Má deväť rokov, no keď ho vidíte sedieť na motorke, máte pocit, že sa s ňou narodil. Veľký motocyklový talent Viktor Csemez kraľuje (nielen) Slovensku a neustále posúva svoje hranice. V exkluzívnom rozhovore pre magazín Šport je život sme vyspovedali mladého šampióna aj jeho otca a trénera v jednej osobe Františka.

Vyhýbali sa mu zranenia aj pády

Viktorovi sa v roku 2017 podaril husársky kúsok. Vyhral medzinárodný šampionát JIMC (Junior Internationale Motor Championship), ktorý organizujú tri národné federácie: okrem slovenskej česká a maďarská. Systém šampionátu je nasledovný: celoročný seriál sa skladá zo šiestich častí, ktoré sa konajú v organizátorských krajinách, počas každej časti sa jazdia dvoje pretekov. Keďže v roku 2017 boli tri preteky zrušené, odjazdilo sa ich dokopy deväť.

65 rokov MotoGP

Viktorovi sa v nich podarilo vyhrať šesťkrát, treba jedným dychom dodať, že vo všetkých deviatich prípadoch zakončil preteky pódiovým umiestnením. Viktor ako najmladší pretekár v celej svojej triede triumfoval s obrovským náskokom. Nazbieral počas šampionátu 198 bodov, druhý pretekár mal 139. „Tento šampionát je svojím spôsobom rarita v strednej Európe, keďže, napríklad, vo Švajčiarsku vydávajú jazdecké licencie pretekárom až od 13 rokov. V každej krajine je to však inak,“ približuje Viktorov otec František.

Samotný pretekár nemôže úspešný rok hodnotiť inak ako pozitívne. „Jazdilo sa mi výborne. Celý rok bol napínavý, no užíval som si ho,“ približuje Viktor a jeho otec dodáva, čo boli hlavné pozitíva, ktoré jeho syna doviedli za celkovým hladkým víťazstvom: „Celú sezónu nám prialo zdravie, prežili sme ju bez úrazu. Technika fungovala na jednotku, vo všetkých pretekoch Viktor dorazil do cieľa bez pádov na popredných priečkach. Pred poslednými pretekmi mal Viktor viac ako 50-bodový náskok, takže už pred nimi sme mali titul istý.“

Vášeň, z ktorej nebolo cesty späť

Osemročný pretekár si jazdenie na motorke užíva. „Baví ma to, vždy ma jazda na motorkách fascinovala, už odkedy sme s otcom sledovali v televízii Moto GP. Navyše, pri jazdení na motorke som sa zoznámil s novými ľuďmi a získal som nových kamarátov zo Slovenska aj zo zahraničia,“ hovorí nám mladý Viktor, ktorého úplne prvé začiatky s motorizmom siahajú do roku 2013, keď mal štyri roky. O rok na to začal navštevovať juniorskú motoristickú akadémiu. Keď absolvoval základnú časť v akadémii a jazda na motorke sa mu zapáčila, nebolo cesty späť. Prvé preteky absolvoval mladučký Viktor v Dunajskej Strede vďaka jednorazovej licencii. „Hlavné bolo zistiť, či má odvahu nastúpiť na štart a odjazdiť preteky bez skúseností. Tu sa zrodila jeho vášeň pre tento šport, čiže od tohto momentu to už nebolo len o vození sa na motorke, ale o pretekaní a zrýchľovaní,“ spomína otec František.

