Ohrozený druh s názvom jednoručný bekhend. Každý šport sa vyvíja a ani tenis nie je výnimkou, toto tvrdenie sa zrejme nikto ani len nepokúsi vyvrátiť. Súčasný tenis a ten, ktorý sa hral v 20. storočí, sa absolútne nedá porovnať, mení sa rýchlosť hry, povrchov, trendom podliehajú údery, najväčšej zmene podlieha bekhend. Anglický denník The Independent ho nazval trefne: je to úder šampiónov. Tak prečo postupne vymiera a mizne z kurtov?

Ako budem držať pivo?

Vidieť pred 50 rokmi na kurte obojručný bekhend bola rarita, samotný bekhend však bol pre tenistov v tomto období slabinou, povinnosťou, ktorá k tenisu patrí, vo futbale by sme to nazvali nohou, ktorú máte len na behanie. Až neskôr ho tenisti začali využívať a spravili z neho namiesto slabiny silnú stránku, možno povedať až výhodu. Tenis bol teda v minulosti o jednoručnom bekhende, ktorý však bol aj v tých najvypätejších zápasoch využívaný exhibične.

Tehuľka v posilke? Prečo nie?!

Priekopníkmi v obojručnom boli Jimmy Connors a Chris Evertová, ktorí s ním prišli pred vyše 40 rokmi. Keď začala spomínaná dvojica udierať raketou z bekhendu dvomi rukami v roku 1974 vo Wimbledone, tenisový svet zasiahlo prekvapenie. Tento štýl bekhendu to v začiatkoch vôbec nemal ľahké. Keď spomínaná Evertová chcela počas jedného z exhibičných zápasov v roku 1977 naučiť Billyho Cartera – brata amerického prezidenta Cartera – obojručný bekhend, nestretla sa jej snaha s pochopením. „Ako budem držať pivo?“ reagoval nepochopene Carter. Či to nazveme predsudkami, lenivosťou alebo jednoducho nezáujmom úzkoprsej spoločnosti o zmeny, prienik obojručného bekhendu bol pomalý, napriek tomu badateľný.

 

Wimbledon Lawn Tennis Championship

Zmeny postihli aj bekhend

Petea Samprasa môžeme pokojne nazvať rebelom. V čase prenikajúceho obojručného bekhendu sa vydal opačným smerom a plával proti prúdu. V 14 rokoch mu vtedajší tréner Peter Fischer povedal, že jednoručný bekhend je jediný spôsob, ako môže mladý Američan vyhrať Wimbledon. Sampras zmenil tento úder podľa rady trénera, no začiatky s jednoručným bekhendom neboli vôbec ľahké. Mal v nich problémy so súpermi, ktorých predtým bežne porážal. Trápil sa.

„Klesol som v rebríčku, bolo to ťažké. Počas dvoch-troch rokov som sa príliš nebavil,“ povedal Sampras. Aj to svedčí o náročnosti jednoručného bekhendu, trénovať, cvičiť, skúšať, pilovať ho musíte poriadne dlho, aby začal prinášať ovocie. Nakoniec sa to Samprasovi vyplatilo, Wimbledon vyhral sedemkrát, k tomu pridal ďalších sedem grandslamových titulov.

Hravosť sa nenosí

Tak, ako sa mení štýl hry v tenise, keď štýl servis – volej, ktorý sa kedysi používal počas celého zápasu, z kurtov zmizol, menia sa údery a hra ako taká. Výmeny sú dlhšie, množstvo úderov v jednej výmene, aké v jednom fiftíne poznáme dnes (aj 20 úderov), bolo kedysi utópiou.

Kluby bojových športov na Slovensku: Spartakus Fight Gym

Hoci povrchy sú podľa viacerých tenistov dnes pomalšie, hra sa, naopak, zrýchlila, presadzuje sa sila a rotácia, spomínaný štýl z minulosti či jednoručný bekhend do týchto aspektov príliš nesedia. Zoznam zmien sa však zďaleka nekončí. Z malých hláv z dreva sa rakety zmenili na veľké hlavy zo zložených materiálov. Hráči sú dnes oveľa atletickejší, väčší aj vyšší, silnejší. Loptičky sa na pomalších povrchoch odrážajú do väčšej výšky, tenis je orientovaný oveľa viac na základnú čiaru, čo taktiež vyhovuje obojručnému bekhendu.

