S príchodom nového milénia sa v svetovej tenisovej špičke trošku zmenili zaužívané „poriadky“, keď tradičné krajiny ako Švédsko postupne prichádzali o svoje pozície a naopak, do popredia sa začali drať mladé talenty z menej etablovaných krajín typu Srbsko. Napokon, mená ako Jankovičová, Ivanovičová, Tipsarevič, Troicki a predovšetkým Novak Djokovič, vlastne definovali jednu hráčsku dekádu. Striedania generácií sa však balkánski priaznivci možno nemusia až tak obávať. Veľkou nádejou je totiž len 17-ročná Olga Danilovičová. So sympatickou rodáčkou z Belehradu sme sa exkluzívne pozhovárali počas jej krátkeho sústredenia na Slovensku.
Momentálne vám v ženskom singlovom rebríčku WTA patrí 97. priečka, čo znamená doterajšie kariérne maximum. Čakali ste, že do elitnej stovky preniknete ešte pred dovŕšením plnoletosti?
Kdeže, to ani náhodou. Ale vlastne celý tento rok bol pre mňa extrémne hektický, turbulentný a svojím spôsobom aj tak trochu šialený. Udialo sa toho naozaj dosť. Veď ročník som začínala okolo 460. miesta, no postupne som stúpala nahor. Ale že to bude až taký obrovský skok, to som, pochopiteľne, vôbec nepredpokladala.
K súčasnej pozícii vám pomohol predovšetkým premiérový triumf na okruhu WTA v júli v Moskve. Bol to zatiaľ váš najpamätnejší turnaj v kariére?
Bez debaty! Odniesla som si z Moskvy úžasné zážitky. Celý turnaj bol pre mňa super.
Bol váš moskovský triumf o to sladší, že ste vyhrali ako tzv. lucky loser? (pozn. – porazený kvalifikant postupujúci do hlavnej súťaže na úkor účastníka hlavnej súťaže, ktorý nemohol do turnaja nastúpiť)
Jasné (úsmev). Keď som predsa len zbadala svoje meno v turnajovom „pavúku“, bola som vďačná už iba za tú šancu štartovať na podujatí WTA. Nieto ešte aby som pomýšľala na celkové víťazstvo, prípadne finále. Chcela som len hrať svoju hru a nechať tomu voľný priebeh.
A vidíte, nakoniec ste celé podujatie ovládli…
Nesťažujem si (smiech). Ako som ale už povedala, bolo to skvelé prekvapenie aj pre mňa samotnú.
Tento rozhovor robíme v priestoroch trnavského klubu TC Empire. Ste v Trnave, respektíve na Slovensku po prvý raz?
Áno, som tu premiérovo. Pripravujem sa tu pár dní na turnaj WTA, ktorý sa čoskoro koná v rakúskom Linzi.
A ako sa vám páči v TC Empire? Aké podmienky ste našli na prípravu?
Fakt sa mi to tu veľmi páči. Je tu všetko, čo profesionálny hráč na svoju prípravu potrebuje. Dostávala som dobré referencie od viacerých dievčat, ktoré tu pravidelne trénujú, respektíve sú členkami klubu a rozhodla som sa to preto tiež skúsiť. A ich pochvalné slová môžem len potvrdiť. Je to tu skrátka úžasné!
Tip pre teba: Vera Zvonarevová: Hantuchová bola vždy bojovníčka
Tu v Trnave sa v polovici mája koná aj tradičný ženský turnaj ITF. Uvidia vás slovenskí fanúšikovia budúci rok na tunajších antukových dvorcoch?
To si ešte netrúfam povedať. Viete ako to býva v profesionálnom tenise, respektíve športe – neviete, čo bude o týždeň, nieto o mesiac. A do mája je ešte poriadne ďaleko. Nerada by som preto niečo vopred sľubovala. Koniec koncov, chcela som tu štartovať už tento rok, no napokon sa moja účasť kvôli menšiemu zraneniu neuskutočnila. Ak sa mi však v budúcej sezóne takáto šanca naskytne, určite ju rada využijem.
Svet športu však pozná aj vášho otca Predraga, ktorý je bývalým vynikajúcim basketbalistom a niekdajším reprezentantom. Počas kariéry hrával napr. aj za také veľkokluby ako Miami Heat, Virtus Bologna či Partizan Belehrad. Aké to bolo mať otca ako športovú celebritu? Nevadilo vám, keď ho ľudia zastavovali na ulici či v obchode?
Pokiaľ je človek mediálne známy, alebo ak chcete slávny, je prirodzený zvýšený záujem o jeho osobu. Odmalička som s tým vyrastala, takže som to nepovažovala za niečo špeciálne. Musím však povedať, že otec sa snaží byť vždy sám sebou a pred ľuďmi sa na nič nehrá. Nie je to tak, že by robil pred ľuďmi nejaké pózy alebo si zrazu „nasadil masku“. Pre mňa bol ale vždy len a len mojím ockom (úsmev).
A čo sa týka fanúšikov? Podľa mňa to je práveže milé, keď sa chcú s vami ľudia porozprávať a podeliť o svoju radosť. Že ste ich potešili svojím výkonom a zlepšili im náladu. Čiže takéto veci mi nikdy neprekážali, skôr naopak.
Vráťme sa ale k tenisu, respektíve vašej osobe. Čo považujete za svoje najväčšie tenisové prednosti a na čom, naopak, musíte popracovať?
Ťažko povedať. Určite je výhoda, že som ľaváčka a som aj dosť vysoká, pričom aj napriek svojej výške sa dokážem relatívne dobre na kurte pohybovať. Vo všeobecnosti sa však snažím zlepšiť všetky aspekty svojej hry. Nepremýšľam príliš nad tým, čo mi ide lepšie a čo horšie. Snažím sa byť predovšetkým komplexnou hráčkou a dávať do toho maximum.
Rovnako ako vy, aj Novak Djokovič je rodák z Belehradu. Mali ste možnosť stretnúť sa s jedným z najslávnejších hráčov tenisovej histórie aj osobne?
Áno, mala som toto privilégium a musím povedať, že Novak je skvelý človek a samozrejme aj športovec. Bol mojím tenisovým vzorom a určite som nebola sama. Pozdvihol úroveň srbského tenisu na úplne inú úroveň. Jeho výkony a úspechy sú úplne iná dimenzia. Vyhral takmer všetko a neraz nás Srbov, vďaka svojim úspechom, urobil neskutočne hrdými. Verte mi, takmer každé srbské dieťa, čo sa venuje športu, by chcelo jedného dňa zažívať príbeh, aký sa podaril Novakovi. Je jednoducho legendou a obrovskou inšpiráciou pre nás všetkých.
[…] Srbská tenisová kométa Olga Danilovičová exkluzívne pre Šport je život: Novak… […]