Mladý slovenský pretekár sa kamaráti s najväčšími hviezdami motoršportu

O rok sa Viktor začal stabilne umiestňovať na medzinárodnom šampionáte v TOP 5, počas náročného roku 2016 absolvoval množstvo pretekov a tréningov v zahraničí, čo prinieslo ovocie a ďalšie rapídne zlepšenie. Prišiel aj prvý ťažký pád v tréningu, napriek nemu však Viktor dojazdil preteky na stupňoch víťazov. Významnými boli preteky v talianskej Adrii, ktorá spĺňa najprísnejšie parametre na svetovej úrovni. V ostrej konkurencii si slovenský pretekár musel dávať veľký pozor a zároveň poriadne zatlačiť na plyn, keď sa chcel vyhnúť pádu a dosiahnuť dobrý výsledok. Napriek miernym problémom s psychikou Viktor priniesol domov pohár za 3. miesto. „Od tej chvíle vieme, že ak sa chceme niekam vypracovať, v budúcnosti bude nutné jazdiť preteky v Taliansku a Španielsku,“ tvrdí František Csemez. V tom istom roku Viktor dokázal vyhrať seriál českého šampionátu Minimoto Cup, dodnes na malom brnenskom okruhu drží traťový rekord.

Kto nepadá, nezrýchľuje

Napriek tomu, že má len osem rokov, tvrdý tréning a príprava na preteky ho neminú. Motorizmus je šport náročný na fyzickú kondíciu, silu, výdrž, ale aj na psychiku, koordinačné schopnosti a sústredenosť. „Okrem jazdenia na motorke sa Viktor pripravuje kondične v telocvični, na bicykli, v bazéne, a tak ďalej. Jazdíme tak často, ako sa len dá. Snažíme sa aspoň dvakrát do týždňa, prípadne celý víkend. Je to však náročné na financie a čas, najbližší okruh máme 70 kilometrov od domu. Príprava je vtedy kvalitná, keď striedame okruhy čo najviac, keďže každý má svoje špecifiká, odlišné zákruty či povrch. Viktor musí každý okruh poznať naspamäť, učí sa ho už pár dní predtým, ako ho navštívi. Musí poznať presný počet zákrut, ich charakter od prvého momentu, ako sa dostane na trať, aby mohol jazdiť čo najrýchlejšie, ale aj najbezpečnejšie.“

Nepolapiteľný Michael Schumacher

Pri otázke, či talentovaný pretekár nemá strach z rýchlosti na motorke, ktorá s pribúdajúcim vekom ide vyššie a vyššie, má jasno. „Nemám strach, skôr naopak. Postupne z roka na rok zrýchľujem na silnejších motorkách. Pádov som si vedomý, sú vždy viac či menej bolestivé. Vraví sa však, že kto nepadá, nezrýchľuje. Vždy je dôležité objavovať nové hranice. Mal som už niekoľko škaredých pádov, našťastie, bez vážnejších následkov. Najviac ma mrzí, keď spadnem v pretekoch, tomu som sa, našťastie, v roku 2017 vyhol,” hovorí sebavedomo Viktor.

Výchova aj kritika

Do roku 2016 chodila s Viktorom na preteky celá rodina, odvtedy na to zostali dvaja – otec a syn. Tento krok urobili pre psychickú pohodu mamy aj mladého pretekára. „Máme vo dvojici taktiku, ktorá sa nám osvedčila. Hlavne sa snažím, aby Viktor šiel na štart v pohode a sústredený. Áno, nervozita tam je vždy, no Viktor tvrdí, že to po prvom kole z neho opadne, čo je fajn. Samozrejme, pre mňa ako otca to je tiež náročné. Keď ide Viktor na trať, nemám čo robiť, len ho sledujem a tŕpnem, nech sa vráti celý do depa. Nie je jednoduché zostať pokojný, keď vám 8-ročný syn lieta po trati v rýchlosti 100 km/h a nakláňa motorku na koleno. Stalo sa už, že mi Viktora priviezli z trate v sanitke, motorku nám zbierali po trati.

