Španielska výzva menom Mestalla. Šikovný záložník Záhorákov chce sny premeniť na skutočnosť

1
- Reklama -

Dôrazne popiera akékoľvek klišé o prostoduchých či „namachrovaných“ futbalistoch. Naopak, počas rozhovoru pôsobí skromne a pokojne, rozpráva skôr potichu. Žiadne teatrálne gestá, silné reči, prípadne naučené frázy. Talentovaný krídelník tímu FK Senica SAMUEL ŠEFČÍK je skrátka fajn spoločník na interview. Oproti svojim rovesníkom má navyše už v mladom veku jednu nespornú životnú skúsenosť – ako tínedžer si vyskúšal život v zahraničí. Nielen o živote na Pyrenejskom polostrove, ale aj o tom, za čo je vďačný rodičom, respektíve ktorému klubu fandí, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Momentálne sú naši futbaloví prvoligisti vo fáze zimnej prípravy, ktorá medzi hráčmi nie je obľúbená. Ako ty zvládaš fyzickú zaberačku?

Tým, že som skôr takej „maratónskej“ postavy, behy a fyzické testy celkovo mi nikdy nerobili problém. Takisto sa zvyknem pripravovať aj individuálne, lebo viem, že z toho budem ťažiť počas ligových zápasov. Aktuálne to mám o trošku ťažšie, lebo som podstúpil prednedávnom drobný chirurgický zákrok a prakticky dva týždne som mal zakázanú akúkoľvek fyzickú námahu. Čiže ten deficit pociťujem, no pomaly sa do toho dostávam a čoskoro to bude úplne v pohode.

Si kmeňovým hráčom bratislavského Slovana, z ktorého si v septembri prišiel na ročné hosťovanie do Senice. Ako hodnotíš tento krok?

Myslím, že to bola asi najlepšia možnosť, ktorá sa v danej chvíli dala spraviť. Je pravda, že v Slovane som mal vcelku dobre našliapnuté. Zdalo sa, že by som sa aj mohol sem-tam objaviť v zostave, avšak v mojom veku je prioritou herná prax.

V Slovane je to ale pre mladých hráčov dosť ťažké, keďže konkurencia na postoch je veľká. Chcel som sa viac etablovať vo Fortuna lige, preto som zvolil Senicu a som rád, že som u nich dostal šancu.

O svojom angažmáne na Záhorí hovoríš pozitívne. Senica však okupuje poslednú priečku ligovej tabuľky…

Mali sme ťažký rozbeh. Tým ale, že som do Senice prišiel až po pár kolách, vedel som zhruba do čoho idem.

Do čoho? Môžeš to trochu viac rozviesť?

Tím bol zložený prevažne z mladých, neskúsených chalanov. Na druhej strane, ku koncu jesene sme už pozbierali aj body, čo podľa mňa len otázkou času. Videl som, že v kádri máme šikovných hráčov a bol som si istý, že raz už musíme konečne aj my chytiť nejakú bodovú šnúru.

Takže to, že sme po jeseni poslední by som až tak tragicky nebral. Verím, že na jar nám to pôjde lepšie a v tabuľke pôjdeme nahor.

Ty však máš za sebou aj jednu zaujímavú adresu, keď si ešte ako mládežník pôsobil v Španielsku, konkrétne v klube Alboraya UD. Ako k tomu došlo, že si sa ocitol na Pyrenejskom polostrove?

Nakontaktoval som sa na jedného slovenského agenta žijúceho v Španielsku. Tým to začalo. Musím povedať, že prvý polrok bol ťažký. Nebol som plnoletý a do Španielska musela ísť so mnou aj mama. Pre nedospelých hráčov z cudziny však platí v Španielsku pravidlo, že vám tam musia pracovať obaja rodičia, alebo musia byť oficiálne rozvedení.

Bohužiaľ, v praxi to dopadlo tak, že som nemal vybavenú „registračku“ a hrávať som preto mohol iba priateľské zápasy.

