Reprezentácia pod cudzou vlajkou. Novovytvorené puto alebo len čistá kalkulácia?

Stará pravda hovorí, že akým rodičom, respektíve do akých pomerov sa človek narodí, je len ťažko ovplyvniteľné. Rovnako tak to platí aj pri rodnom meste či krajine. V dnešnom globalizovanom svete však už pracovná, respektíve ekonomicko-sociálna migrácia nie sú ničím výnimočným. Vo svete športu je to však vždy o niečo pikantnejšia a zaujímavejšia záležitosť. Ponúkame vám niekoľko príbehov profesionálnych športovcov, ktorí reprezentovali inú krajinu ako svoju rodnú vlasť.

Dôvody, prečo sa športovec rozhodne súťažiť pod inou vlajkou, sú rôznorodé a na celú problematiku sa treba pozrieť v širšom kontexte. Najbežnejším príkladom je dlhodobá historická previazanosť krajín. Ide o najtradičnejšiu, no najmenej výnimočnú možnosť. Veď aj u nás máme tisíce Slovákov, ktorí sa narodili u susedov v Česku a naopak. Koniec koncov, v tej dobe sme boli aj tak ešte jeden štát.

Príkladom z tohto obdobia je napr. náš futbalový reprezentant Michal Ďuriš, ktorý sa narodil v Uherskom Hradišti. Naopak, český futbalový reprezentant a najlepší strelec európskeho šampionátu do 21 rokov z roku 2015 Jan Kliment sa síce narodil na Myjave, no detstvo aj tínedžerské roky prežil v Jihlave.

Michal Ďuriš: Pred Dubovským dávam klobúk dole

Takisto nie je ničím špecifické, keď má turecký futbalový alebo basketbalový reprezentant v mieste narodenia napísané nemecké mesto. Turecká komunita je v Nemecku mimoriadne početná a prakticky každý repre výber má vo svojich radoch ako rodených Turkov, tak aj nemeckých Turkov. Rovnaká rovnica platí aj pri národných výberoch Holandska, Nemecka, Švajčiarska či Francúzska, kde majú nezastupiteľné miesto potomkovia prisťahovalcov. Veď aj takí hráči ako Zinedine Zidane, Edgar Davids, Xherdan Shaquiri alebo Sami Khedira pochádzajú z rodín prisťahovalcov. Tu už však zohráva rolu aj ekonomicko-sociálny faktor.

Rodičia sa skrátka snažili pre svojich potomkov zabezpečiť lepšiu budúcnosť, tak sa vybrali do krajiny s vyššou životnou úrovňou, pričom tu nebola jazyková bariéra. Takýmto prípadom je aj súčasná hviezda futbalistov Manchestru City Raheem Sterling, ktorý sa síce narodil v jamajskom Kingstone, no keď mal 5 rokov, mama Nadine sa rozhodla pre rázny krok. „Nebolo dňa, kedy by sa na uliciach (v Kingstone) nestrieľalo. Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote,“ cituje futbalistovu matku decembrové číslo magazínu Pro Football.

Jamajský rodák Sterling patrí medzi najrýchlejších futbalistov súčasnosti. Zdroj: Youtube

V minulosti bola častým dôvodom na zmenu (nielen) národných farieb aj emigrácia. Mnohí vynikajúci športovci z tzv. východného bloku sa rozhodli pre odvážny krok a v časoch studenej vojny nelegálne prebehli na „druhú stranu“. Medzi prvými, ktorí zídu športovým fanúšikom na um sú nepochybne tenisti Ivan Lendl a Martina Navrátilová, prípadne hokejoví bratia Šťastní či iný hokejový velikán – Václav Nedomanský. Takéto kroky sa doma, pochopiteľne, nestretli s pochopením a zo vzorov pre mládež sa tak zo dňa na deň stali zradcovia a rozvracači štátu.

Ďalšou potenciálnou možnosťou na (ne)reprezentáciu rodnej krajiny je prebiehajúci angažmán jedného z rodičov. Ide síce skôr o výnimku, no je logické, že keď si napr. náš profesionálny hokejista zarába na živobytie v zámorí a žije tam aj s tehotnou manželkou, tak deti budú mať miesto narodenia mimo Slovenska.

No a azda posledným motívom je samotná športová ambícia daného jedinca. V tomto prípade ide jednoznačne o zištné dôvody, keď daný športovec uprednostňuje svoju profi kariéru, pričom buď si chce v novej krajine zabezpečiť lepšie tréningové a finančné podmienky, alebo na druhej strane chce požívať výhody, na ktoré by v materskej krajine nedosiahol. Rozmenené na drobné, prvým príkladom by mohli byť tenisti, ktorí už od mladého veku vymenili rodnú hrudu za top akadémie na Floride, prípadne v Austrálii, pričom časom sa rozhodnú prijať tamojšie občianstvo. Napokon, väčšinu života aj tak prežili vo svojej novej vlasti a tenis je okrem toho šport, kde sa nejaké väzby k domovine budujú len ťažko, keďže hráči sú prakticky celoročne na cestách.

Opakom týchto snáh sú športovci, ktorí síce nie sú úplne superhviezdy vo svojom športe, no keďže pochádzajú z etablovanej krajiny (napr. kolísky daného športu), stále môžu byť v cudzine nadpriemerným reprezentačným artiklom a vítanou posilou. Je teda viac než logické, že mnohí brazílski futbalisti, prípadne kanadskí hokejisti príjmu tamojšie občianstvo a majú tak šancu zahrať si na svetovom či európskom šampionáte. V konkurencii svojich šikovnejších krajanov by sa im takejto možnosti nedostalo, no ako naturalizovaný reprezentant menšej krajiny je to iná pesnička. V každom prípade, pokiaľ „legionár“ v národnom drese nebude podávať nadpriemerné výkony a reprezentácia sa bude trápiť, bude takpovediac prvý na rane, čiže takáto zmena nesie so sebou aj prípadné riziká. A to bez ohľadu na to, či má k svojej adoptovanej vlasti daný športovec aj reálne puto, alebo ide len o akýsi „barterový obchod“.

Pod Tatrami máme ako najčerstvejší prípad „poslovenčenie“ juhoafrického golfistu Roryho Sabbatiniho, ktorý má za manželku Slovenku, pričom od skúseného Sabbatiniho si Slovenská Golfová Asociácia sľubuje jednak kvalitné výsledky, ako aj celkové pozdvihnutie a spropagovanie športu u nás.

Či sa Sabbatinimu podarí naplniť svoju slovenskú misiu, zatiaľ nevedno. Odpoveď dajú až najbližšie mesiace. V každom prípade sledovať osudy športovcov, ktorých osobnosť je spätá s viacerými krajinami bolo a vždy bude zaujímavé sledovať.

REPREZENTANTI NARODENÍ V INEJ KRAJINE