Príbeh Mareka Hamšíka: Na prestup do Slovana rodina musela predať auto

Pri jeho mene každému napadne Neapol, v ktorom sa stal legendou. Cesta Mareka Hamšíka do slávneho talianskeho klubu však nebola jednoduchá.

Ako malý chlapec išiel za svojím cieľom

Prvé kopačky Hamšíkovi nad kolísku zavesil dedko, akoby mu tým veštil kariéru futbalistu. Marek začínal v súkromnom futbalovom klube Jupie Podlavice, kde ho otec prihlásil, už keď mal päť rokov. Cestu ku športu mal Hamšík predurčenú, otec hral futbal a mama hádzanú, práve k týmto športom rodičia nasmerovali Mareka a dcéru Michaelu.

„Marek kopal do lopty, odkedy začal chodiť. S hračkami sa hral málo, keď si mal vybrať hračku alebo loptu, išiel k lopte. Takže sme si spolu stále kopali, brával som ho na moje tréningy a ako päťročného som ho zapísal do klubu v Podlaviciach, čo je časť Banskej Bystrice,“ spomínal Marekov otec Richard pre hnonline.sk.

V Jupie Podlavice hrával Hamšík väčšinou so staršími hráčmi, napriek tomu medzi nimi vynikal. Obojnohého ofenzívneho záložníka na väčšine turnajov vyhlasovali za najlepšieho hráča, vďaka svojmu čuchu na góly bral aj trofeje pre najlepšieho strelca. „Kopec detí je nadštandardne šikovných, ale v nejakom veku sa ich vývoj zasekne. My sme asi mali šťastie, že Marekovi sa to nestalo,“ spomína Marekov otec. Na svojho syna bol do 14 rokov mimoriadne tvrdý. Po tréningu v klube chodili dvaja individuálne trénovať na sídlisko. Marekov otec otvorene priznáva, že svojho syna dusil, keď mu nevyšli zápasy, kričal na neho. Teraz sa za to hanbí a už by to neurobil.

Richard tvrdí, že Marek bol síce nadštandardne šikovný, ale talent je len 30 percent budúceho úspechu. Zvyšok je hlava a vôľa a práve hlava bola v prípade Mareka víťazstvom a nie šikovnosť na ihrisku v prípravke. „On si už ako malý chlapec stanovil cieľ a išiel za ním, dennodenne pracoval, aby si ho splnil.“

V podobnom duchu sa o Hamšíkovi vyjadril aj jeho bývalý spoluhráč zo Slovana Bratislava Martin Koiš. Marek na tréningoch podľa neho vydával všetko, po nich si kopal sám na bránu. „Jeho najväčšou výhodou bolo, že sa nikdy nezaujímal o názory ostatných a išiel svojou cestou. Presne vedel, čo chce. A aj to dosiahol. Vždy sa poriadne rozčúlil, keď nejaký spoluhráč nešiel na sto percent,“ povedal Koiš pre Denník N.

Na prestup si požičali

V mládežníckom veku absolvoval Hamšík skúšku v Sparte Praha, ktorú zvládol. Prestup sa však nekonal, keďže klub nezohnal rodičom v Prahe robotu. V 14 rokoch ho nakoniec získal Slovan, ktorý bol v tom čase na tom finančne zle. Ani to však nebolo jednoduché. Z Jupie Podlavice musel Mareka vykúpiť vlastný otec. Slovan vtedy vypadol do druhej ligy, slávny klub bol v rozpade a mládežníckych hráčov si jednoducho nemohol dovoliť.

Hamšíkovci museli zaplatiť materskému klubu podľa tabuliek, suma činila 120-tisíc, tú však rodina nemala. „Oslovil som dvoch kamarátov – Milana Beňa a hokejistu Vlastimila Plavuchu. Každý z nich nám požičal po 30-tisíc, predali sme ešte auto, felíciu, takže sme nazbierali 120-tisíc, z klubu ho vykúpili a poslali ho do Bratislavy,“ spomína Richard Hamšík pre Hospodárske noviny.

