Patrí dnes k najrýchlejším lyžiarkam sveta. Najmä otec Petry Vlhovej by však vedel rozprávať, aká tŕnistá bola cesta zo Slovenska medzi svetovú špičku.
Po prehre ju obchádzali
Základom úspechu a toho, že sa rodina pustila na náročnú cestu na vrchol, bola samotná Petra. Jej nezlomná povaha, perfekcionizmus aj nenávisť k prehrám, ktorá sa prejavovala už v detstve. „Raz bola na školskom futbalovom turnaji v Ružomberku a vo finále prehrali o gól. Nikto sa k nej nesmel ani priblížiť. Vtedy by pozabíjala všetky dievčatá, tak ju to hnevalo,“ spomínal pre denník SME Petrin otec Igor. Jeho dcéra už ako dvanásťročná chodievala s jeho partiou hrávať futbal a ako otec tvrdí, Petra ich mastila po členkoch jedna radosť.
Prvýkrát sa postavila na lyže ako trojročná, keďže tento šport vtedy chytil jej o štyri roky staršieho brata Borisa. Zatiaľ čo z jej americkej rivalky Mikaely Shiffrinovej vychovávali rodičia od detstva šampiónku, Vlhovci zvolili iný prístup. „Chodila do školy, potom na krúžok a lyžiarsky tréning. Chceli sme, aby to mala vyvážené. A nechceli sme, aby sedela pred panelákom,“ spomína Igor Vlha.
Neznamená to však, že Petra v žiackych kategóriách nevyhrávala. Práve naopak, v jednej sezóne dokonca neprehrala ani jedny preteky a dokonca zdolávala aj chlapcov. „Jana Gantnerová mi hovorila, že keď dáva chlapcom tri sekundy, niečo z nej bude. Na skutočné porovnanie sme museli vycestovať do zahraničia. Keď aj tam končila pravidelne v najlepšej päťke, spozorneli sme.“
Stotisícový úver a bezsenné noci
Vtedy začala kariéra Petry Vlhovej naberať na obrátkach. Znamenalo to nielen výrazné zlepšovanie sa, ale aj neporovnateľne väčšiu záťaž pre rodinný rozpočet. Otec Igor viackrát kritizoval žalostnú podporu Slovenského lyžiarskeho zväzu, po Petrinom striebre na majstrovstvách sveta v Aare, ktoré bolo historicky prvou medailou v individuálnej disciplíne pre slovenské zjazdové lyžovanie na majstrovstvách sveta, otvorene podotkol:
,,Neviem, či to môžem nazvať míľnik v slovenskom lyžovaní, pretože toto nie je slovenské lyžovanie. Toto je súkromný tím Vlha. Keby som mal ísť v líniách slovenského lyžovania, tak sme niekde dolu.“
Zrejme mu vtedy prebehlo pred očami všetko, čo musel obetovať pre úspech svojej dcéry. Výchova špičkového lyžiara je poriadne drahý špás, na Slovensku sa bez toho, aby to potiahli a na seba zobrali rodičia, nezaobídete. „Najťažšie bolo, keď prechádzala od žiakov k juniorom. Zrazu som zistil, že potrebujeme na sezónu 50-tisíc eur,“ spomínal Vlha.
Veľkú zásluhu na Petrinom progrese a úspechoch má taliansky tréner Livio Magoni. Aby si Vlhovej otec mohol dovoliť zaplatiť ho, musel sa zadĺžiť. „Málo ľudí si vie predstaviť, aké to je, keď nemôžete spať. Chcete sa s ním dohodnúť, ale nemáte peniaze. Vlastná asociácia vám nepomôže. Zobral som si vyše stotisícový úver, aby mala Petra toho najlepšieho kouča,“ vrátil sa Igor Vlha v čase.
Stalo sa mu dokonca, že mu náročná situácia do hlavy natlačila negatívne myšlienky. „Netajím, že teraz v lete som sa aj trénera Ivana Iľanovského pýtal, či to má celé zmysel. Bol som v akejsi kríze,“ priznal pred štyrmi rokmi Petrin otec a odkryl, že ročne investuje do lyžovania deväťdesiat až stodesaťtisíc eur. V hlave mu vírili aj myšlienky, že by to najradšej celé zabalil, do praxe ich však, našťastie, nedoviedol. „Nuž, aj mi to napadlo. Boli to také vnútorné pocity. Ale nedokázal by som to urobiť. Neviem si predstaviť, ako by som to Petre povedal a vysvetlil…“
V rozhovore pre denník Šport pred rokmi povedal, že jeho snom je pozrieť sa na Kubu. Pobyt v tejto krajine však nie je lacná záležitosť, peniaze dáva radšej na dcéru ako na exotickú dovolenku. „Petra si to dobre uvedomuje. Pred časom mi povedala: ,Raz ti ju kúpim´. To ma dojalo,“ priznal Vlha.
Na svojej dcére si otec váži a obdivuje povahu, ale aj množstvo driny, ktorú na tréningoch znáša. „Zo všetkých lyžiarok jazdí jediná mužským štýlom. Je silná a priebojná. Dôležité je, že si dáva vysoké ciele a nebojí sa ich nahlas povedať. Petra je stvorená na drinu. Keď vidím, ako behá s padákom, nechápavo krútim hlavou. Jej rovesníčky by podobnú záťaž nezvládli,“ povedal Igor Vlha. Jeho dcéra vraj berie lyžovanie ako zábavu, no často mu hovorí, že je to jej práca, ktorá ju živí a uvedomuje si zodpovednosť.
