Slovenskej hlave štátu robili pri tradičnom akte spoločnosť šéf Slovenského olympijského výboru Anton Siekel, ambasádor slovenskej výpravy Pavol Hurajt i lotyšský prezident Raimonds Vejonis. Keďže zariadenie je situované v prímorskom meste Kangnung, nemohol chýbať jeho starosta a pripojili sa aj významní predstavitelia priemyslu a obchodu Kórejskej republiky.
Pred oficiálnym aktom vystúpili viacerí rečníci a konal sa aj pôsobivý kultúrny program v podaní vystúpenia „žiackych“ predstaviteľov kórejského taekwonda. V podaní telesa slovenskej ľudovej hudby zazneli slovenská i juhokórejská hymna. Prezident Kiska vo svojom príhovore v anglickom jazyku pripomenul: „Olympijské hry sú veľký sviatok športu, počas ktorého majú ľudia k sebe bližšie. Som veľmi rád, že aj v dejisku týchto hier je ten kúsok Slovenska zastúpený Slovenským domom, ktorý sem prináša kus fantastickej kultúry, hudby a vôbec atmosféry. A tiež aj gastronómie a samozrejme borovičku.“
Najvyšší slovenský ústavný činiteľ mal potom krátky neformálny rozhovor so svojím lotyšským kolegom. Debatovali predovšetkým o oblečení na večerný otvárací ceremoniál hier, pretože pred ním mali na programe slávnostnú recepciu. Po rokovaní sa pristavil pri médiách a zdôraznil: „Vždy je krásny moment vidieť časť Slovenska takto ďaleko od domova. Som veľmi rád a pyšný, že máme národný dom, nemajú ho niektoré väčšie krajiny. Môžeme reprezentovať nielen dobré jedlo, halušky, dobré víno či borovičku, ale najmä skutočné slovenské teplo a pohostinnosť. Všetci, ktorých som stretol, ocenili, že tu máme kúsok Slovenska.“
Prezident SR je v dejisku hier do stredy 14. februára: „Bol by som veľmi rád, keby som pred odchodom domov videl niekoho na pódiu, ideálne na najvyššom stupienku. Pôjdeme na biatlon, na slalom. Budeme mať slovenské vlajky a povzbudzovať, dúfam, že zažijeme moment slovenskej radosti. Zakričím si, veľmi rád povzbudzujem, moje dcéra roky rokúce súťažne lyžovala, teším sa, že teraz budem práve s ňou povzbudzovať naše lyžiarky. Uvidím prvý zápas našich hokejistov. Vo štvrtok som ich bol povzbudiť v šatni, trocha som sa s nimi porozprával. Sú plní odhodlania zabojovať, takže si držme prsty.“
