Spravodlivosť vs hra robotov
Futbal zďaleka nie je ako hokej či tenis, na rozdiel od hokeja sa vo futbale hrá nepretržite 45 minút, čas sa nezastavuje, tenis sa, samozrejme, na čas vôbec nehrá. Zavedenie techniky do futbalu sa berie, resp. bralo oveľa úzkostlivejšie ako v spomínaných športoch. Najdiskutovanejšou témou v súvislosti s pozitívnymi ohlasmi na techniku vo futbale je posúdenie hraničných situácií pri ofsajdoch, fauloch na hranici pokutových území, no najmä pri probléme, či lopta prešla celým objemom za bránkovú čiaru alebo nie, a teda či uznať alebo neuznať gól.
Futbalová verejnosť sa v horlivých diskusiách o prenikaní techniky do najmasovejšieho športu na svete už tradične rozdelila na dve strany. Jedna hovorila (a stále hovorí) o jej nevyhnutnosti vo futbale, druhá ju radikálne odmieta. Prvá hlása väčšiu spravodlivosť, jednoznačnosť, uľahčenie práce rozhodcu, druhá sa bojí, že sa z futbalu razom stane hra robotov.
Dnes už síce kluby (zatiaľ) v anglickej Premier League úspešne využívajú bránkové kamery, ich zavedeniu však predchádzalo niekoľko márnych a neúspešných pokusov. Predošlé experimenty s technikou priamo v zápase sa neosvedčili, na posúdenie hraničných situácií boli pridaní ďalší dvaja bránkoví rozhodcovia, toto riešenie funguje v drvivej väčšine krajín a líg dodnes. Podstata týchto rozhodcov má spočívať v odbremenení postranných od povinnosti sledovať z veľkej vzdialenosti okrem ofsajdov a iných incidentov v malom vápne aj to, či lopta prešla za bránkovú čiaru. Ľudské oko však nie je dokonalé a bránkoví rozhodcovia ani z bezprostrednej blízkosti v zlomku sekundy nemusia zachytiť tento moment.
Odporcom zlomila väz kontroverzia: Ani zďaleka to nebolo tesné
Hlasy volajúce po zavedení kamier na bránkové čiary vo futbale silneli, definitívne K. O. jeho odporcom zrejme uštedrili majstrovstvá sveta v roku 2010, keď sa odohrával zápas medzi Nemeckom a Anglickom. Nemci vyhrávali 2 : 1, keď Angličan Frank Lampard prekonal Neuera. Lopta sa odrazila od brvna za čiaru, po odraze však vyletela von, v hre sa pokračovalo, rozhodcovia situáciu nestihli zachytiť (vtedy ešte bez bránkových rozhodcov). Bol to jeden z najkontroverznejších neuznaných gólov v histórii futbalu, navyše, na medzinárodnom fóre. „Ani zďaleka to nebolo tesné,“ hlásali komentátori, tréner Anglicka Fabio Capello sa tiež čertil. „Pozrite sa na to, on to vedel, my sme to vedeli,“ pokračovali páni v štúdiu pri opakovaných záberoch.
Prosby tých, ktorí volali po zmene, boli, ako sme spomínali vyššie, vyslyšané v Anglicku. Prvýkrát sa futbalové jastrabie oko od firmy Hawk-Eye (technika rovnakej spoločnosti sa využíva aj v tenise) objavilo v zápase anglického Superpohára v auguste 2013, prvý ligový štart si pripísalo v zápase Arsenal proti Aston Villa, a hneď sa zapotilo. Fabian Delph z Aston Villa síce prekonal brankára Gunnerov Szczesnyho, lopta sa odrazila od žrde a kotúľala sa po bránkovej čiare. Kamery gól nesignalizovali, gól klubu Aston Villa uznaný nebol. Fanúšikovia nemali skúsenosti s ničím podobným, nevedeli, či stroju veriť alebo nie, nič iné im však nezostávalo.
„Som absolútne presvedčený o presnosti kamery na 100 %. Je to rýchle, čo je tiež dôležité. Rozhodnutie musí byť okamžité, bude to menej ako sekunda,“ povedal vtedy po zápase výkonný riaditeľ Premier League Richard Scudamore.
Ako to funguje?
Na každú bránu je zacielených sedem kamier, ktoré sú nainštalované na tribúnach, aby zachytili objem lopty za čiarou. Počítačový softvér analyzuje informáciu, ktorú mu vysielajú kamery, hneď ako lopta prekročí bránkovú čiaru celým svojím objemom, čo značí gól, systém vyšle signál do hodiniek hlavného rozhodcu, ktoré má na ruke. Kamerový systém, samozrejme, poskytuje spomalený záber televíziám aj správcom štadióna, na ktorom sa zápas hrá, takže si diváci na štadióne aj tí v pohodlí domova môžu pozrieť inkriminovaný moment ešte niekoľkokrát. Ak hodinky rozhodcovi zasvietia, uzná gól, ak nie, v hre sa bez prerušenia pokračuje ďalej.
