Profil:
Vladimír Vůjtek

(* 17. máj 1947, Klimkovice)

Český hokejista, ktorý po ukončení aktívnej kariéry pôsobí ako tréner. Od roku 2011 je trénerom slovenskej reprezentácie. Počas základnej vojenskej služby hrával v Trenčíne, kde sa zoznámil s terajšou manželkou. Jeho dcéra Šárka je manželkou slovenského reprezentanta Róberta Petrovického. Syn Vladimír pôsobil ako profesionálny hokejista, dnes je hráčsky agent.

Hráčska kariéra:

TJ Vítkovice, HC Dukla Trenčín, TJ Karviná

Trénerská kariéra:

Svoje trénerské pôsobenie začal v sezóne 1982/1983. Trikrát priviedol svoj tím do finále českej extraligy – dvakrát Vítkovice (1993 a 1997) a raz Zlín (1995), ale z českého titulu sa netešil ani raz. Od roku 1992 bol asistentom a nasledujúce dve sezóny aj hlavným trénerom československej a neskôr českej reprezentácie do 20 rokov. V roku 2001 odišiel na prvý zahraničný angažmán do Ruska. Po prvom roku pôsobenia v tíme Lokomotiv Jaroslavľ získal titul ruského šampióna, ktorý v ďalšej sezóne aj obhájil. Následne sa presunul do Kazane, s ktorou získal 3. miesto. V nasledujúcich troch sezónach sa vrátil na lavičku Vítkovíc, ale v roku 2008 opäť odišiel do Ruska, kde prevzal Dynamo Moskvu. Počas rozbehnutej sezóny 2010-11 nastúpil v novembri opäť k tímu Lokomotiv Jaroslavľ. O roku 2011 vedie slovenskú reprezentáciu. V roku 2012 získal s mužstvom strieborné medaily na svetovom šampionáte.

 

V médiách pred MS 2014 hojne rezonovalo vaše hodnotenie Radoslava Tybora (pozn. rozhovor s ním prinášame na str. 8-10). Čo vás z pozície trénera na tomto útočníkovi najviac oslovilo?

My Rada sledujeme už takmer tri roky. Urobil naozaj veľmi veľký pokrok. Po prestupe do Pardubíc začala jeho forma v novembri a decembri stúpať, darilo sa mu v Playoff. Rado je jeden z najlepších útočníkov, ktorí sa za posledné obdobie objavili. Ukázal to už vo Švajčiarsku na turnaji Arosa Challenge, kde bol najlepším hráčom mužstva. Žiaľ nemohli sme ho zobrať na ZOH do Soči, keďže nebol v septembri na súpiske širšieho kádru. Nedoliečená choroba sa u neho naplno prejavila a v súčasnosti užíva antibiotiká, jeho zdravotný stav je otázny. Momentálne ešte nie je v tréningovom procese, do týždňa by mohol byť v poriadku (pozn. Rado si žalúdočnú infekciu doliečil, nabral z časti stratené kilogramy na hmotnosti a nastúpil už proti Francúzsku).

Pre mnohých bolo prekvapením prvého sústredenia reprezentačného tímu v Banskej Bystrici meno Ladislav Nagy. Aká komunikácia prebiehala pred jeho nomináciou?

Laco v minulosti odmietol reprezentačný štart kvôli zraneniu. Vlani jeho výkonnostná sezóna nebola taká ako v predchádzajúcich rokoch. Toho roku hrá veľmi dobre, podával vynikajúce výkony. Boli sme sa na neho pozrieť s generálnym manažérom tímu Ottom Sýkorom. Na základe jeho výkonov sme ho nominovali a Laco okamžite prijal našu ponuku.

Môžete prezradiť niektorú päťku, ktorá bude hrať na MS 2014, prípadne aspoň dvojice­‑trojice hráčov, ktorí by určite mali hrať spolu?

Situácia je podobná ako po minulé roky. Tím, ktorý sme mali takpovediac na papieri pred sústredením už dávno neplatí. Dávame dokopy obranné dvojice, obranné a útočné trojice z tých hráčov, ktorí sú k dispozícii. Ku dnešnému dňu mám 12 ospravedlneniek a žiaľ čakáme 3 ďalšie.

Kvôli NHL, KHL a extralige vám i reprezentačnému tímu budú chýbať mnohí hráči. S kým už teraz nepočítate a kto by ešte, teoreticky, mohol posilniť tím?

