Z hľadiska dosiahnutých úspechov je azda najjagavejším menom, aké kedy na trnavskej antuke štartovalo. Veď pred ôsmimi rokmi bola druhou najlepšou hráčkou planéty a hrala na najväčších globálnych podnikoch pred tisíckami divákov. A hoci sa pôvodne do súťažného kolotoča už neplánovala vrátiť, dnes je späť a rada by prežila druhú tenisovú mladosť. Šport je život vyspovedal hviezdnu VERU ZVONAREVOVÚ tesne pred začiatkom 100-tisícového turnaja ITF, ktorý sa už tradične uskutoční v „Malom Ríme“.

Do Tenisového centra (TC) Empire v Trnave, kde bude celý turnaj prebiehať, ste prišli aj so svojím tímom v predstihu. Prečo ste si vlastne zvolili tento turnaj?

Počula som dobré referencie na túto akciu a na tento klub celkovo. Koniec koncov, moja krajanka Daria Kasatkinová tu trénuje a o tamojšom komplexe, ako aj servise či ľuďoch sa vyjadrovala len a len pozitívne. Navyše, v účastníckom poli sa zišli veľmi zaujímavé a silné mená. Takže nebolo veľmi nad čím váhať. Som rada že tu môžem byť a teším sa na zápasy.

Ako sa vám zatiaľ páči na Slovensku?

Musím povedať, že sa tu cítim ozaj veľmi príjemne. Som tu už pár dní a zatiaľ som veľmi spokojná. Pripadám si skoro ako keby som bola doma. Mentalita tunajších ľudí  je podobná s tou našou a aj niektoré slová sú rovnaké či podobné. Čiže aj toto prispieva k mojej ľahkej a rýchlej aklimatizácii tu na Slovensku.

Zhruba pred tromi mesiacmi ste v katarskej Dauhe hrali štvorhru po boku Dominiky Cibulkovej. Neplánujete v budúcnosti spolu viac deblových zápasov?

Viete, ako pre Dominiku, tak aj pre mňa je prioritou dvojhra. Keďže sme však obe radi na kurte v súťažnom „móde“, tak deblové duely sú pre nás skôr spestrením. A pri štvorhre tiež získame viac hernej praxe. Lebo niekedy je to len o tom, že človek potrebuje získať viac hernej praxe z ostrých zápasov.

Wings for life world run vyhral aj tento rok švédsky vozičkár

A pokiaľ sa v budúcnosti naskytne šanca znova si zahrať s Dominikou, tak prečo nie? Som si istá, že obe si spoluprácu radi zopakujeme. No aktuálne spolu nič konkrétne neplánujeme.

Vy ste sa však v minulej dekáde stretávali na kurte spomedzi Sloveniek často hlavne s Danielou Hantuchovou, však?

Áno. A musím povedať, že to boli ťažké zápasy, lebo Daniela bola odjakživa bojovníčka. Neriešila nepodstatné veci okolo – napr. či práve fúka silný vietor, alebo páli ostré slnko. Snažila sa len získať každý nasledujúci fiftín a poraziť vás. Čiže už vopred som vedela, že musím proti nej podať dobrý a koncentrovaný výkon.

S Hantuchovou ste skoro rovesníčky, pričom naša hráčka už ukončila profi kariéru. Vy ste sa, naopak, vrátili po materských povinnostiach. Keď už ste vo veku zrelej a skúsenej hráčky, užívate si teraz zápasy viac ako v mladosti?

Ak mám byť úprimná, tak v prvom rade som vôbec neplánovala comeback. No je fakt, že túto hru milujem a som súťaživý typ. Navyše aj manžel ma podporil v návrate, tak som sa teda vrhla do prípravy a pomohli mi aj dobré výsledky hneď na začiatku môjho návratu.

Nepovedala by som ale, že v minulosti (t.j. pred pôrodom) som si zápasy až tak neužívala. Skôr som teraz vďačná, že ešte stále môžem robiť to, čo ma baví a napĺňa. Obzvlášť keď máte dlhšiu nútenú pauzu, ako som mala ja.

Na druhej strane, rodina je pre mňa priorita a pokiaľ by to bolo nevyhnutné, dokázala by som skončiť zo dňa na deň.