To bola doteraz najhoršia skúsenosť. Našťastie, vážne zranenie sa nepotvrdilo, už o hodinu bol Viktor späť na motorke. Dobré je, že nejazdí silene, nemusím ho do ničoho nútiť a sme k sebe úprimní. Keď vyhrá, máme obrovskú radosť, keď vyhrá niekto druhý, lebo bol evidentne na danej trati lepší a rýchlejší, tešíme sa aj tak a víťazovi zagratulujeme. Keď Viktor nevyhrá alebo nepríde do cieľa kvôli hlúpej chybe, vysvetlíme si to kriticky. Dobré je, že sa neurazí, ale berie to ako ponaučenie. Posledné hlavné porekadlo, ktorého sa držíme, znie, že menej je niekedy viac. Viktor v roku 2017 triumfoval, lebo jazdil s čistou hlavou. Prvoradý cieľ nebol vyhrať každé preteky, ale jazdiť najrýchlejšie, ako to ide a hlavne dojazdiť každé preteky do konca.”

Tréner, mechanik, psychológ, kuchár

Pre dvojicu otec-syn je to miestami mimoriadne náročné, ako rázne tvrdí František Csemez, „nie sú u nás vytvorené podmienky na jeho rozvoj.“ Zložité to je aj s trénermi. „Neexistuje takmer žiadna klubová činnosť, sme odkázaní sami na seba. Z času na čas absolvujeme spoločný tréning s Čermo racing tímom alebo s maďarskými priateľmi. Učíme sa každým rokom. Kade chodíme, pýtame sa, zisťujeme potrebné informácie. Po rokoch na pretekárskych okruhoch máme viac kontaktov v zahraničí, takže sa nám otvárajú nové dvere aj priestor na trénovanie. Viktorovi sa snažím radiť hlavne ja. Šťastie je, že tento šport mi nie je cudzí, jazdil som na amatérskej úrovni,“ tvrdí otec a tréner mladého šampióna v jednej osobe.

Richard Gonda: „Benzín mám v krvi, ale v doprave nebláznim“

Pán Csemez nespĺňa len úlohu otca a trénera, vo svojom „motoživotopise“ má viacero funkcií. „Celý postoj k technike a motošportu je vážnejší a náročnejší ako počas mojich aktívnych amatérskych čias na motorke. Hlavný tréner, na ktorého je Viktor počas pretekového víkendu odkázaný, som ja. Okrem toho som vtedy aj mechanik, kuchár a psychológ. Hneď, ako sa začne sezóna, sme každý víkend preč. Buď na pretekoch, alebo niekde trénujeme. Je to život kočovníka, neustále na cestách. Samozrejme, tréning má zmysel len vtedy, keď prebieha systematicky. Mnohokrát treba jazdiť na hrane. Vážnejšia chyba sa rovná pádu a riziku zranenia, čo je najhoršie. Môže jazdca odpísať na pol sezóny, ale aj na celú. Je to krásny šport, rýchly a plný adrenalínu,“ približuje František ich svet, dodáva jedno dôležité „ale“.

 

Budúcnosť vo hviezdach

Ako sme písali vyššie, náročnosť na čas a financie je vysoká. Odpisovať a vzdávať sa však František Csemez so synom Viktorom odmietajú. „Chceme ostať na scéne najdlhšie, ako sa dá. Chceme jazdiť pre radosť a dobrý pocit, že niečo robíme s láskou a najlepšie, ako vieme,“ dopĺňa na záver.

Plány talentovaného Viktora na sezónu 2018 vyzerajú nasledovne: „Vo februári odchádzame na sústredenie do Španielska, kde budeme testovať novú motorku na sezónu 2018. Španielsko je destinácia, kde sa dá jazdiť aj v zimných mesiacoch. Ďalší dôvod sústredenia v Španielsku je ten, že by sme tento rok radi absolvovali španielske majstrovstvá, čiže celý seriál zložený z 12 pretekov. Tu by sme si chceli preveriť naše schopnosti v silnej konkurencii, a to sa nedá nikde lepšie ako v Španielsku. Španieli majú najsilnejšie zastúpenie aj vo svetovom šampionáte cestných motocyklov WSB aj MOTO GP. Okrem španielskych majstrovstiev budeme štartovať aj v JIMC v kategórii Mini GP110 4T,“ načrtol Viktorov otec František.