Momentálne sú s otáznikom potenciálni obrancovia Ivan Baranka a Tomáš Starosta a útočníci Štefan Růžička a Tomáš Záborský (pozn. o jeho štarte rozhodne lekár) z KHL. Možno Juraj Mikuš z HC Lev Praha, ale ten už dva alebo tri mesiace nehrá. Pri vysokej absencii obrancov budeme musieť siahnuť i po ňom. Čo sa týka NHL, tak v hre je Andrej Sekera, ale je zranený (pozn. po operácii, nebude reprezentovať) a obranca Martin Marinčin (pozn. napokon posilní reprezentáciu). Všetci sú mimo náš dosah, uvidíme o 14 dní, tri týždne. Z oslovených ôsmych obrancov príde len jeden (Marek Ďaloga), budeme mať problém s obranou. Dominik Graňák a Michal Sersen by radi reprezentovali, no sú zranení, Ivan Baranka a Tomáš Starosta nemajú zmluvy, boja sa zranenia. Jedna perlička: pôvodne sme chceli mať na sústredení päť pätiek, no nenašli sme desiateho obrancu.

DSC_6225-2

Ktorý zápas v A skupine považujete za kľúčový? Budeme mať dostatok času na prípravu medzi zápasmi?

Pre nás sú kľúčové všetky zápasy. Každý bod sa počíta. S Čechmi alebo Kanadou nie sme favoriti, chceme však prekvapiť a uhrať bod, čo by nám malo pomôcť v ďalších zápasoch. S Čechmi hráme už 9. mája, hneď na to s Kanadou, potom je deň voľna a hráme s Francúzskom. Potom je opäť iba jeden deň voľna a pred posledným zápasom dva dni na oddych. Každé majstrovstvá sú takto náročné, na regeneráciu je málo času. Nemôžeme a nechceme sa sťažovať ani sa vyhovárať, pre všetky mužstvá sú podmienky turnaja rovnaké.

Tradične napínavý bude duel s Čechmi. Tréner Vladimír Ružička pozval do prípravy mnohých nováčikov. Aké sú vaše očakávania od tohto zápasu?

Príliš neverím situácii, že český tím bude pozostávať z nováčikov. Množstvo skvelých a skúsených hráčov majú k dispozícii v lige i v NHL, tí do majstrovstiev určite posilnia základný káder. Majú väčší výber ako my. Predpokladám, že opäť vyskladajú silný tím.

Predstavte si hypotetickú situáciu, že by ste mali stroj času a mohli si vybrať ľubovoľných slovenských hráčov. Kto by určite nechýbal vo vašom „tíme snov“?

Jozef Golonka by tam bol určite. Ja som ho vnímal ešte ako chlapec z televíznej obrazovky. Nechýbali by Vladimír Dzurilla, Ján Starší, bratia Šťastní, Václav Nedomanský. Je ich veľa a nerád by som na niekoho zabudol. Boli to hráči, ktorí by boli aj teraz prínosom pre tím. Pri tej úrovni hokeja, ktorú hrali vtedy, by sa síce dnes len ťažko presadili, no ak by žili v dnešnej dobe, pri dnešných tréningových metódach, svojou kvalitou a zručnosťou by sa určite prispôsobili. Museli by hrať iným štýlom, ale určite by sa naučili reagovať na rýchlejšiu a tvrdšiu hru. Ich športový potenciál by sa určite prejavil.

Aké sú vaše vzory na trénerských postoch v zahraničných tímoch? Koho zo slovenských trénerov by ste si vedeli predstaviť ako svojho prípadného nástupcu?

Keď som začínal, mal som svoje trénerské vzory, od ktorých som preberal niektoré metódy. Ladislav Štempel, Jan Soukup, veľa som sa od nich naučil. Na škole ma učil Pavel Wohl, ktorý vtedy tiež trénoval národné československé mužstvo, veľa ma naučil o tréningu po teoretickej stránke. Ťažko povedať, kto nastúpi po mne, tréneri prichádzajú a odchádzajú. Niekedy je to i otázka náhody a šťastia. Ja som mal šťastie, že som sa predstavil ako vôbec prvý zahraničný tréner v roku 2001 v ruskej Lokomotiv Jaroslavľ. Podarilo sa mi vyhrať dvakrát titul majstra Ruskej superligy.

V súčasnom rýchlom a taktickom hokeji často rozhodujú presilové hry. Ako bude súčasné mužstvo pripravené na „presilovky“ a „oslabovky“, ktoré nebývajú našou najsilnejšou zbraňou?

Záleží na zložení mužstva a koľko času je na prípravu. Boli turnaje, napríklad v Helsinkách, kde sme rozhodujúce góly proti Kanade dali v presilovkách, naopak v oslabovkách sme inkasovali veľmi málo. Obranné systémy sú dnes už tak prepracované, že sa hráči presadzujú len veľmi ťažko. Presadia sa len dôrazní a hokejovo chytrí. Otázkou je ako rýchlo mužstvá prečítajú útok, ako obranná štvorica zareaguje na hráčov, napríklad typu Ovečkin či Malkin. Dnes majú všetci všetko prečítané, nedajú sa tri presilovky nasledujúce po sebe zahrať rovnako. Na podujatiach typu MS a olympiáda často už po prvom zápase všetci vedia, ako sa budú presilovky hrať.

