Stolný futbal - Peter Hrebík

Z voľnočasovej aktivity urobil niečo viac. Založil klub, ktorý dnes zbiera úspechy a rešpektujú ho na Slovensku aj v zahraničí. Reč je o hráčovi stolného futbalu a predsedovi klubu Foosball Šaľa Petrovi Hrebíkovi, ktorý v rozhovore pre Šport je život porozprával nielen o začiatkoch klubu, ale najmä o nástrahách a tajomstvách tohto športu.

Kedy ste sa začali venovať stolnému futbalu?

Hrám ho už približne pätnásť rokov. Asi pred štyrmi rokmi som chcel v Šali obnoviť obľúbené turnaje, ktoré som zažíval v mladosti, tak som zorganizoval prvý skúšobný, ktorý mal u ľudí úspech. Robili sme turnaj raz za štvrťrok, potom sme dostali pozvánku na turnaj do Bratislavy. Zoznámil som sa s prezidentom Foosballovej únie Slovenska Jozefom Horčiakom a vtedy sa to celé začalo. Zaregistrovali sme vlastný klub, vybavili sme profesionálne stoly, na poslednú chvíľu sme sa prihlásili do sezóny 2017/2018. Vtedy sme zistili, čo je pravý stolný futbal.

Prečo ste si zvolili práve stolný futbal? Čím je pre vás výnimočný?

Ako som spomínal, už ako mladí chlapci sme stolný futbal dennodenne hrávali, zoznamovali sa s novými ľuďmi, z ktorých je niekoľko aj v súčasnosti v našom klube. Keď sa ma niekto spýta, čím je pre mňa výnimočný stolný futbal, vždy mu odpoviem, že je to pre mňa druh relaxu a hobby zároveň. Niekto rád chytá ryby, ja rád hrám stolný futbal. Samozrejme, „foosball“ sa odlišuje od toho krčmového stolného futbalu, napríklad, tým, že na stolíku nenájdete sklo, strunky vymenili gumové dorazy a taktiež sa hráva so špeciálnymi loptami pre daný stolík. Je to oveľa pomalšia hra oproti zvykom v „krčme“.

Ako vyzerali vaše začiatky v stolnom futbale? Čakali ste, že raz sa tomuto športu budete venovať vážnejšie, vyhrávať a organizovať turnaje?

Pravdu povediac, nikdy by som nepovedal, že raz budeme mať vlastný klub a budeme takto trénovať. Po zmene životosprávy to začalo naberať ten správny smer a Foosball Šaľa už pozná celá stolnofutbalová komunita ľudí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Stolný futbal mnohí berú ako krčmovú zábavu, keď idú večer von. Čo sa v človeku zlomí, že si povie, že sa mu chce venovať oveľa viac ako len pri pive?

To je jedna z vecí, ktorú som chcel zmeniť hneď na začiatku a ukázalo sa to aj na hráčoch, ktorí to inak ako zábavu pri pive nevedeli brať, nenapredovali a už ani nehrajú v našom klube. Tí, ktorí túto ideológiu pochopili, ostali, tvrdo trénujú a môžem povedať, že dobre a vzorne reprezentujú náš klub na turnajoch.

Ako často trénujete? Z čoho pozostáva tréning stolného futbalu?

Trénujem popravde každý deň, ale pravidelný klubový tréning je už druhý rok každý pondelok, kde si okrem samotnej hry preberáme aj rôzne situácie, ktoré sa dejú počas zápasu.

Tréning pozostáva vždy z toho, čo by daný hráč chcel zlepšiť. Či už je to pozícia obrannej tyče, stredovej, alebo útočnej. Podľa toho je aj daný tréning vedený. Ja preferujem komplexnejšiu hru, teda vedieť viac vecí na všetkých tyčiach, čo je ale, samozrejme, o to náročnejšie. Mali sme tu už viacnásobného majstra sveta Vladimíra Drábika, alebo aj dlhodobo jedného z najlepších hráčov na svete z Rakúska Kevina Hundstorfera, ktorí nám v tréningu veľmi pomohli.

Čo je na stolnom futbale najdôležitejšie? Kde skrýva tento šport najväčšie nástrahy?