Strollering: Šport pre mamičky, ktorý vzpruží telo aj psychiku

Nemusíte sebe ani fanúšikom nič dokazovať, veď máte za sebou famóznu kariéru. Napriek tomu, jedna vec pri detailnom pohľade možno trošku bije do očí – vždy ste skončili tesne pod vrcholom. Prehrané finále na Wimbledone i US Open (obe v roku 2010), prípadne „iba“ bronzová medaila z olympiády v Pekingu a v tom istom roku aj finálová prehra na koncoročnom WTA Masters. Čím si to vysvetľujete? Nechýbal vám „zabijacký inštinkt“ pri zdolaní poslednej prekážky?

To si nemyslím. Jednoducho, moje súperky boli v daný deň a v konkrétnom dueli lepšie. Navyše, ak sa bavíme o mojich grandslamových finále, tak vo Wimbledone som prehrala so Serenou Williamsovou a v New Yorku s Kim Clijstersovou. Teda s absolútnou svetovou špičkou. A aj pri iných finálových prehrách na turnajoch WTA to bolo podobné. Wozniacká ma porazila v čase, keď bola svetová jednotka. Jelena Jankovičová ma pokorila v období, keď bola v životnej forme.

Nehľadala by som však za tým niečo špeciálne. Napokon, je to len šport a po finále je vždy len jedna z hráčok víťazkou. Ja som vyhrala v rámci WTA tuším 12 singlových titulov a vtedy zase súperky nenašli na moju hru protizbraň. Nikto však nie je stroj a každý občas prehrá. Tak to, skrátka, chodí. Mňa to, bohužiaľ, postretlo vo finále oboch Grand Slamov, no nikdy som z toho žiadnu drámu nerobila. Aj prehry patria k tenisu a súperky na opačnej strane kurtu vtedy zahrali výborne.

Ak by sme sa vrátili do rokov, keď ste hrali vo vrcholnej forme, tak ruský tenis celkovo mal nesmierne silnú generáciu hráčok, čo skvele dokumentuje aj ženský olympijský turnaj v Pekingu, kde všetky tri cenné kovy získali ruské tenistky (Dementievová, Safinová, Zvonarevová). Čo však súčasná generácia ruských hráčok? Vidíte budúcnosť ženského tenisu vo vašej vlasti optimisticky?

Ale áno. Máme viacero šikovných dievčat, ktoré sa postupne derú nahor a dávajú o sebe čoraz viac vedieť. Dariu Kasatkinovú už tenisovým priaznivcom netreba príliš predstavovať. Ďalej je tam tiež mladá Anna Blinkovová, ako aj ďalšie hráčky.

Bolo by super, keby tieto baby dokázali nadviazať na našu generáciu. Pamätám si, že bolo aj obdobie, keď malo Rusko v Top 10 možno štyri- päť hráčok a ja som nemohla štartovať v roku 2004 na olympiáde. Pritom som bola 11. hráčka na svete a v iných reprezentáciách by som bola tímovou jednotkou, no predo mnou boli rebríčkovo vyššie postavené krajanky.

Takže na jednej strane to pre mňa bolo ťažké, no pre ruský tenis to bolo skutočne parádne obdobie.

Ako sa zmenil ženský tenis v porovnaní s érou, keď ste len začínali na profi okruhu?

Konkurencia sa výrazne rozšírila. Dnes aj 200. hráčka v rebríčku, keď chytí dobrý deň, môže vyradiť tenistku, ktorá figuruje okolo 40. – 50. miesta v renkingu. Takisto kondične aj technicky sú dnes hráčky výborne pripravené. A nielen z najužšej špičky. Jednoducho, ženský tenis je dnes oveľa vyrovnanejší.

Mnohé top tenistky, rovnako ako aj vaši mužskí kolegovia, prejdú po skončení aktívnej kariéry k trénovaniu. Vás by to nelákalo?

Toto považujem do budúcna za veľkú osobnú výzvu. Cítim sa však fyzicky stále dobre a ak sa bude dať, rada by som pár rokov ako aktívna hráčka ešte „potiahla“. V minulosti som ale už spolupracovala v rámci komentovania so stanicou Eurosport a dosť ma to bavilo. Takže áno, vidím v tomto smere do ďalších rokov potenciál.

Kluby bojových športov na Slovensku: Wing Gym Žilina

A keď si chcete od tenisu oddýchnuť, ako zvyknete relaxovať?

Buď si pozriem niečo v televízii, alebo si čítam knihu, prípadne sa idem prejsť. Takisto rada behávam, čo v praxi znamená, že si nasadím slúchadlá, naladím dobrú hudbu a vyberiem sa odbehnúť si pár kilometrov. No a zabudnúť nemôžem, pochopiteľne, ani na opatrovanie mojej dcérky. Užijem si s ňou kopec zábavy (úsmev).