Martina Moravcová
(16. 1. 1976)Počas svojej kariéry priniesla z významných podujatí (majstrovstvá Európy, majstrovstvá sveta a olympijské hry) celkovo 65 medailí! V dlhom bazéne získala 2 olympijské striebra, 3 strieborné a 2 bronzové medaily z majstrovstiev sveta a 21 zlatých kovov z majstrovstiev Európy. V krátkom bazéne sa 7 × stala majsterkou sveta a 19 × majsterkou Európy. Vyštudovala ekonómiu v americkom Dallase, kde aj žije. Je vydatá za právnika Martina Valka, Slováka žijúceho v USA. Majú dcéru Karolínu (17. 6. 2010) a syna Michala Jána (19. 9. 2013). Na Slovensku je patrónkou Letných plaveckých kempov Martiny Moravcovej v rodných Piešťanoch.
Slovenka 21. storočia
Pri porovnaní so súčasnými športovými hviezdami pôsobí Martina veľmi skromne až nenápadne. Dôvodom zrejme bude i fakt, že od študentských čias, od roku 1995, žije v USA a na Slovensku je sporadicky. Sama vo svojich memoároch viackrát spomína, že „športový šoubiznis“ a vyvolávanie pozornosti novinárov nepatrili medzi jej záľuby. Pritom jej úspechy sú nezmazateľne zapísané v športovej histórii samostatného Slovenska. Dodnes sa nemusí skrývať za hviezdne maniere a pôsobí prirodzene so šarmom sebe vlastným.
Ak by okolo jej kolísky stáli sudičky, tak by dievčaťu veru nepredpovedali športovú kariéru. Napriek tomu, že otec Karol aj mamina Darina sa obaja intenzívne venovali plávaniu. Malé žieňa s nízkou pôrodnou váhou (2,35 kg), často zmáhané chrobami, sa však hodlalo so životom chytiť za pasy. Fyzické nedostatky kompenzovala tvrdým tréningom, nezlomnou vôľou, vytrvalosťou, až zanovitou húževnatosťou a pracovitosťou. Popri tréningoch dokázala zvládať naše i americké školy so špičkovými výsledkami. Úspech si tvrdo vydrela. Žiaľ, ohodnotenie spojené so skvelými výsledkami bolo pre mnohých predmetom závisti. Nevideli roky driny a odriekania skryté za príjemným úsmevom a za slzami šťastia na stupňoch víťazov.
Skúsený novinár a spoluautor Martininých memoárov Ľubomír Souček uviedol: „Martina Moravcová môže byť predobrazom i prototypom Slováka 21. storočia – moderného, vzdelaného, inteligentného, nadmieru pracovitého, zodpovedného i zdravo sebavedomého, bez komplexov malosti.“ Musíme len súhlasiť. V tomto kontexte sa natíska malá paralela so súčasným prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý istý čas tiež skúšal šťastie v USA a napokon sa vlastným úsilím vypracoval na jedného z top podnikateľov a filantropov na Slovensku. Komplex malosti a také to slovenské „sebabičovanie“ či sebaponižovanie Martina prerástla a stala sa skutočne svetovo uznávanou športovkyňou.
Začalo to na Eve
Kúpeľné mesto Piešťany. V roku 1933 slávnostne otvárajú kúpalisko Eva. O desiatky rokov neskôr na ňom začína svoju kariéru trojročná subtílna Martina Moravcová. Najskôr s rodičmi, potom pod vedením skúsenej Viery Čamborovej a potom i pod supervíziou svojej mamy. Slabá imunita a časté choroby sprevádzali športové začiatky mladej Martiny na kúpalisku, ktoré na svetové pomery pôsobilo temer predpotopne. Ako však niekoľkokrát zdôraznila, dôležitejšie než technické vybavenie bolo v začiatkoch rodičovské zázemie. I preto odmietla ponuky do Trenčína alebo do Prahy. Martina sa síce stala členkou akademického strediska v Bratislave, ale zostala členkou klubu Kúpele Piešťany, kde aj trénovala. Martina nikdy nerobila rozhodnutia impulzívne, vždy si všetko dobre premyslela. Platilo to aj o rozhodnutí ísť študovať a trénovať do USA.