Stolný futbal ako taký je niečo úplne iné, ako si ľudia predstavujú. Je to šport, pri ktorom je, napríklad, zakázané rozprávanie počas hry, a preto sa používajú rôzne signály, ktoré však nesmú rozptyľovať súpera, inak si môže vypýtať faul za vyrušovanie. Najdôležitejšia je psychika hráča počas hry, musí vedieť vyhodnotiť danú situáciu čo najrýchlejšie aj počas nepriaznivého stavu, niečo zmeniť, a tak ďalej.

Potom je tu technická stránka hry. V stolnom futbale ako takom sa väčšinou nepoužíva strela zo stredu, ale preferuje sa prihrávka na trojkovú tyč, z ktorej sa potom používa celý repertoár striel, ktoré hráč ovláda. Môj osobný názor je, že najdôležitejšia je stredová rada a psychika.

Stolný futbal sa laikom môže javiť ako mimoriadne rýchly šport. Aká dôležitá je v ňom koncentrácia?

Veľa ľudí si myslí, že stolný futbal je rýchly, ale nie je to úplne pravda. Veľa dôležitých zápasov rozhoduje jediná chyba, vtedy si hráči dajú záležať, aby rýchlo neodovzdali súperovi loptu a nedali mu tým výhodu. Ja by som to trochu prirovnal k šachu, kde musíte mať tiež dopredu každý jeden ťah premyslený.

Stolný futbal - Peter Hrebík

Stolní futbalisti často hovoria o psychickej stránke hry. Čo sa pod ňou myslí?

Psychika je veľmi dôležitá. Zažil som zápasy, keď hráčov porazila ich vlastná psychika, pričom hrali zjavne lepšie ako ich súper, ktorý bol psychicky vyrovnanejší.

Aké sú základné pravidlá, ktoré musí hráč splniť, ak sa chce zlepšovať? Aké sú najčastejšie chyby u hráčov?

Veľa nových hráčov príde na turnaj a myslí si, že keď vie vystreliť zo stredu, alebo pozná nejakú jednoduchú strelu na „trojke“, má to vyhraté. Takíto hráči potom odchádzajú z turnajov smutní. Základ je sa správne k stolu postaviť, nemať žiadne obmedzenia, správne držať madlo (páku) a hrať uvoľnene. Mne osobne veľmi pomohlo kvantum turnajov, ktoré som absolvoval, veľa mi poradili skúsenejší hráči, ale aj videá z veľkých turnajov.

Na ktorej pozícii hráte radšej? V útoku alebo v obrane?

Každý jeden dobrý hráč by mal ovládať oboje pozície rovnako dobre. V stolnom futbale ako takom sa to už nerozdeľuje. Nám to je väčšinou jedno, ale prioritne na väčších turnajoch hrám radšej vpredu. (úsmev)

Aký je stolný futbal náročný na čas a financie?

Skôr by som povedal, že náročný je na cestovanie, keďže sa hrá po celom Slovensku. Uvediem znova príklad: počas sezóny sú každé dva týždne turnaje v rôznych mestách aj tu na západe. Často sa teda stáva, že počas jedného týždňa absolvujem aj tri-štyri  turnaje (Šaľa, Bratislava, Trnava, Komárno). Finančne to nie je veľmi náročný šport oproti ostatným.

Čo vás motivuje v stolnom futbale? Kde pred zápasmi a turnajmi hľadáte motiváciu?

Stolný futbal beriem ako relax, ale motivujú ma dosiahnuté výsledky. Viac sa už však momentálne venujem tomu, aby náš klub napredoval, aby sa naši hráči, ale aj hráči z iných miest či štátov, cítili u nás na turnajoch dobre. To je moja aktuálna motivácia.

Máte nejaký rituál pred zápasmi či turnajmi?

Žiadny zvláštny rituál nemám. Možno len také jemné podpichovanie iných hráčov pred zápasom (smiech). Pri veľkých turnajoch zvyknem myslieť na môjho nebohého dedka, ktorý ma v športe veľmi podporoval.

Akú radu by ste dali začiatočníkom?

Aby sa nehanbili a prišli si zahrať k nám na turnaj, možno sa im stolný futbal zapáči a pridajú sa. Radi odovzdávame užitočné skúsenosti aj iným hráčom, ktorí budú mať záujem sa zlepšovať. Turnaje, ktoré robím, sú aj pre začínajúcich hráčov. Viacero hráčov si k nám prišlo takto zahrať a trénujú s nami doteraz.