DSC_6228-2

Zdá sa, že na Slovensku je počas olympiády a MS mimoriadne veľa ľudí „expertmi“ na hokej. Aký je váš názor na takýchto samozvaných „odborníkov“ a ich komentáre?

Šport je pre ľudí a hokej je veľmi populárny šport. Tak ako pri futbale, s počtom fanúšikov rastie i počet „laických odborníkov“. Preto sa však hokej alebo futbal hrajú. Ak by sa o nich ľudia nebavili, nehovorili svoj názor v krčme alebo na internete, tak by nechodili na zápasy. Kvitujem, že fanúšikovia hokejové dianie sledujú, že majú vlastný názor a neboja sa ho povedať. Potrebné je však názor prezentovať s rozumom, bez zbytočného fanatizmu.

Dnes i vďaka sociálnym sieťam sa i z malicherných problémov, zranení alebo výrokov stávajú veľké kauzy. Vy si určite pamätáte mnohé interné udalosti, ktoré sa nikdy neriešili verejne. Ako to bolo kedysi a ako by to mohlo byť dnes?

Rozdelil by som to na odbornú časť, kde sa hodnotí hokej odborne a druhú časť, ktorú tvoria ohlasy na články a reportáže. Tam, kde sú anonymné príspevky. Uznávam, že i tam môžu byť rozumné názory, väčšinou sú to však výplody ľudí, ktorí v anonymite napíšu čokoľvek a nie sú výnimkou ani príspevky publikované pod vplyvom alkoholu. Sám som si zakázal čítať diskusie. Žiaľ aj články od tzv. odborných novinárov niekedy hraničia so spomínaným fanatizmom, čoho sme boli svedkami pred a po olympiáde. V konečnom dôsledku si myslím, že neprospeli slovenskému hokeju, že mu dokonca poškodili meno a imidž.

Myslíte, že máme dostatočnú bázu mladých talentov? Bude mať kto reprezentovať Slovensko aj po tom, čo súčasné hviezdy odídu do „hokejového dôchodku“?

Báza nádejných hokejistov sa nám každým rokom zmenšuje a je to charakteristické aj pre Čechy. Dnes to už nie je výber do hokejových tried, ale doslova nábor. Nastali skutočne veľké zmeny za posledných 20-25 rokov. Prejavuje sa to na výsledkoch 18-tky a 20-tky, kedy sa na každých majstrovstvách bojuje o záchranu. Preč sú doby, kedy sa hralo o medaily a o titul. Otázkou zostáva, či sme schopní mládež znovu priviesť k športu a k hokeju v tak masovom meradle, ako to bolo pred 20timi rokmi.

Deti dnes majú inú zábavu, ako počítače, televíziu, pred ktorými sedia toľko, koľko im rodičia dovolia. Kedy majú ísť potom von? Rodičia majú aj iné záujmy a pracovné povinnosti ako pred 20timi rokmi. Zväčša nemajú čas voziť deti na tréningy o pol šiestej ráno. V zamestnaní si nemôžu odskočiť z práce alebo ísť skôr domov kvôli tréningom detí. Ak hráč nezačne od šiestich – siedmych rokov s tréningom, potom už je neskoro.

Našťastie dnes ešte máme niekoľko talentovaných hráčov. Sú väčšinou v Amerike, niektorých sme už vytiahli na olympiádu. Napríklad Martin Marinčin. Pred dvoma rokmi ho tu nikto nepoznal. Útočník Tomáš Jurčo hrá v Detroit Red Wings. Obaja majú pred sebou skvelú kariéru. Martin Réway je veľký talent (pozn. bude reprezentovať SR v Minsku) a určite môžem spomenúť mená Martin Gernát a Marek Hrivik. Uvažujeme, že ešte niektorých z nich pozveme do prípravy. Všetko závisí na tom, kedy im skončí sezóna. Američania hráčov len tak neuvoľnia, pre nich nie sú MS prioritou. Na druhú stranu, ťažko brať mladých hráčov na MS bez prípravy. Overených hráčov, ako Tomáš Tatar, tých môžeme zobrať na poslednú chvíľu.

Akým športom sa venujete v súčasnosti resp. ako si udržiavate telesnú kondičku?

Snažím sa športovať stále. Hrávam tenis s partiou známych. Už asi desať­‑pätnásť rokov hrávame štvorhry 2× týždenne, vždy pondelky a štvrtky po dve hodiny.

Čo vám ako prvé napadne pri slovách relax a oddych?

Odreagujem sa na tenise, lebo nehráme kvôli skóre, ale pre pobavenie. Keďže bývam na dedine, snažím sa relaxovať a niečo urobiť na záhrade. Čiže preferujem aktívny odpočinok.

Váš odkaz slovenským fanúšikom?

Bol by som rád, keby fandili hokeju tak ako doteraz, čo som na trénerskom poste. Veľmi prežívali každú vrcholovú súťaž, oceňovali aj malý úspech, boli naň hrdí. Bol by som rád, keby mali byť na čo hrdí i naďalej.