S kamarátmi nepodpísali žiadnu zmluvu, iba povedali, že ak Marekovi kariéra futbalistu vyjde, peniaze im vrátia. Keď Hamšík podpísal profesionálnu zmluvu, Plavucha s Beňom peniaze späť nechceli. Najmä vďaka nim futbalový svet mohol obdivovať futbalové schopnosti Mareka Hamšíka.

Po prestupe do Slovana hrával za mladší dorast, no už po roku nastúpil za A-mužstvo. Áčko Slovana malo stále problémy, a tak dali šancu tínedžerovi Hamšíkovi. Toho následne nominovali do reprezentácie do 17 rokov na kvalifikáciu na majstrovstvá Európy. Tá mu vyšla výborne, slovenský talent si všimol agent z talianskej Brescie, a potom to malo rýchly spád.

Ťažké začiatky v Taliansku

Hamšík sa dostal zo slovenskej druhej ligy do prvej talianskej, Brescia kúpila 16-ročného futbalistu za 60-tisíc eur. Najskôr hral za dorast, po troch mesiacoch ho preradili do A-mužstva a ako 17-ročný hral v Serie A. Začiatky v Taliansku boli ťažké, ako priznal Marekov otec, boli fázy, keď si jeho syn poplakal. Nevedel ani slovo po taliansky, ocitol sa zo dňa na deň v cudzom prostredí tisíc kilometrov od domu, musel sa učiť novú reč a popritom zvládať tréningy aj samostatný život. Mladý Hamšík sa však tváril, že je všetko v poriadku a nič sa nedeje.

Brescia vypadla do Serie B, kde už Hamšík hral všetky zápasy a ako 17-ročný bol poverený kopaním pokutových kopov, z ktorých dal desať gólov. V Brescii sa stal ústrednou postavou, hoci nemal ešte ani dvadsať rokov. Bolo jasné, že ho klub neudrží, po troch rokoch ho zlanáril Neapol, ktorý za Hamšíka zaplatil 5,5 milióna eur.

Kapitán SSC Neapol Slovák Marek Hamšík (vpravo) a Luka Modrič z Realu Madrid počas odvety osemfinále Ligy majstrov SSC Neapol – Real Madrid v Neapole 7. marca 2017. FOTO TASR/AP

„Pamätám si na môj prvý deň prestupu a príchodu do Neapola. Bol som šokovaný, nevedel som, do čoho idem, všetci mi hovorili, že pozor na fanúšikov, že to je niečo neskutočné. Aj to tak bolo, prišiel som z Brescie, kde som mal veľký pokoj, na štadióne nás čakalo 1500 fanúšikov, skandovali. Pozeral som na to, veď v Brescii 1500 chodilo na futbal, takže to bolo pre mňa niečo úžasné,“ spomínal Hamšík na prvý deň v Neapole.

V klube sa rýchlo usadil a stal oporou základnej zostavy, na konci prvej sezóny sa stal najlepším strelcom tímu, vyhlásili ho aj za najlepšieho mladého hráča Serie A. V Neapole pôsobil dlhých dvanásť rokov, a to napriek tomu, že stránky novín často zapĺňali klebety o záujme Juventusu Turín či Manchestru United. Aj preto je v tomto meste taký uznávaný.

Popularita aj krádeže

V talianskom meste zažil Slovák aj nepríjemné udalosti. Hamšík a jeho rodina sa za 50 mesiacov až trikrát stali obeťou lúpežného prepadnutia. Raz ho dokonca prepadli v aute, keď mu rozbili ľavé okno, priložili pištoľ k nosu a ukradli mu jeho rolexky. Keď Marek prepad nahlásil na polícii a riešili to médiá, zlodeji mu okrem peňazí vrátili ukradnuté veci a ospravedlnili sa mu.

