, ktorý nám ešte chýba.
