Život sa s nami občas nemazná. Môžu nás postretnúť rôzne strasti, ale aj situácie, ktoré nám zmenia celý život. Postihnutie, či už fyzické alebo mentálne, dokáže nabúrať celoživotný plán a obmedziť nás v doterajšom fungovaní. Obzvlášť ťažké sa môže javiť športová aktivita, no všetko je od uhľu pohľadu. Tréner Lukáš Kujan sa v posilňovni venuje aj ľuďom, ktorí trpia rôznymi hendikepmi. Či už fyzické alebo mentálne postihnutie, vo športe by človeku nemalo nič brániť.
Aj keď sa v dnešnej dobe snaží spoločnosť o uľahčenie života hendikepovaným ľuďom, nemajú to ľahké. Majú veľa obmedzení, či už je človek postihnutý telesne alebo mentálne. Ako sú na tom naše posilňovne? Myslia na hendikepovaných ľudí?
V skutočnosti je podľa mňa fitnescentrum miesto pre každého kto sa chce hýbať, avšak samotný prístup do neho je už otázny. Vybavenie záleží potom už od kvality samotného zariadenia a jeho určenia pokiaľ neberieme do úvahy rehabilitačné centrá. Pozitívom je, že zťp majú v podaktorých posilňovniach minimálne lacnejšie vstupné a zľavy.
Tip pre teba: Lee Duck-hee: Zdolal svoj hendikep a urobil z neho zbraň
Nemáš odsledované zo zahraničia či tam napríklad nie sú špeciálne upravené posilňovne pre hendikepovaných? Napríklad upravené stroje na cvičenie?
O existencii strojov na trhu určených pre takúto malú skupinu zákazníkov som ešte nepočul, nakoľko je u nich aj vysoká individuálnosť postihnutia. Preto tréner častokrát musí klientovi vo fitnescentre prispôsobiť tréning na mieru, kedy cvičíme výnimočne na strojoch.
S akými hendikepmi, ako osobný tréner, v posilňovni pracuješ?
V mojej praxi som zatiaľ pracoval s ľuďmi postihnutými DMO, čiže detská mozgová obrna avšak v rôznom rozsahu. Trénoval som aj mladého chlapa na vozíku po autonehode.
Možno to teraz trošku preženiem a pojmem to ako fyzioterapeut čo nie som, ale pre nich sme svojím spôsobom, resp. dnešným životným štýlom, každý nejako postihnutý. Takže v mojej práci sa nájdu ľudia nesmierne stuhnutí s rôznymi svalovými a pohybovými disbalanciami.
Tréner, ktorý chce pracovať s hendikepovanými, by mal mať aj nejaké školenie ako je to napríklad u hipoterapeuta? Poprípade mal by si vidieť lekársku správu, aby si vede, čo s daným pacientom môžeš cvičiť?
V podstate ako hore spomínam, každý je veľmi individuálny, a tak aj školenia na túto tému pre trénerov nie sú. Treba vychádzať z praxe a z ostatných vzdelaní, ktoré má tréner za sebou. Lekárska správa je na mieste, avšak trénerovi veľa nenapovie. Vždy začíname u základných pohybových vzorcov a skúsené oko trénera vidí kam sa má uberať. Napriek tomu všetkému aj tak je to opäť o tej individualite kedy pracujeme, častokrát v rozsahu čo nám telo dovolí.
Považuješ prácu s hendikepovaným človek za viac náročnú? U niektorých ľudí sa zdá, že hendikep ich nakopol, o svoje telo sa starajú lepšie, ako podaktorí z nás „gaučových“ typov.
Možno o niečo viacej ako bežne, nakoľko u zdravých ľudí časom dosiahneme bod, kedy ovládajú cviky, ale u telesne postihnutých kvôli ich hendikepu je potrebná neustála kontrola.
Áno, títo ľudia sú odhodlanejší, ale aj oni majú svoje dni kedy sa jednoducho „nechce“ 🙂
O tebe vieme, že sa zúčastňuješ aj na súťažiach v naturálnej kulturistike ( bez dopingu ) Určite existujú takéto súťaže aj pre hendikepovaných. Ako sú kategorizovaní?
U nás v asociácii SANK ( slovenská asociácia naturálnej kulturistiky ) je kategória telesne postihnutí muži. Sú to ozaj borci a vždy zožnú aplauz od publika. Ich príprava na súťaž napriek handicapu je náročnejšia a tým si získajú vždy rešpekt a pokoru od ostatných pretekárov.
Či už ako tréner zdravých ľudí alebo hendikepovaných, musíš byť aj ty trošku psychológom. Aké najčastejšie problémy u ľudí riešiš?
Uff, tak na túto tému by sme mohli spraviť článok či knihu. Riešime z ľuďmi toho ozaj veľa, nakoľko žijeme každý život a ten prináša radosti aj strasti. Niekedy sa človek potrebuje len porozprávať, inokedy utešiť alebo ubezpečiť v jeho rozhodnutí, poradiť v práci či vzťahu alebo len klebetíme. 🙂
Dodávať sebavedomie hendikepovaným je určite náročné. No verím, že ak sa im podarí určitý cvik, sú na seba pyšní. Čo zaberá na ľudí ako najlepšia motivácia?
Motiváciou je pre nich samotný tréning, kedy sami objavujú svoje hranice a snažíme sa ich posunúť. A tým ich vlastne motivovať, že vždy sa to dá posunúť o trošku ďalej, lepšie, rýchlejšie, presnejšie. Jednoducho posunúť ich limit niektorým smerom.
Niekedy však motivácia chýba a úlohou trénera je motivovať. Vtedy si pripomenieme začiatky s klientom alebo nejaké športové zápolenie na ktoré sa klient chystá či jeho cieľ.
Ako sa dá riešiť situácia, keď ti odmieta mentálne postihnutý človek urobiť nejaký cvik? Funguje tu napríklad taktika „škola hrou“?
Tréner je tam predovšetkým od toho aby vedel zostaviť tréning tak, aby takáto situácia nenastala. Skôr sa niekedy stáva, že niečo nám nesedí a tak hľadáme alternatívu. Tréning má byť vždy predovšetkým pre klienta pútavý aj zábavný a ja sa o to vždy snažím aj pri handicapovaných klientoch.
Tip pre teba: Žena s veľkým Ž
Stretol si sa už niekedy napríklad s motivačnou reakciou od ľudí, ktorí cvičili v posilňovni s vami?
Ono ľudia ako takí málokedy podídu k handicapovanému a „potľapkajú ho po pleci“, čo je škoda, pretože to poteší aj zdravého cvičenca. Veď napokon pochvalu má každý rád.
Stáva sa mi, že neskôr sa mi prihovoria osamote a pochvália ich, ocenia snahu a prístup k tréningu.
Čo by si odkázal ľuďom s hendikepom, ktorí sa ostýchajú navštíviť posilňovňu?
Aby sa nebáli pohybu kvôli svojmu handicapu, aby si našli cestu k športu, ktorý ich baví aj napriek postihnutiu a obmedzeniu, ktoré ich v živote stretlo. Ani mi „zdraví“ nie sme šampiónmi v danom športe ktorému sa venujeme, ale aj napriek tomu to robíme z radosťou a odhodlaním. Niekedy je dobré menej očakávať od výsledkov a dostaneme oveľa viac z prístupu k športu – radosť.