Neapol si však Hamšík bude pamätať pozitívne, toto mesto rád nazýva druhým domovom. Fanúšikovia ho tam mali, resp. majú za poloboha, keď sa povie spojenie „legendy Neapola“, spomínajú sa dve mená: Diego Maradona a Marek Hamšík. „Raz som stretol fanúšika, ktorý mal tetovanie mojej tváre na tele. Dal som mu podpis, a keď som ho neskôr stretol, všimol som si, že si dal vytetovať aj môj podpis,“ cituje Hamšíkovu bláznivú skúsenosť Denník N.

Popularita so sebou prináša aj veci, ktoré vedia sťažiť život. Často sa stalo, že keď išiel Hamšík nakupovať v Neapole, museli obchod zatvoriť, lebo fanúšikovia ho zbadali a do predajne sa nahrnulo toľko ľudí, že ju úplne paralyzovali.

„Zažil som aj príhodu, keď sme sa celá rodinka išli s Marekom najesť a križovatku neďaleko reštaurácie v centre mesta riadil policajt. Usadili sme sa, objednali si a keď sme sa pozreli vonku, na križovatke bola obrovská zápcha. Policajt sa vykašľal na riadenie dopravy, išiel sa pozerať cez výklad reštaurácie na Mareka, prvý bol nacapený na skle,“ spomína Marekov otec.

Prestup do Číny

Po dvanástich rokoch Hamšík opustil Neapol a zamieril do Číny, kde si opäť musel zvykať na nové prostredie a novú kultúru. Ako priznal, rolu zohrali aj rozprávkové peniaze, ktoré si tam zarobí. Hoci čínska liga sa kvalitatívne nemôže rovnať s talianskou, v ktorej pôsobil, aj v 33 rokoch bol Hamšík ústrednou postavou kvalifikácie a úspešnej baráže o postup na EURO.

„Vždy som tvrdil, že aj keď nehrá svoje optimum, stále je dôležitým hráčom pre naše mužstvo,“ vyhlásil o ňom pre Šport24.sk futbalový expert Ladislav Borbély.

Majstrovstvá Európy, ktoré boli kvôli pandémii koronavírusu preložené na rok 2021, teda budú ďalším vrcholom v Hamšíkovej kariére, tentoraz s veľkou pravdepodobnosťou posledným. Keď mu v Číne vyprší zmluve, bude mať 35 rokov.

„Na Slovensko sa mi vracať veľmi nechce. Možno to bude ideálny čas ukončiť kariéru. Dovtedy je ešte ďaleko a zmeniť sa môže hocičo,“ vyhlásil Hamšík pre denník Šport, no jedným dychom dodal, že šanca predsa len existuje, no zrejme len v drese jedného klubu, z ktorého odišiel do Európy – v Slovane Bratislava. „Myslím si, že v belasom klube mám stále dvere otvorené. Nebránil by som sa tomu, keby som ešte nastúpil za Slovan a možno až v jeho drese uzavrel vrcholový futbal.“

Vladimír Minda
Ahojte, volám sa Vlado (44), som tréner kickboxu, vášnivý športovec, milujúci otec, poslušný manžel, dobrý syn, rázny riaditeľ, vášnivý fanúšik a verný kamarát. Pre každého niekto iný, ale v prvom rade pozitívne mysliaci človiečik, ktorý sa snaží motivovať okolie k pohybu a športu. Pretože život je šport a šport je môj život.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Ostaň v kontakte

Sleduj najlepšie cesty chudnutia, príbehy o úspechu a inšpiratívne rozhovory s najlepšími trénermi a špecialistami v odbore. Začnite meniť svoj život už dnes!

spot_img

Najčítanejšie

Odoberaj najnovšie články emailom

Máš záujem pravidelne sledovať a čítať naše články? Prihlás sa do newslateru a raz za 2 týždne ti pošleme sumár článkov z nášho športového blogu.

.

Mohlo by ťa zaujímať