[/fusion_text][/one_full][fusion_text]
Aké boli XXII. zimné olympijské hry v Soči? Také, aké mali byť. O športe. O pohybe. Okorenené o prekvapenia, sklamania, drobné prešľapy, ale hlavne s kvalitnými športovými výkonmi. Šport je medzinárodný a o športovom talente a počte fanúšikov nerozhoduje občianstvo, poradie v tabuľkách alebo výroky arbitrov. Pozrime sa Soči pekne zoči-voči.
Šport sa globalizuje
Olympiáda opäť ukázala, že ide o medzinárodne prestížne podujatie. Šestnásť dní súperilo o medaily i priazeň fanúšikov 2 856 športovcov z celého sveta. Šport sa prostredníctvom týchto jednotlivcov globalizuje. Veď zmena štátnej príslušnosti dokáže pod olympijský oheň dostať i tých, ktorí by možno vo veľkej konkurencii športovcov z domovskej krajiny zostali mimo súpisku výpravy. Napriek tomu, že majú talent. Hlavu v smútku môžu mať vďaka športovej globalizácii práve Rusi. Hoci v celkovej bilancii získali najviac medailí (13 zlatých, 11 strieborných a 9 bronzových), zlato si na krku odnášali ruskí rodáci Anastasia Kuzminová za Slovensko (bola to i jediná slovenská medaila), Iouri Podladtchikov za Švajčiarsko a Daria Domračevová odviezla do Bieloruska dokonca tri zlaté medaily. Platí však i opačné garde: rodený Američan Vic Wild získal ruské občianstvo v roku 2012 a vyhral dve zlaté medaily v snowboardingu. Rovnako rýchlokorčuliar Viktor An, ktorý predtým reprezentoval Južnú Kóreu, od roku 2011 reprezentuje Rusko. Zaujímavosťou je, že brat Nasti Kuzminovej, Anton Vladimirovič Šipulin, získal zlatú medailu pre ruský biatlon v štafete.
Úsmev na tvári vyvolávajú tzv. olympijskí turisti. Ide zväčša o bohatých ľudí, ktorí si plnia svoj sen o účasti na olympiáde tak, že získajú občianstvo v krajinách, ktoré bežne športovcov na podobné podujatia nenominujú. Príkladom sú Američan Gary di Silvestri a jeho talianska manželka Angelica, ktorí sú jedinými reprezentantmi malého ostrovného národa Dominika a nechýbali ani na ZOH v Soči.
Olympiáda je o športe
Priebeh olympiády, našťastie, nenarušili žiadne mimoriadne incidenty. Bol krásnou oslavou pohybu a vrcholového športu. Predsa len spomeňme niekoľko menších prešľapov, o ktorých sa hojne diskutovalo. Prvou boli pochybnosti o objektivite arbitrov a jury. Tam, kde môže pomôcť k víťazstvu subjektívna náklonnosť k jednotlivcom, tímu alebo krajine, by bolo na mieste zvážiť nasadenie daného rozhodcu.
Paradoxne fanúšikovia z Južnej Kórey, ktorá je budúcim organizátorom olympiády v roku 2018, sa postarali o rozruch počas finále krasokorčuľovania žien. Mladučká Ruska Adelina Sotniková, ktorá sa takto veľkého podujatia zúčastnila vôbec prvýkrát, iba tesne vyhrala zlato pred favorizovanou Kim Ju‑Na. Kim predviedla precízny výkon, no zavážilo technické skóre. Inými slovami ťažšie kombinácie akrobatických prvkov hrali v prospech iba 17-ročnej Sotnikovej. Sťažnosti a odvolania nespokojných Kórejčanov zahltili server olympijskej jury. Výsledok však nezmenili ani zábery jednej rozhodkyne, ktorá v zákulisí gratulovala Sotnikovej a naozaj tesný bodový rozdiel 149,95 bodu vs. 144,19 bodu.
