Pestré, inšpiratívne, náročné. Také je bojové umenie wushu, ktoré sa pomaly dostáva do povedomia verejnosti aj na Slovensku a hľadá si svoju pozíciu. Pre internetový magazín Šport je život rozprával Michal Slamka, cvičenec a tréner, ktorý sa wushu venuje 16 rokov. Pootvoril nám dvere do sveta tohto bojového umenia aj do Slovenskej asociácie čínskeho wushu.

Čo je to wushu? Ako by ste laikovi opísali tento šport?

Väčšina ľudí na západe pozná pojmy ako kung-fu alebo taiji, teda „rýchle“ a „pomalé“ bojové umenie. Avšak správny termín, ktorý zastrešuje čínske bojové umenia, je wushu. Pochádza z čínštiny a jeho doslovný preklad je „bojové metódy“. V súčasnosti sa používa na všeobecné označenie veľkej skupiny čínskych bojových umení s mnohými štýlmi, teda štýlov s rýchlym prevedením, ale aj štýlov ako Taiji quan, ktoré sa cvičia hlavne zo začiatku pomaly, aby sa docielila správna technika pohybu.

Miroslav Štrbák: „Rozhodol som sa pre opasok FNG.“

Cvičiaci rozdeľujú wushu aj na tradičné wushu a športové wushu. Tradičné wushu kladie dôraz na bojové využitie a „sebazdokonaľujúci aspekt“, zatiaľ čo športové wushu sa sústreďuje na súťaženie.

Ako ste sa k wushu dostali a ako dlho tento šport robíte?

Skoro ako každý cvičenec wushu som bol inšpirovaný hlavne filmom. Mňa osobne inšpirovali Jackie Chan, Jet Li a ďalší. Zároveň sa mi páči čínska kultúra. Cvičeniu sa venujem už približne 16 rokov.

Pamätáte si ešte na svoje začiatky? Ako to v nich vyzeralo?

Začiatky boli zaujímavé. V podstate som nič o cvičení či štýloch nevedel. Obzory sa mi rozšírili až postupne, ako som sa cvičením začal viac zaoberať a získal som aj ďalšie skúsenosti. Mal som šťastie na dobrého učiteľa. To však nemá každý, a to je tiež vec, ktorú sa treba naučiť rozpoznať.

Prečo práve wushu? V čom je tento šport výnimočný?

Wushu je zaujímavé svojou pestrosťou štýlov a zbraní. Dá sa povedať, že každý si môže nájsť, čo mu vyhovuje: môže cvičiť len pre zdravie, sebaobranu, ale aj chodiť na súťaže. Hoci je štýlov aj zostáv veľa, väčšina skúsených cvičencov si vyberie jednu či dve veci a tým sa venuje do hĺbky.

V čom sa wushu líši od ostatných športov, ktoré sú mu podobné?

Líši sa rozmanitosťou. Mnoho ľudí si pod wushu určite nepredstaví človeka napodobňujúceho opicu či naoko opitého bojovníka, hoci tieto takzvané imitačné štýly sú vo wushu pomerne populárne. No v konečnom dôsledku je to ako pri každom inom športe, dobré výsledky prináša jedine tvrdá drina a hodiny tréningu.

Z akých prvkov a cvikov pozostáva váš tréning?

Tréningy sa v jednotlivých školách líšia. Často závisia od filozofie školy, ale aj od štýlov, na ktoré sa cvičiaci sústreďujú. Vo všeobecnosti však platí, že wushu si vyžaduje hlavne flexibilitu, silu, výbušnosť a rýchlosť. Pre športové wushu sú dôležité strečing, posilňovanie a precvičovanie základných pohybov od pozícií rúk a nôh až po ucelené zostavy. Tradičné wushu zase kladie dôraz skôr na techniku a jej hĺbku, často vyžaduje nielen silu a obratnosť, ale aj dlhodobé a trpezlivé precvičovanie, aby cvičenie „dozrelo“.

Vo wushu sa mieša viacero prvkov (akrobacia, sila, atď.). Čo všetko je potrebné ovládať a trénovať? Na čo všetko sa na súťažiach prihliada?

