Prestížna záležitosť. Členka najužšej tenisovej špičky a v súčasnosti svetová hráčka číslo 10 Elina Svitolinová sa podelila s čitateľmi Šport je život nielen o svoje tenisové zážitky a športovú filozofiu. Talentovaná Ukrajinka tiež poodhalila niečo zo svojho súkromia a záujmov. Hoci doslovne to s tým odhaľovaním až tak vážne nemyslí. Viac už v nasledujúcom rozhovore.

ELINA SVITOLINOVÁ (22):

Rodáčka z ukrajinskej Odesy je nielen súčasnou ukrajinskou tenisovou jednotkou a fedcupovou reprezentantkou, no od 27. februára tohto roku je predovšetkým členkou elitnej Top 10. Desiata priečka v rebríčku WTA je doposiaľ kariérnym maximom hráčky, ktorá sa stala profesionálkou v roku 2010. Na okruhu je zatiaľ držiteľkou šiestich turnajových primátov, pričom hneď dvakrát sa radovala v prebiehajúcom roku. Od februára minulého roka je členkou a aj najznámejšou tvárou trnavskej akadémie TC EMPIRE, pričom zmluva znie na tri roky. 

Z roku 2017 ubehli zatiaľ len tri celé mesiace, no vy ste vyhrali už ste získali dva prestížne singlové tituly z okruhu WTA (Taipei a Dubaj), pričom v predchádzajúcich rokoch ste vyhrali zhodne po jednom turnaji za celý kalendárny rok. Hráte momentálne teda svoj najlepší tenis?

Ťažko povedať, či hrám aktuálne svoj najlepší tenis. V každom prípade hrám v poslednom období dobre a práve o to, aby som bola v Top 10 a stretávala sa s najlepšími, sa usilujem už mnoho rokov. Takisto pracujem na tom, aby som preukazovala stabilitu výkonov, pretože z nej potom pramení aj herná sebadôvera. Takže hlavne toto je pre mňa kľúčové.

Čo okrem spomínaných dvoch titulov vám ešte v nedávnych týždňoch spravilo, z tenisového hľadiska, najväčšmi radosť?

Spomenula som už sebadôveru, ktorá prichádza vďaka úspešne zvládnutým zápasom. No musí byť tiež súčasťou vašej mentality. Skrátka, aj keď sa vám práve nedarí, musíte sa naozaj veľmi rýchlo „oklepať“ a znova nájsť cestu k svojej najkvalitnejšej hre. No a myslím, že na tomto sa mi podarilo zapracovať.

Vlani v lete ste tiež štartovali na olympiáde v brazílskom Riu, kde ste v 3. kole ženskej dvojhry spôsobili senzáciu vyradením Američanky Sereny Williamsovej. Patrí toto víťazstvo k jedným z vašich najvýraznejších triumfov, aj napriek faktu, že v tenisovom turnaji pod piatimi kruhmi ste napokon vypadli vo štvrťfinále?

V tom zápase som sa prezentovala svojím najlepším tenisom. Dosiahla som tak veľké víťazstvo a konečný výsledok bol, pochopiteľne, dobrý aj pre moju krajinu. Na druhej strane, ten duel mi vzal dosť veľké množstvo energie a v ďalšom kole hneď vypadla.

Rada by som však spoznala Usaina Bolta

Čiže to bolo možno pre mňa aj také poučenie, že jedna výhra, hoci aj nad súperkou takéhoto formátu, neznamená záver turnaja a treba sa prakticky ihneď koncentrovať na nasledujúci duel. Pretože po takýchto stretnutiach sa cítite dosť energeticky „vysatý“.

V každom prípade, olympijský tenisový turnaj je asi predsa len iný ako klasické turnajové zápolenia, však? Cítili ste, že ide o špeciálne podujatie?

Áno, je tam rozdiel. Na akcii hráte a reprezentujete svoj národ a nehráte len za seba. Bolo výborné byť súčasťou skvelej ukrajinskej výpravy, pričom veľa športovcov, respektíve mojich krajanov z iných disciplín ma prišlo povzbudiť, čo bol super zážitok. Pri miestnej organizácii vecí som si tiež uvedomila, že my na okruhu sme v rámci WTA možno trošku rozmaznaní (úsmev). Servis a všetko ostatné sú pod patronátom WTA bezchybné. V Riu to nie vždy tak bolo. Niekedy to bol riadny šok.

Spoveď hviezdnej tenistky: Otec ma bil do krvi a pľul mi do tváre. Chcela som sa zabiť

No celkovo mám na olympiádu veľmi pekné spomienky. Jednak som sa spoznala s inými ukrajinskými reprezentantmi a tiež som ich mohla sledovať pri tréningu, či priamo pri pretekoch. A keď sa im aj podarilo získať medailu, bolo to o to krajšie. Okrem toho išlo o moju prvú olympiádu. Čiže prevládajú vo mne len a len pozitíva.