Sporným okamihom bol i pád Nemca Tima Tscharnkeho pred cieľovou rovinkou v šprinte mužov. Nemci podali proti výsledkom protest, pretože sa domnievali, že Fín Jauhojärvi skrížil Tscharnkemu cestu a spôsobil jeho pád. Dodajme, že Jauhojärvi získal zlato, Nemcom sa ušlo iba 7. miesto a olympijská jury protest zamietla. V čase, keď už sme si mysleli, že na športovú udalosť roka nepadne tieň dopingu, objavili sa prvé dva prípady. Napokon sa podľa posledných informácií previnili až šiesti športovci. Olympiádu, žiaľ, nepriamo poznačili krvavé protivládne demonštrácie v susednej Ukrajine. Viacerí ukrajinskí športovci sa rozhodli svoj pobyt ukončiť a vrátiť sa do konfliktom zmietanej krajiny. Súhlas s rozhodnutím vyjadril aj legendárny Ukrajinec Sergej Bubka, šéf ukrajinského olympijského výboru.
Hokejové prekvapenia
Kde začať? Skúsme pozitívnym hodnotením, lebo toho sa našim chlapcom dostalo pramálo. Prišli, reprezentovali Slovensko, Zdeno Chára niesol vlajku slovenskej výpravy a jeho fotky s návštevníkmi a športovcami obleteli celý svet. Predposledné jedenáste miesto sa ťažko prehĺta nielen fanúšikom a hokejovým funkcionárom, ale i laikom. Popol na hlavu si sypali všetci, hokejisti, tréneri aj prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček. Typicky slovenskou vlastnosťou je závisť a hneď druhou takpovediac sebabičovanie (potvrdzujú to prieskumy renomovaných marketingových agentúr). Čo to znamená? Bez servítky povedané: skôr, než by sme pochválili, čakáme na chybu, dáme to dotyčnému „vyžrať“. Nečudo, že chlapcom nebolo do reči a pred médiami si radšej zvolili priamu cestu do zámoria. Je známou skutočnosťou, že letecký špeciál zo Soči do Severnej Ameriky platený hráčskou asociáciou NHLPA (National Hockey League Players‘ Association) odletel aj s hráčmi Slovenska, Švajčiarska, Rakúska, Slovinska a Ruska hneď po vypadnutí z turnaja.
Olympiádu v Soči by zrejme z hokejových kroník vymazalo viacero osôb. Vďaka medializácii nominácií resp. nenominovania Miroslava Šatana a následnej vlne diskusií, kritík a satiry, niesla naša výprava Kainovo znamenie ešte predtým, než vôbec prišli do dejiska ZOH. Po olympiáde vyšlo najavo, že jadrom problému bol vleklý spor Šatana a Cháru, ktorý vznikol po faule pri zápase Slovana s HC Lev Praha (ešte z novembra 2012!). Médiá i fanúšikovia riešili tiež neúčasť Ľubomíra Višňovského (t.č. New York Islanders). Či bol dôvodom jeho zdravotný stav alebo dobrovoľné zrieknutie sa účasti, sa môžeme len domnievať. Obdobne by sme neradi špekulovali nad tým, prečo Slovensko nereprezentovali niektorí hráči a iní áno. Imidž hokeja na Slovensku nevylepšili ani mediálne slovné prestrelky medzi českými a slovenskými médiami a hráčmi. Športovci i organizačný tím sa budú musieť naučiť, že neuvážené vyhlásenia a „chlapské reči“ patria skôr do krčiem ako na mikrofón.