Keď hovoríme o športovom wushu, tak najprv je dôležité technické prevedenie. Cvičenec musí vedieť, akým chybám sa vyvarovať v postojoch i pohyboch. Bez toho sa nedá vyhrať žiadna súťaž, pretože tu takéto chyby sleduje hneď niekoľko rozhodcov, ktorí sa označujú ako A. Potom sú tu rozhodcovia B, ktorí hodnotia celkový dojem či výnimočnosť prevedenia. Na vyšších súťažiach sú ešte aj rozhodcovia C, ktorí sledujú len tzv. prvky náročnosti, čo sú väčšinou skoky alebo skokové variácie.

Box nehádže do ringu uterák

Tieto sú náročné na prevedenie a vyžadujú si veľa sily, obratnosti a cvičenia. Všetky tieto veci treba natrénovať. Ideálny prípad je, ak cvičenec na súťaži predvedie výkon, ktorý spája rýchlosť, silu, techniku, flexibilitu aj zaujímavé prevedenie.

Čo je najťažšie a najdôležitejšie na tomto športe? Na čo si v ňom treba dávať pozor?

Najťažšie je vydržať – a to sa týka ako športového, tak i tradičného wushu. Sú to hodiny cvičenia aj bolestivého strečingu. Deti u nás nie sú zvyknuté na taký dril ako v Číne alebo Rusku – samozrejme všetko by malo mať mieru, no býva to náročné. Veľký pozor treba dávať na zdravie – zabrať dostávajú hlavne kolená, bedrá aj šľachy. Tu zohráva veľkú úlohu už spomínané technické vybavenie: ak ľudia skáču v telocvični na parketách, môže dôjsť ľahko k zraneniam kolien.

Ivan „Buki“ Buchinger: Takmer som zabil súpera

Na skoky v športovom wushu je nevyhnutnosťou mať odpruženú podlahu. Preto, napríklad, v našom klube trénujeme skoky v gymnastickej telocvični. No zranenia sa netýkajú len športového wushu. Ak má cvičenec napríklad v Taiji quan nesprávne postoje, môže si časom poškodiť kolenné šľachy či zraniť bedrá.

Z videí zo súťaží vo wushu badať, že výraznú úlohu zohráva vo wushu psychická rovina. Aká je dôležitá?

Záleží od štýlov wushu. Pri rýchlych štýloch by mal cvičenec pôsobiť bojovne, odhodlane a zároveň by malo byť vidno, že vie, na čo jednotlivé techniky slúžia. Úder by mal byť naozaj úder, a kop skutočne kop. Sú však aj štýly ako Taiji quan, kde má cvičenec pôsobiť pokojne a koncentrovane. To môže byť ťažšie, ako sa zdá, keď si má na súťaži vďaka pomalšiemu charakteru tohto štýlu možnosť „dobre poobzerať rozhodcov“. Čiže môžeme povedať, že je to vzhľadom na množstvo štýlov veľmi rozmanité, no správne psychické rozpoloženie je určite veľmi dôležité.

Aký dôležitý je vo wushu talent? Koľko sa toho dá nadrieť tréningmi?

Toto je zaujímavá otázka. Na našom detskom tréningu to vidno dokonale. Každé dieťa je iné. Niekto má rýchlosť, ďalší pekný pohyb, ďalší zas výdrž a niekto zas nad cvičením veľa premýšľa. Čiže, ako sa vraví, talent je len 5% úspechu. Jednotlivé aspekty treba vycvičiť. Videl som už ľudí, u ktorých by som to vzdal a nakoniec cvičia veľmi dobre.

Ako vyzerá príprava priamo pred súťažou či už po fyzickej, ale najmä psychickej stránke? Robíte špeciálne cvičenia, máte nejaký rituál?

Súťaž je – najmä pre deti – veľmi dobrou métou, a tým aj motiváciou. Hoci sa snažíme trénovať stále, pred súťažou je tréning predsa len trochu iný, naša pozornosť sa viac sústreďuje na kondičku, pretože ak človek lapá po dychu a ledva ťahá nohy, ťažko sa sústredí na to, či je pohyb správny. Inak žiadne konkrétne rituály nemáme.

Tomáš Možný: „Na ulici mnohí skúšajú

Aká je tradícia wushu na Slovensku? Kto vás učil, trénoval?

Wushu na Slovensku síce nie je novinka, no v porovnaní s karate, judo alebo taekwondo nemá také zázemie a tradíciu. Medzi prvými cvičencami boli kolegovia zo Starej Turej a z Trnavy, ktorých viedli učitelia z Ruska. V súčasnosti sú možnosti širšie a naša asociácia a jednotlivé školy sa snažia spolupracovať s odborníkmi a majstrami z Európy aj Ázie.