„Nespomalí to hru, nestane sa z toho rugby. Do jedinej sekundy systém poskytne informáciu do hodiniek,“ popisuje kamerový systém jeho vynálezca Paul Hawkins.
Počiatočné zaváhania dôveru nenaštrbili
Preniknutie jastrabieho oka do tenisu bolo o niečo ľahšie ako v prípade futbalu. Tenis sa prerušuje po každej výmene, netrvá vopred určenú dobu ako futbal. Hlavným problémom športu gentlemanov pred zavedením techniky bolo, že ste (okrem zápasov na antuke) ani niekoľko minút po skončení výmeny nezistili, či bola loptička dobrá alebo skončila v aute, špeciálne mini kamery na čiary neboli inštalované, mohli ste sa len domnievať a (ne)veriť rozhodcom, teda ľudskému faktoru.
Vo štvrťfinále US Open v roku 2004 medzi Serenou Williamsovou a Jennifer Capriatiovou prvá menovaná prehrala a po zápase napadla viaceré rozhodnutia rozhodcov. Televízne zábery po zápase ukázali, že jej kritika bola oprávnená. To bol jeden z najvýraznejších hlasov, ktoré podporovali techniku v tenise, a boli finálnym klincom do rakvy jej odporcov.
Na konci roka 2005 bol kamerový systém Hawk-Eye testovaný Medzinárodnou tenisovou federáciou ITF v New Yorku. Počas exhibičného turnaja v Austrálii sa „jastrab“ nevyhol zaváhaniam, zmena bola stále v hlbokých začiatkoch. Prvým turnajom elitnej úrovne, na ktorom bol použitý kamerový systém Hawk-Eye, bol Hopman Cup, prvým Grand Slamom bol Australian Open. Definitívnu súťažnú dôveru dostala táto technológia v roku 2006.
Eliminácia ľudskej chyby
Jastrabie oko z tenisu vyhnalo prvky kontroverzie, hoci je pravda, že často v prípade jeho využitia tenisti riskujú a často nemajú pravdu, to je riziko, ktoré tento systém, naopak, so sebou do tenisu priniesol. Ak však protest tenistu, ktorý sa rozhodne využiť službu jastrabieho oka v spornom momente, bude správny, počet pridelených možností na set sa mu nezníži.
Ďalším dôležitým faktorom v spojení s jastrabím okom je skutočnosť, že hranica medzi úspechom a neúspechom je mimoriadne tenká a jeden moment v podobe opraveného rozhodnutia rozhodcu a prinavrátenia fiftínu na svoju stranu môže nakopnúť vašu psychiku, naopak, tú súperovu môže na poriadne dlhý čas v zápase doslova pochovať.
Hráči a hráčky na kurtoch sa v prípade tejto technológie rozdelili na dve skupiny: prvá jastraba chválila, druhá by ho najradšej z tenisu ihneď odohnala. „Loptička v súčasnosti lieta veľmi rýchlo, niekedy je nemožné pre hocikoho vidieť jej presný dopad, aj keď je ten človek na to trénovaný. Opakovaným záberom môžeme vziať výhodu technológie a eliminovať ľudskú chybu,“ vyjadril sa pochvalne na margo jastrabieho oka dnes už bývalý americký tenista James Blake.
Verí, že je nespoľahlivý, preto ho využíva
Nie všetci však vítali technológiu v tenise s otvorenou náručou. Najznámejším odporcom „jastraba“ na kurte je Roger Federer. Už po troch rokoch využívania Hawk-Eye v tenise vyšla analýza, ktorá odhalila, že Švajčiar sa v zápasoch rozhodol vziať si možnosť protestovať proti rozhodnutiam rozhodcov viac než ktorýkoľvek iný hráč. V oprávnenosti protestov však nemal príliš pozitívnu bilanciu.
„Myslím, že v hĺbke duše verí, že Hawk-Eye systém je zlý, používa ho, pretože si myslí, že je nespoľahlivý,“ snažil sa opísať Federerove myslenie Jason Goodall, analytik televízie BBC.
Švajčiarska tenisová (stále aktívna) legenda Federer je podľa vlastných vyjadrení fanúšikom tradície čiarových rozhodcov, ktorí si tým robia svoju prácu, prítomnosť jastrabieho oka v tenise však, zdá sa, ako-tak prijal. „S čím bojujem je fakt, že si nemyslím, že je táto technológia na 100 % presná. Ale myslím, že je dobré ju mať. Nechcete predsa prehrať Wimbledon pre jedno zlé zahlásenie alebo nemožnosť hráča protestovať,“ povedal Federer.
Tohto súpera ale Švajčiar s určitosťou neporazí, jastrabie oko si v tenise našlo mimoriadne pevnú pozíciu, onedlho oslávi dekádu na kurtoch. Hawk-Eye športovcom, a najmä rozhodcom, uľahčilo život, ako v tenise, tak vo futbale. Fanúšikovia v krčmách majú síce o jednu kontroverznú tému na diskutovanie menej, spravodlivosť v športe však je v rebríčku hodnôt vyššie.