Už vyše rok ste členkou trnavskej tenisovej akadémie TC EMPIRE. Ako hodnotíte tento krok? Ste spokojná?

Určite. Pre mňa to bola výborná vec a som rada, že tu môžem byť, keďže toto miesto je pre mňa naozaj vyhovujúca tréningová základňa. Som rada, že sa tu môžem pripravovať a trénovať, hoci počas sezóny tých možností nie je až tak veľa. V každom prípade, lokalita v strednej Európy je veľmi výhodná a mám tu k dispozícii dosť vonkajších kurtov. Taktiež počasie tu je dobré. A keby aj náhodou práve nebolo, môžem ísť trénovať do haly. Takže z mojej strany zatiaľ spokojnosť.

Ako vlastne vzniklo toto vaše spojenie s trnavskou akadémiou?

Hovoril mi o nej môj agent, ktorý mi ju aj odporučil. No počula som o nej už predtým, keďže v tomto areáli sa konáva každoročne ženský turnaj s dotáciou 100-tisíc USD, pričom od ukrajinských hráčok, čo tu štartovali, som počula len slová chvály. Od kvality kurtov, cez ubytovanie až po celkovú starostlivosť.

Byť medzi najlepšími desiatimi hráčkami sveta, to už vzbudzuje rešpekt. Na aké miesto v rebríčku si trúfate? Kde sa tak v budúcnosti vidíte? Na akej pozícii?

Priveľmi nad renkingom nerozmýšľam, lebo rebríčkové postavenie vás zbytočne dostáva pod tlak. Človek potrebuje hrať s voľnosťou a predovšetkým sa každý deň zlepšovať. To je aj môj cieľ. A samozrejme tiež pozitívne myslenie, ktoré takisto zohráva dôležitú úlohu v celom procese.

Takže ak by ste boli aj nižšie v svetovom rebríčku WTA, povedzme na 20. alebo 30. priečke, no boli by ste spokojná so svojou hrou, tak by to bolo OK a nevadil by vám rebríčkový prepad smerom nadol?

Tak zase takto to fungovať nemôže. Smerom k svojej hre som vždy veľmi sebakritická. Hoci som aj desiata hráčka sveta, viem, že musím na mnohých veciach naďalej tvrdo pracovať a verte, že častokrát nie som aj napriek výhram celkom spokojná so spôsobom, ako som hrala.

Bollettieriho tenisová škola

Takže musím zapracovať na konzistentnosti svojich výkonov. A keď budem podávať výkony na hranici svojich schopností, ťažko budem na 30. mieste v renkingu. Poznám totiž svoj potenciál a ak budem predvádzať svoj najlepší tenis, môžem vyhrávať aj turnaje ako naposledy v Dubaji. Ale ako som už povedala, základom je konzistentnosť výkonov, nie vždy sa to však darí.

Iste, veď ani tenisti nie sú bezchybne naprogramované stroje…

Tak nejako. V každom prípade verím, že na zastabilizovaní svojej výkonnosti môžem ešte ´robiť´ a stále tam sú isté rezervy.

Aby sme sa nebavili len o tenise – čím by ste boli, pokiaľ by ste sa nestali tenistkou?

Asi by som bola šéfkuchárom, respektíve šéfkuchárkou (úsmev). Milujem totiž varenie. Na Ukrajine je kultúra stolovania vážnou vecou a jedlo je výborné. Varenie je v mojej vlasti stále na doménou žien. A samozrejme aj staranie sa o chod domácnosti. To vychádza z našich tradícií.

Keď spomínate varenie, od ktorého muža by ste neodmietli pozvanie na večeru?

Haha…nuž popravde, väčšinou si pripravujem jedlo pre seba sama, respektíve pre rodinu a kamarátov. Čiže ťažká otázka. Ale keby som si mala vybrať, pozvanie od Jamesa Bonda by som asi neodmietla (úsmev).

Z gauča na centrálny kurt. Príbeh tenisového Vardyho

Počas kariéry ste dostali a ešte aj dostanete tisícky otázok. Spomeniete si na najhlúpejšiu otázku, akú ste zatiaľ od novinárov dostali?

Nie je to ani tak najhlúpejšia otázka, no utkvela mi v pamäti, pretože bola fakt nečakaná. V priamom prenose v jednej šou na Ukrajine sa ma spýtali, či by som neuvažovala nad pózovaním pre pánske magazíny. Že vo vysielaní otvoria takúto tému, to som teda nečakala.

Niečo ste už prezradili v posledných odpovediach, no zakončime náš rozhovor niečím špeciálnym. Čo o vás fanúšikovia nevedia? Okrem toho, že veľmi rada varíte…

Možno to, že čiastočne hovorím francúzsky, keďže sa momentálne učím francúzštinu. Žijem totiž v Monaku, takže hovoriť miestnym jazykom príde vždy vhod. V minulosti som sa asi dva roky učila, no potom som s tým načas prestala a tým pádom som, logicky, niečo pozabúdala. No snažím sa teraz znova do toho dostať a rozumiem už docela dosť.