Tréningy znamenali osvojiť si aj vstávanie o piatej ráno a sebadisciplínu. Pre energiou nabitú „zápalku“ (tak ju prezývali), ktorej plávanie zďaleka nestačilo pokryť energetický výdaj, to bola dobrá škola. Na tréning vždy jazdila na bicykli, bez ohľadu na počasie. Ranný tréning končievala v čase, keď jej spolužiaci zo školy ešte len vstávali. Disciplínu si preniesla aj do štúdia, ktoré napriek súťažiam a športu nezanedbávala, ba naopak. Čo sa nenaučila pred, tak dobiehala po tréningu.
Okrem plávania začínala s jachtingom na Sĺňave a už tu sa prejavila ako ambiciózna športovkyňa. Dôkazom sú dve druhé miesta na majstrovstvách Slovenska žiačok. Paradoxne, neznáša behanie, hoci kedysi reprezentovala školu na pretekoch. Martina rada spomína na to, ako zbierala medaily a vešala si ich na kľučku dverí svojej izby. Prvú regulárnu – plaveckú medailu – vyhrala na krajských majstrovstvách žiakov. Plavecké úspechy mali len stúpajúcu tendenciu. Aj z dnešného pohľadu a s odstupom toľkých rokov je obdivuhodné, ako sa dokázala pripravovať a podávať profesionálne výkony i počas technických problémov kúpaliska Eva a za sparťanských podmienok tam panujúcich. Pri pohľade do vody bielej ako mlieko od prítomných minerálov sa tomu divila nejedna návšteva profesionálnych plavcov a trénerov zo zahraničia.
Neskôr, ako hrdá reprezentantka ČSSR, absolvovala svoje prvé reprezentačné sústredenie vo Vysokých Tatrách. Okrem tvrdých tréningov, ktoré však kvalitu doháňali kvantitou, zápasila aj s chorobami. Už vtedy rozmýšľala nad kariérou a neúspechy, korenené obrovskými tréningovými dávkami a chorobami, brala ako daň za zlepšovanie sa. Presne v duchu hesla „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“.
Cesty za víťazstvami
Moravcová o 5:40 na bicykli a v daždi smeruje na kúpalisko Eva. Celá rodina smeruje v žiguláku na dovolenku pri mori. Bývajú iba v kempoch. V kontexte neskoršieho cestovania za súťažami po celom svete a pravidelného trávenia Vianoc na ostrove La Reúnion, pôsobia útržky z minulosti až úsmevne. Začiatky sú vždy ťažké. Ako 12-13-ročná žiačka sa pripravovala na preteky plavcov nazývané Družba a o čosi neskôr ako 14-15-ročné dievča na juniorské majstrovstvá Európy. Jej snom bola olympiáda v Barcelone, kam napokon ako najmladšie „ucho“ išla s celou výpravou. Učila sa za pochodu a často na vlastných chybách. Z ponaučení sa postupne rodili pravidlá, napríklad: „Radšej bezpečne ako potom ľutovať“ alebo „Najlepšie sa človek poučí z vlastných chýb.“
Sheffield v roku 1998. 21. majstrovstvá Európy v plaveckých športoch. Martina, hoci s riadnou dávkou nervozity, vybojovala prvú medailu už pre samostatné Slovensko. Nevadilo, že bola strieborná. Bola naša. V roku 1994 sa na pretekoch v belgickom Bastogne zároveň zotavovala zo sústredenia v stredisku Font Romeu a zároveň učila maturitné otázky. Tu sa prvýkrát stretla s trénerom Stevom Collinsom z amerického Dallasu. Pre mnohých je doteraz záhadou, ako sa Martina dokázala popri cestovaní, tréningoch a súťažiach ešte i kvalitne pripraviť na skúšky. Maturitné predmety slovenčina, angličtina, občianska náuka a zemepis zvládla na jednotky. Na svoje prvé majstrovstvá sveta v dlhom bazéne v Bastogne nespomína rada, no odvtedy už utieklo veľa vody a pribudlo mnoho medailí.
