Športové aktivity pod strechou nie sú väčšinou náročné na športové oblečenie a poskytujú širokú paletu športov podľa športovej vybavenosti daného športoviska. Pre hendikepovaného športovca je však okrem správneho vybavenia telocvične potrebná ešte vyhovujúca pomôcka, s ktorou môže vykonávať svoj obľúbený šport. U ľudí po amputácii končatiny je to hlavne vhodná protéza.
Aby bolo možné vykonávať športové aktivity pod strechou, tak je potrebné dopredu definovať, na aký druh športu má byť daná protéza vhodná. Či ide o kurtové športy, športy bojového umenia alebo kolektívne „bránkové“ športy.
Súčasné komponenty protéz poskytujú svojimi vlastnosťami širokú paletu pohybových možností.
Ako rekreační, tak aj profesionálni športovci so stehennou alebo predkolennou amputáciou ocenia napríklad športové protézové chodidlo Challenger ako výborné riešenie pre loptové, raketové a bežecké športy. Výrazné zahnutie hlavnej karbónovej planžety poskytuje vynikajúce tlmenie nárazov, ktoré je nutné hlavne pre športy ako tenis alebo volejbal, a ďalej návrat energie pre disciplíny ako diaľkový beh, atletiku. Základná planžeta a nastaviteľné tlmenie päty zaisťujú nie len bezpečnosť, ale i dostatočnú kontrolu pri rýchlom pohybe. Challenger sa vojde do väčšiny športových topánok a dodáva sa s vymeniteľnými pätnými klinmi, takže je vhodný pre širokú škálu športových aktivít.
O správnom protézovom chodidle vie svoje aj Pavol Sedlák, paralympijský reprezentant vo volejbale. Ako sám tvrdí, „dôležité je protézové lôžko a dobré dynamické chodidlo. Lôžko musí byť komfortné a zároveň musí zabezpečiť výborné držanie na kýpti a chodidlo musí mať dobrú dynamiku a tlmenie nárazov, keďže sa pri volejbale dosť naskáčem“. Paľo používa protézu od svojich ôsmich rokov a ako sám rozpráva, tak jeho hlavným cieľom po úraze bolo opäť chodiť a zahrať si futbal s kamarátmi. Ako dieťa sa naučil s protézou dobre chodiť a vykonávať všetky bežné športy so svojimi kamarátmi. Volejbal začal hrávať vo svojich 14 rokoch, ku ktorému ho priviedla trénerka Hanková. Ten si veľmi obľúbil a zahral si aj na vrcholných podujatiach. Keď hrá, tak nepociťuje žiadny limit, ktorý by sa týkal jeho hendikepu a nosenia protézy. Ako vraví, „najväčším limitom je človek sám sebe“, keď chce byť najlepší, musí mať cieľ. Snažiť sa ho dosiahnuť za každú cenu, len tak môže ísť výkonom hore.
Pre ľudí, ktorí chcú športovať a majú amputovanú končatinu nad kolenom, je pre vykonávanie športu dôležitý okrem lôžka a chodidla aj protézový kolenný kĺb. Od jeho technickej vyspelosti závisí to, aké druhy športu bude môcť používateľ protézy vykonávať. Pri kolenných kĺboch je dôležité rozlišovanie, ako je zabezpečená stabilita a bezpečnosť stojnej fázy a riadenie švihovej fázy. Tu platí, že čím je protézové koleno technicky vyspelejšie, tým ponúka užívateľovi protézy viac možností pohybových aktivít.
Najlepším kolenným kĺbom, ktorý ponúka najviac funkcií, je bionický protézový systém Genium, s ktorým človek nemusí brať ohľad na to, či ide dopredu, dozadu, nabok, do kopca alebo po schodoch – jednoducho na vlastných nohách prekračuje prekážky. Každý sa môže pohybovať celkom individuálne a koleno sa prispôsobuje danej situácii a rôznym požiadavkám. Väčšinou ide o spontánnu a skoro vždy intuitívnu činnosť.
Pre ľudí, ktorí sú odkázaní na protézu, je dôležité mať dôveru v protézu, možnosť uvoľniť kapacitu myslenia na iné činnosti. To sa dá, len ak amputovaný nemusí neustále myslieť na vydávanie povelov protéze alebo cielene riadiť jej pohyby. Pri vybavení systémom Genium všetko prebieha v reálnom čase, v závislosti od situácie a pre určité situácie dokonca i s predstihom.
Protéza sa používa intuitívne. To prispieva k zvýšenej akceptácii protézy a k jej maximálnemu využitiu.
To všetko zároveň umožňuje použitie protézy s Geniom aj na rôzne športové aktivity. Veľmi dobrým príkladom využitia stehennej protézy na šport je Nikolaj Nikitin, hudobník, ktorý nám už opísal svoje zážitky s vodou, ale tento všestranný človek posúva svoje hranice ešte ďalej. Trénuje box. Ako sa k nemu dostal? To už opisuje sám.
Po amputácii bolo hlavným cieľom pevne stáť a pohybovať sa bez bariel. Pomaly sa mi to darilo aj s privykacou protézou. Zlom nastal však pri C-legu. Vtedy som čítal autobiografiu jedného z mojich idolov Milesa Davisa a písal, ako mu pomohol box pri psychických ťažkostiach. Tie som nemal, no cítil som sa slabý a prišlo mi to ako skvelá voľba športu. Box mi pripomína džezovú improvizáciu. Musíš vytvárať kombinácie v reálnom čase čo najúčinnejšie a najefektívnejšie.
Ja som nikdy nemal vzťah k športu a ani pohybové nadanie. Amputácia bola pre mňa riešením dlhodobej únavy a bolestí po nehode a zároveň motorom pre to, aby som bol čím skôr fit. Nikdy predtým som nemal takú vôľu fyzicky bojovať. Ešte pred amputáciou som sa snažil cvičiť pilatesové cviky. Len čo som bol zdravý, začal som s boxom. Pre to, aby som ho mohol vykonávať, je však potrebná vhodná protéza.
Najdôležitejšie je vždy lôžko. Niekedy zistíte až po mesiaci, že vám nie úplne sedí. Nesmie byť príliš tesné a ani mať vôľu. Ak je pohodlné lôžko, tak pri boxe v zásade nie je nič iné dôležité. Samozrejme v druhom rade je to správna stavba protézy, kvôli stabilite pri bočných pohyboch či cúvaní.
Samozrejme že nie všetko sa dá robiť úplne ideálne. Limit cítim hlavne v tom, že nemôžem poriadne robiť drepy či sa rozbehnúť. Tak isto rýchly úskok doľava a dozadu sa nikdy nevyrovná opačným smerom, kde spolieham na zdravú nohu. Pri cvikoch na zemi je cítiť, že mám kolená v odlišnej výške, tak cviky na štyroch sú náročnejšie. Našťastie má Genium ovládač, ktorým si môžem prepínať módy na stacionárny bicykel či kľuky – kedy koleno zamkne v narovnanej polohe. Ale nevadí, hlavné je, že som v „ringu“ a môžem športovať. Tým, že robím stále s hudbou, či už ako učiteľ, alebo interpret, je to pre mňa filter myšlienok, odreagovanie sa, a hlavne robím niečo pre seba a svoje zdravie. Šport je skvelý proti stresu, proti psychickej únave a, samozrejme, sa človek cíti lepšie fyzicky.
borec