Neskôr som však v rámci nášho tímu prešiel k mužom, hoci to bola iba 5. liga. No pre mňa to bolo na zoznámenie sa so seniorským futbalom ideálne. Navyše som si tam vybudoval kontakty a kamarátstva. Takže určite to nebol vyslovene ´zabitý´ polrok. Následne som sa síce načas znova vrátil na Slovensko, no potom, keď už som išiel do Španielska opäť, už to bolo o inom. Jarnú časť sezóny 2014/15 som dohral za tamojší starší dorast (U19) v najvyššej dorasteneckej súťaži, ktorá tam má názov Division de Honor.

Takže španielsku anabázu hodnotíš s odstupom času pozitívne?

Fakt si najlepšia skúsenosť, ktorá ma mohla v takom veku postretnúť. Nemusíme sa baviť o tom, kde sa nachádza španielsky futbal. Nehovoriac o tom, že človek sa zdokonalí v jazyku. Ja som španielčinu študoval na strednej škole, takže to bolo pre mňa vítané plus.

A ďakujem aj rodičom, že mi to umožnili, lebo ani finančne sa nejednalo o lacnú záležitosť a nebolo to jednoduché. Bolo super, že sami rodičia verili tomu, že mi takáto skúsenosť pomôže. Čiže jednoznačne pozitívna etapa mojej kariéry a vlastne aj života.

Spomenul si, že aj v Španielsku ti pomohli prvotné problémy prekonať noví priatelia. Kto patrí medzi tvojich naj kamarátov v senickom, prípadne slovanistickom tíme?

V Slovane mám dosť kamarátov ešte z dorasteneckých čias. Snažíme sa aj pravidelne stretávať. Ak mám byť konkrétny, tak by som spomenul asi Valentína Majerčáka, ktorý hrá aktuálne za Petržalku, prípadne Marek Rigo, ktorý odišiel hosťovať do Zlatých Moraviec.

V ´áčku´ Slovana to boli väčšinou mladí chalani, v podstate moji rovesníci. Či už brankár Dominik Greif, alebo Adam Laczkó, prípadne Patrik Pinte.

Tu v Senici sú to hlavne Jurij Medveděv a Alan Kováč.

Mimochodom, máš svoj obľúbený klub, prípadne vysnívanú súťaž?

Áno, mám (súhlasne prikyvuje). Mojím vysnívaným klubom je Valencia CF. Prvý polrok, keď som bol v Španielsku, tak som žil priamo v centre Valencie. Neskôr, keď som už býval sám, tak len kúsok od Valencie.

Tento klub je v celom regióne obrovský pojem. Zažil som to aj na vlastnej koži, keďže som bol trikrát v hľadisku štadióna Mestalla. Takže je asi jasné, ktorý klub má moje sympatie (úsmev).

Vráťme sa späť na Slovensko. Vlani v máji si nastúpil v základnej zostave vo finále Slovenského pohára proti Skalici. „Belasí“ vtedy zvíťazili poľahky 3:0. Zatiaľ tvoj najväčší úspech v kariére?

Asi áno. To, že dostanem šancu vo finále a navyše hneď v základnej zostave, som fakt nečakal. Možno zavážilo aj to, že tesne predtým sa mi vydaril derby zápas v Trnave.

V každom prípade, bola to moja prvá trofej na seniorskej úrovni, takže to boli špeciálne pocity. A rád tiež spomínam aj na prvý ligový gól v najvyššej súťaži.

Na záver trošku netradične – čochvíľa začínajú v juhokórejskom Pchjongčchangu zimné olympijské hry. Budeš sledovať tento športový sviatok alebo to nebudeš počas futbalovej prípravy ani stíhať?

Práveže čas je jedna vec, no pozorujem na sebe, že v poslednej dobe som akosi zanevrel na ostatné športy. Keď som bol mladší, chodieval som pritom v zime pravidelne hrávať hokej na jazero, takisto ma bavil snowboarding. Ale už tak 4-5 rokov je to u mňa pasé.

Možno je to aj tým, že som dosť „namotaný“ na futbal, keďže dnes nie je s ponukou španielskej, anglickej alebo francúzskej ligy žiaden problém. Čiže toto primárne sledujem v televízii futbal.

Ale zápasy našich hokejistov si určite nenechám ujsť. Na to sa teším.

- Reklama -