Pred tým, ako ju naplno zlákala Amerika, zložila dve skúšky na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Slavomír Valík jej v roku 1995 vybavil návštevu a tréning vo Philadelphii. Nutné je dodať, že na pobyt v Amerike vynaložila Martina a jej rodičia veľa úspor, nebol to teda nijaký rozmar sponzorov alebo za štátne dotácie. Všetko bolo potrebné si doslova vybehať a bojovať za každé finančné ohodnotenie a podporu. Našťastie, výsledky dokázali presvedčiť.
Za špičkovým výkonom je hlava
Zaujímavé je sledovať, čo všetko sa Martine odohrávalo v mysli pri vrcholných súťažiach a pri odlúčení od Slovenska. Sama píše o tom, že nervozita je známkou pripravenosti na výkon, no musí byť pod kontrolou. Spomína i autobiografiu Evy Székelyovej, maďarskej olympioničky, ktorá ju mnohokrát v jej kariére inšpirovala. Tréningové denníky Martiny Moravcovej zo začiatkov kariéry obsahovali množstvo citátov a myšlienok svedčiacich o bohatom duševnom živote a úvahách mladej plavkyne. Plávanie je mimoriadne individuálny šport a o víťazoch a porazených často rozhodovali stotiny pri dohmate. Keby boli iní na jej mieste toľkokrát druhí a tretí sotva o pár stotín, možno by aj s plávaním prestali. Podobne sa musela vyrovnať aj s clivotou po domove a kamarátoch. V Amerike sa naučila byť samostatná, vybojovať si miesto v triede i v plaveckom oddiele. Opäť nemožno nespomenúť i choroby, virózy, ktoré ju všade prenasledovali ako verní súputníci. Tréningové a súťažné nasadenie v spojení s jet lag, chorobami a osobnou krízou, by podľa trénerov a odborníkov ledva zvládol chlap. Nieto ešte žena. A to nehovoríme o zisku ďalších cenných kovov.
Martina sa časom musela vysporiadať i so skutočnosťou, že Slovák závidí i pekné počasie na cudzom pohrebe. Jednoducho, úspech jedného je a bude tŕňom v päte neprajníkov. V momente, keď jej úspechy presiahli hranice Slovenska a keď začali mať výkony aj finančný osoh, objavili sa aj negatívne ohlasy. Martina spomína, že keď bol jej sponzorom Whirlpool, istá „fanúšička“ sa neostýchala napísať si o chladničku (redakcii Šport je život sa podarilo vypátrať dobové propagačné materiály Whirlpool‑u ešte z roku 2000). Martina bola o.i. aj tvárou predolympijskej kampane Coca‑Coly pred OH v Atlante. Sklamanie z Atlanty ju prinútilo naučiť sa byť mentálne odolnejšou. Martina brala prehry ako prirodzenú súčasť športu a motiváciu. Napokon ani úspechy z minulých súťaží nezaručujú budúce úspechy.
Učiť sa a pracovať na sebe
Sama Martina tvrdí, že plávanie nie je na Slovensku ani vo svete príliš lukratívny šport. Takí tenisti by za honoráre plavcov ani nevstali z postele. V Amerike však vďaka športu možno získať aspoň kvalitné vzdelanie. „Vzdelanie ani vedomosti ti nikdy nemôžu zobrať ani ukradnúť“ zdôrazňovali Martine rodičia. Jazykový handicap v USA kompenzovala o to intenzívnejším štúdiom. V prvom semestri skončila v Dallase s perfektnými známkami B a A, hoci ju to spočiatku stálo nemálo úsilia, aby vyučovanej látke porozumela. Pravidlá NCAA jej predpisovali, aby po bakalárskom štúdiu začala s ďalšou, vyššou formou štúdia. Rozhodla sa pre aplikovanú ekonómiu. Systematická práca a príprava prinášala výsledky. V škole i v bazéne, kde plávala za SMU Lady Mustangs. Veľmi rýchlo pochopila aj „bazénový kapitalizmus“, dravú konkurenciu medzi plavkyňami. A dostala do krvi aj jardy namiesto metrov. Už v roku 1999 figurovala na rekordnej listine Západnej konferencie (WAC) a stala sa svojimi výsledkami prirodzeným lídrom tímu. Promovala v roku 2000 a je držiteľkou diplomu z Edwin Cox School of Business. Po ukončení školy sa venovala plávaniu na plný úväzok. Z chorľavej „zápalky“ sa stal plavecký zázrak a Madame Butterfly.