Faktor brat
Vlhovej otec prežíva úspechy, víťazstvá, ale aj prehry a pády svojej dcéry naplno. Keď sú preteky a práve ide Petra, nereaguje na žiadne otázky. Do tímu a jeho fungovania však nevstupuje. „Ja som nikdy do toho, ako má moja dcéra trénovať, nehovoril. Áno, pokojne budem na svahu stavať tyče, či akokoľvek inak pomáhať, ale ,kafrať´ do remesla odborníkom rozhodne nebudem,“ priznal.
V tíme však Vlhová predsa len má člena rodiny. Brat Boris je Petrinou pravou rukou. Keď nie je s ňou na pretekoch, nie je v stopercentnej pohode. „Veronika Velez-Zuzulová mala v tíme otca a manžela, Kristoffersen brata, Shiffrinová mamu, Hirscher otca. Každý elitný lyžiar má pri sebe blízkeho člena rodiny. Boris je pre ňu nesmierne dôležitý, najmä pre psychiku,“ priznáva Igor Vlha.
Aj Petrin brat sa venoval lyžovaniu, v pätnástich rokoch s ním však skončil, pretože rodina mohla finančne podporovať len jedno dieťa. Dnes je so sestrou do poslednej chvíle pred štartom pretekov, stará sa o jej psychickú podporu, rieši technické detaily, funguje ako šofér či kuchár, ale aj ako kontakt medzi Petrou a trénerom.
„Robím všetko intuitívne a hlavne mám Peťu prečítanú, čiže viem, ako na ňu, čo na ňu platí. S druhými ľuďmi by som to nevedel. Som s ňou odmalička a možno, keď sa na všetko pozerám z odstupu, tak Peťa má ku mne dôveru. Keď sú preteky, snažím sa s ňou rozprávať a niečo konzultujem aj s trénerom, ktorý mi následne povie, že jej to mám povedať ja, lebo odo mňa to zoberie inak. Či to je už zlé, alebo dobré. A vtedy vidím, že ma vníma na 120 percent,“ opísal pracovný vzťah na svahu so sestrou Boris.
Oblek? Nie, radšej montérky
Hoci v menoslove Vlha Ski tímu je Boris vedený ako manažér tímu, v obleku ho nenájdete. Je zamestnaný v rodinnej firme, kde brúsi hriadele, vyrába ozubené či reťazové kolesá a programuje na stroji. Samozrejme, všetko v montérkach.
„Neberiem si žiaden oblek. Nevnímam, že som manažér tímu – to je taká funkcia na papieri. Moja práca je však náročná. Psychicky aj fyzicky. Niekoľko mesiacov stále na cestách a mimo domova dá človeku zabrať. Kedysi som bol lyžiar a takýto životný štýl vediem už dlho. Keby na to človek nebol zvyknutý, nevydrží,“ tvrdí.
V úvode tejto sezóny si užíva aj trpí. Narodila sa mu dcéra Lujza, takže zopár pretekov sa bude musieť Petra zaobísť bez bratovej podpory. Boris trpel pri televíznej obrazovke počas úvodného slalomu v Levi, ktorý Petra kvôli pádu nedokončila. „Pozeral som sa na televízor a bol som bezmocný. Nič som jej nemohol povedať, bolo to veľmi ťažké. Bolelo ma brucho, bol som nervózny. Neviem, či si pozriem ďalšie preteky v Amerike,“ vyhlásil Vlha.
Petra si podporu brata, ktorý obetoval kariéru lyžiara, ale aj rodičov, bez ktorých by to nešlo, uvedomuje a snaží sa im ju odplatiť. „Keby som si to neuvedomovala, tak by som bola trošku blbá. Uvedomujem si, čo robí rodina, ale aj to, čo robia ľudia okolo mňa. Všetci makajú na 100 percent a všetci dávajú do toho, čo môžu, aby som mohla byť najlepšia na svete,“ vyhlásila slovenská lyžiarka.
Fanúšikov na Slovensku aj v zahraničí si nezískala len úspechmi na svahu, ale aj svojou bezprostrednosťou. „Som alpská lyžiarka zo Slovenska. Dievča s veľkými snami,“ charakterizovala sa Petra stručne a dopĺňa, že kvôli úspechom a zvýšenej popularite médií či fanúšikov jej do nosa nenaprší. „Myslím si, že to zvládam dobre. Áno, niekedy je toho veľa, ale tak to je. Jasné, že popularita je dosť vysoká. Mimo sezónu je trošku pokojnejšia, ale v zime to začne opäť. Nejako to neriešim.“
Vlhovci rovnako neriešili ani scenár, v ktorom by Petra reprezentovala inú krajinu, v ktorej by neriešila patálie so zväzom a mala by oveľa väčšiu podporu. Otec Igor túto otázku rázne odmietol. „Chcem, aby dcéra jazdila za našu krajinu. Pozrite sa, koľko tu máme fanúšikov. Zo Slovenska neutečieme. Nech radšej odídu ľudia z lyžiarskej asociácie, ktorí nám stále škodia,“ dodal.