Aké ste v tomto športe dosiahli úspechy?

Za posledné roky sa situácia vo wushu na Slovensku aj vďaka spolupráci so zahraničnými školami výrazne zlepšila. Cvičenci z rôznych klubov našej asociácie sa aj s podporou štátu zúčastnili napríklad Majstrovstiev Európy v Taiji quan v Bukurešti 2014, Majstrovstiev sveta juniorov vo wushu v Bourgase 2016, Majstrovstiev sveta vo wushu v Jakarte 2015, Majstrovstiev sveta v Taiji quan vo Varšave 2016, či Majstrovstiev v tradičnom wushu v Číne. Pre nás je napríklad úspechom už samotná účasť, no naše susedské krajiny ako Poľsko či Ukrajina sa týchto súťaží zúčastňujú v podstate bežne.

Brazílsky bojový tanec

No i napriek tomu, že to bola pre nás premiéra, z MS v Taiji quan vo Varšave sme priniesli dve zlaté a tri bronzové medaily. Na Majstrovstvách v tradičnom wushu v roku 2012 v Číne získalo Slovensko niekoľko bronzových a jednu striebornú medailu. Úroveň športového wushu je vo svete veľmi vysoká a prím hrajú najmä Čína, Japonsko, Vietnam, Rusko, USA a ďalšie ázijské krajiny.

Koľko ľudí robí tento šport na Slovensku, aký je v našej krajine záujem o wushu?

Neviem odhadnúť presné číslo, no záujem sa odráža aj od trendov. Napríklad teraz je v kurze jóga. Nevýhodou wushu je to, že si vyžaduje čas a tréning. Často sa stane, že na tréning prídu talentovaní ľudia, no nevydržia dlho a „idú ďalej“. Treba však povedať, že na Slovensku je veľa talentov.

Pripravujete majstrovstvá Slovenska vo wushu. Koľko krajín sa ich zúčastní? Kedy a kde sa budú konať?

Majstrovstvá Slovenska 2017 prebehnú 8. apríla 2017 vo VKP Bratislava na Nábreží gen. L. Svobodu. Okrem Slovenska zatiaľ počítame aj s účasťou z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska, Bieloruska a Ukrajiny. Z poľského tímu sa zúčastní súťaže, napríklad, aj trénerka poľského národného tímu – He Xijing, ktorá obsadzovala aj v Číne na súťažiach najvyšších úrovní prvé miesta.

Keď porovnáte Slovensko so zahraničím a s najlepšími krajinami, kde sa vo wushu nachádzame?

Čo sa týka Slovenska v porovnaní s najlepšími krajinami, tak sme niekde na konci. Avšak, ako som už spomínal – wushu sa pomaličky rozbieha i tu a verím, že i lepšia technická vybavenosť postupne zabezpečí lepšie výsledky. Zatiaľ sa skôr len občas niekde „blysneme“, aj to na takej individuálnej úrovni. I na Majstrovstvách sveta juniorov 2016 nás prijali ako nováčikov a vyjadrili nám podporu.

Na čo myslíte počas súťaží, čo sa vám preháňa hlavou? Čo vám najviac pomáha, aby ste podali maximálny výkon?

Konkrétne ja sa snažím súťaže nedramatizovať. Nie som príliš súťaživý typ a súťaživosť pociťujem až priamo na ploche, pred rozhodcami – ale to som ja, nie každý to tak berie. Myslím si, že súťaž je hlavne motivácia a motivácia pomáha k lepším výkonom.

Čo by ste poradili začiatočníkom? Máte nejaké rady, ktoré žiakom na tréningoch opakujete?

Podľa mňa je veľmi dôležité mať otvorený postoj voči iným školám, cvičencom či štýlom. Pri bojových športoch/umeniach sa často stáva, že sa cvičenie vníma veľmi kompetitívne. Ľudia potom majú niekedy potrebu sa vyhraňovať voči iným školám a uzatvárať sa do seba. Dôležité je, naopak, rozširovanie si obzorov, učenie sa a výmena skúseností. Čiže moja rada: otvorenosť a rozširovanie obzorov je lepšie ako slepé nasledovanie.