Šport a škola jej pomáhali naučiť sa hospodáriť so svojimi silami a koncentrovať ich správnym smerom. Naučila sa načúvať signálom svojho tela. Martina mala šťastie na svojho partnera (a neskôr manžela) Martina Valka, ktorý zasa načúval jej a rešpektoval kariéru profesionálnej športovkyne. V Rio de Janeiro v decembri 1995 získala prvú medailu z majstrovstiev sveta (bronz za 200 m voľný spôsob). Neskôr už boli vypísané, a pre Martinu motivačné, prémie a odmeny za medailové pozície. Opäť mnohým ležali v žalúdku. Pozícia favorita, žiaľ, nesie so sebou pre aj proti, no nemožno byť zodpovedný za očakávania iných. Kritika často smerovala od ľudí, ktorí nikdy nešportovali a v živote veľa nedokázali. Naopak, Martina zvládala skúšky (je fakt, že profesori je vyšli v ústrety a mohla si skúšky porobiť v predstihu) a pravidelne vyhrávala medaily. Lámala rekordy a staré klišé, ktoré tvrdilo, že plavec nemôže byť vo vrcholnej forme všade po celý rok a rok čo rok.
Famózny bol Martinin návrat po operácii hyperaktívnej štítnej žľazy. Vážna choroba, spôsobená poruchou imunitného systému a nadmernou záťažou organizmu, ju nezastavila a po rýchlej rekonvalescencii (3 týždne po operácii zaplávala 4,3 km!) opäť žiarila na stupňoch víťazov. Aj olympijských.
Talent podobný Martine
„Šport ma naučil nevzdávať sa. Prestalo ma zaujímať, či niekto odo mňa ešte očakáva medaily alebo rekordy. Bola som šťastná, že opäť budem môcť plávať, športovať tak ako predtým,“ spomína na obdobie po operácii v autobiografii Martina. „Cennejšie sú zážitky, ktoré sa navždy vryjú do pamäti, pocity, ktoré prežívame, priatelia, ktorých stretneme, udalosti, ktorým čelíme a ktoré nás formujú ako ľudí a osobnosti. To sú pravé hodnoty, ktoré s nami ostávajú po celý život.“ dodáva. Pozitívny prístup jej umožnil rýchlo sa vrátiť medzi elitu.
Po zisku striebornej medaily v Sydney sa vyjadrila, že by rada bola vzorom pre ďalšie generácie. Myslíme si, že vzorom je a veľmi dlho aj bude. Slovensko stále potrebuje nekonfliktnú, nekontroverznú a inteligentnú športovú osobnosť ako soľ. Je úctyhodné, že sa i po ukončení aktívnej športovej kariéry stále venuje nádejným plavcom, ktorí by mohli v budúcnosti dosiahnuť Martinou vysoko nastavenú latku. Letného plaveckého kempu Martiny Moravcovej v piešťanskom hoteli SOREA Sĺňava sa každé leto zúčastní približne 150 detí, pričom partner kempu Poštová banka mnohé sociálne slabšie talenty aj finančne podporuje. Martina nielen, že kemp sama vedie, ale s deťmi sa delí o cenné rady v plávaní a o zážitky z rôznych súťaží a turnajov.
Veríme, že to bude ona, ktorá medzi deťmi objaví ďalší slovenský, a jej aspoň trocha podobný, plavecký talent.