 

BRITAIN WIMBLEDON TENNIS

Ako sme spomínali pri Peteovi Samprasovi, jednoručný treba trénovať oveľa viac a dlhšie ako obojručný, čo súčasným trendom v športe a tlaku na okamžitý úspech nesedí. Ten akoby nedovoľoval tenistom a ich trénerom zaoberať sa jednoručným bekhendom a zdržiavať sa ním. Elegancia, riskovanie, hravosť, vymýšľanie, dobrodružstvo, to všetko so sebou nesie jednoručný bekhend. Dnes sa to však v tenise už príliš nenosí.

Naopak, silový štýl dnešného tenisu nahráva obojručnému, ktorý je ľahší na učenie aj na koordináciu, je spoľahlivejší a najmä univerzálnejší. Navyše, každý z nás, kto niekedy hral tenis a aspoň raz sa pokúsil o jednoručný bekhend, vie, čo znamená hrať bekhend týmto spôsobom. Tento úder sa dokonale pohrá s vašou rukou, po dvoch pokusoch vám hrozí svalovica, pri nesprávnom prevedení je možný aj úraz.

Technickejší, no náročnejší

Analýzu oboch typov bekhendu v tenise urobil doktor Jack Groppel. Ten zistil, že obojručný bekhend vyžaduje koordináciu medzi bokmi, nohami, trupom a pažami, v jednoručnom sa k nim ešte pridávajú plecia a predlaktie, väčšia náročnosť druhého menovaného je z tohto jasná.

„Hráči môžu získať neuveriteľnú silu a môžu udrieť do loptičky účinne od prvého dňa,“ povedal na adresu obojručného bekhendu Groppel. Hoci je teda jednoručný v určitých aspektoch technickejší a elegantnejší ako obojručný, je s ním oveľa väčšia drina.

 

Roger Federer

Tenisový bekhend je však plný paradoxov. Hoci bol badateľný vplyv obojručného v modernom tenise, dlhé roky v ňom kraľoval Roger Federer. Ten po tom, ako Pete Sampras začal s jednoručným bekhendom, tento úder doslova definoval a preslávil. Nepopierateľným faktom však zároveň zostáva, že zatiaľ čo 10–15 rokov dozadu bola stále v mužskej svetovej stovke polovica hráčov vyznávajúca jednoručný bekhend, teraz ich je okolo dvadsať, ženy s týmto úderom v TOP 100 spočítate na prstoch jednej ruky.

Éra Federera končí, nájdeme záchrancu?

Jednoručný bekhend mizne z okruhov, hráči, ktorí ho preslávili, starnú, nastupujúca generácia tento úder nevyznáva. Časy Federera, Haasa, Schiavoneovej sa pomaly, ale isto končia, zo súčasných tenistov nájdeme tento úder u Wawrinku, Gasqueta, Almagra či Lopeza, z mladých hráčov je ním známy len Dimitrov.

Paul Gascoigne: Piť či nepiť, mohol som byť na cintoríne

Názor, že jednoručný bekhend mizne z kurtov a vymiera, sa nepodarilo vyvrátiť ani megaére Federera či posledným grandslamovým úspechom Wawrinku. Víťazstvá hráčov s jednoručným bekhendom dokazujú, že sa tento úder môže stále rovnať a konfrontovať s obojručným, môže byť úspešný, to však v tejto otázke problém nie je.

„Spravte si nejaké fotky. Možno ste jeden z posledných, ktorý vidíte tento úder,“ povedal dnes už bývalý tréner Federera Paul Annacone redaktorovi New York Times, ktorý pred pár rokmi navštívil Wimbledon práve za účelom analýzy budúcnosti tohto úderu.

Porovnávať dnešný tenis s tým pred 50 rokmi nemá zmysel, jednoručný bekhend je jednou z posledných súčastí starého tenisu v modernom. Upadá však do kómy a nič nenaznačuje tomu, že by umelý spánok nemal byť jeho budúcnosťou. Nájdu sa jeho záchrancovia?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.