Celý hokejový turnaj však sprevádzali prekvapenia a šoky. Mnohí favoriti vypadli a mnohí outsideri ukázali, že už si nálepku „outsider“ nezaslúžia. Tak ako je hokej dynamická hra, tak dynamicky sa menia i rozdiely medzi mužstvami. Stará pravda, že tím nie je len súčtom jednotlivcov v rovnakých dresoch, sa ukázala v plnej nahote. Matematicky vyjadrené, 1+1 nerovná sa 2. Tímový a kompaktný výkon papierovo slabších mužstiev sa vyrovnal, ba až prekonal nesúrodú hru individuálnych hviezd. Mimoriadne prekvapujúcim sklamaním bolo vypadnutie domáceho Ruska s Fínskom. Finále s ruským tímom v hlavnej úlohe pritom malo patriť k povestnej čerešničke na torte ZOH. Ruskí organizátori súboj o zlaté medaily v hokeji zámerne naplánovali na popoludnie posledného dňa olympiády. Napokon sa v nedeľu 23. februára tešili z víťazstva Kanaďania, keď zdolali Švédsko 3:0. Kanaďania ovládli aj ženský hokej. Po infarktovom finále, kedy ešte v 57. minúte prehrávali Kanaďanky o dva góly s Američankami, napokon zdolali tím USA v predĺžení 3:2. Nefalšovanou hrdinkou celého zápasu bola Maria‑Philip Poulinová, ktorá bola zodpovedná za vyrovnanie i víťazný gól.
Skutočné hviezdy olympiády
Ak by sme mali vyhlásiť absolútnu hviezdu olympiády, pravdepodobne by sa ňou stal famózny nórsky biatlonista Ole Einar Björndalen, ktorý získal svoju 13. olympijskú medailu (8 zlatých, 4 strieborné a 1 bronzová), čím prekonal v počte kovov na zimných hrách svojho krajana Björna Dählieho (8 zlatých, 4 strieborné a žiadna bronzová). Druhou hviezdou je už spomínaný Viktor An, ktorý sa s tromi zlatými a jednou bronzovou medailou stal najúspešnejším športovcom hier v Soči. Treťou hviezdou je Daria Domračevová, ktorá získala zo štyroch individuálnych disciplín tri zlaté medaily (stíhacie a vytrvalostné preteky, preteky s hromadným štartom na 12,5 km). Fantastickým výkonom a formou sa blysli holandskí rýchlokorčuliari, ktorí v mužskej i ženskej kategórii potvrdili dominanciu. Fanúšikov športu na Slovensku však potešili i menšie víťazstvá. Poďakovanie patrí Anastasii Kuzminovej za zlato v šprinte biatlonistiek na 7,5 km. Nielen pre redakciu Šport je život je hviezdou aj slovenský reprezentant v alpskom lyžovaní, 23-ročný Adam Žampa, ktorý dosiahol 5. miesto v superkombinácii a 6. miesto v obrovskom slalome. Rozhovor s ním prinášame na stranách 8-11.
Dovidenia v Pjongčangu
Ľudia milujú autenticitu. A športové výkony sú autentické, hodnoverné. Pri dnešnom počte kamier, miliónoch divákov a množstve ctižiadostivých súperov sa veru nedajú predstierať. Tešíme sa tak na ďalšie krásne olympijské športové zážitky. Dovidenia v Pjongčangu v roku 2018.
Maskoti
Maskotmi ZOH v Soči boli tri zvieratá – leopard, zajačica a biely medveď. Prvýkrát v histórii boli maskoti vybraní hlasovaním verejnosti. Definitívnych víťazov verejnosť vyberala vo veľkom televíznom finále „Talismanija Soči 2014“ štátnej televíznej stanice Pervyj kanal. Medvedík bol maskotom za prímorskú Dedinu, leopard a zajačik mali podelené Usaďbu a Slobodu.
[/fusion_text][youtube id=“http://www.youtube.com/watch?v=5jamkdVGTbE“ width=“600″ height=“350″ autoplay=“no“ api_params=““ class=““][/youtube][one_full last=“yes“ spacing=“yes“ center_content=“yes“ hide_on_mobile=“no“ background_color=““ background_image=““ background_repeat=“no-repeat“ background_position=“left top“ border_size=“0px“ border_color=““ border_style=“solid“ padding=““ margin_top=““ margin_bottom=““ animation_type=“0″ animation_direction=“down“ animation_speed=“0.1″ class=““ id=““][sharing tagline=“Zdieľaj“ tagline_color=““ title=““ link=““ description=““ pinterest_image=““ icons_boxed=“yes“ icons_boxed_radius=“4px“ box_colors=““ icon_colors=““ tooltip_placement=““ backgroundcolor=““ class=““ id=““][/sharing][/one_full]
