Otázka stará hádam ako tá, v ktorej sa pýtajú, či bolo prvé vajce, alebo sliepka: „Aký je rozdiel medzi rugby a americkým futbalom?“
Pozrime sa na to z historického hľadiska. Vznik rugby sa datuje okolo roku 1823 a krajina pôvodu je Anglicko. Americký futbal sa vyvinul z rugby a ďalších podobných loptových športov okolo roku 1867.
Neprekvapí, že v rebríčku IRB (International Rugby Board – Medzinárodná rugbyová federácia, svetová organizácia zastrešujúca rugby) sa nachádza 117 krajín, kým v rebríčku IFAF (International Federation of American Football – Svetová asociácia amerického futbalu, ktorá vznikla v roku 1998) je okolo 30 krajín. Rugby je teda globálnejší šport, takmer štvornásobne prevyšujúci počet krajín, kde sa oficiálne hrá americký futbal. Americký futbal, resp. jeho rôzne prvotné verzie, sa hrávali na prestížnych školách, akými sú Harvard, Princeton či Yale (tzv. Ivy League – brečtanová liga, do ktorej patria Brown, Columbia, Cornell, Dartmouth, Harvard, univerzity v Pennsylvanii, Princetone a Yale). Roku 1876 vznikla organizácia Intercollegiate Football Association (IFA), ktorá spísala i prvé pravidlá tohto športu, teda až po 53 rokoch od prvej zmienky o rugby. Dodnes patrí americký futbal v USA medzi najsledovanejšie športy, pričom finále Národnej futbalovej ligy (National Football League (NFL), známy Super Bowl, sledujú každý rok milióny Američanov naživo aj v televízii. Mať spot v reklamnej prestávke počas Super Bowl je pre firmy záležitosť prestíže, ale aj poriadne vysokého rozpočtu.
Rozdielom medzi oboma športmi, ktorý na prvý pohľad určí aj absolútny laik, je odev. Hráč rugby má dres a kopačky, hráč amerického futbalu celý výstroj pozostávajúci z rôznych chráničov a prilby. V rugby nie je povinné mať ani chránič na zuby.
Zápas v rugby trvá 2-krát 40 minút a nie sú povolené žiadne prestávky (timeout). Naopak, jeden „mač“ amerického futbalu trvá aj niekoľko hodín a prerušenie na taktickú poradu a výmenu hráčov nastáva po každej zahranej akcii. Americký futbal má viac rozhodcov ako rugby.
Rozdiel je i v počte hráčov a ich zaradení. V rugby proti sebe zvyčajne nastupujú tímy po 15 hráčov, v americkom futbale 11, pričom prví môžu útočiť aj brániť, druhí majú presne podelené obranné a útočné funkcie a môžu blokovať aj hráčov, ktorí nemajú loptu.
Pri hre rugby sa nesmie nahrávať dopredu a americký futbal sa hrá s o niečo menšou loptou.
Rugby kluby na Slovensku
Čo je pre obe hry charakteristické, je rovnaký cieľ: dostať loptu šišatého tvaru do súperovho skórovacieho územia. A druhým – na Slovensku – významným cieľom je získať dostatočný počet hráčov a konkurencieschopných klubov. Rugby na Slovensku má celkom pevné základy, mužstvá sú v Bratislave (Rugby Klub Slovan) aj v Žiline (Žilina Bears Rugby Klub). Sme radi, že na portáli Šport je život môžeme predstaviť jeden zo vznikajúcich klubov Rugby klub Bratislava a jedného z jeho kľúčových zakladateľov. Na otázky nám odpovedal Charles Cimetiere.
Prečo ste sa rozhodli pre Slovensko?
Nie ste prví, ktorá sa pýta mňa ako francúzskeho prisťahovalca, prečo som tu (smiech). Prišiel som na Slovensko v roku 2009 počas výmeny študentov v programe Erasmus. Vašu krajinu som si zamiloval. A stretol som tu pekné dievča, ktoré sa stalo mojou blízkou priateľkou. V roku 2013 som sa rozhodol vrátiť na Slovensko a našiel si prácu vo firme Henkel Slovensko, pracujúc pre francúzsky trh.
Ako dlho už vlastne hrávate rugby?
Hrávam už trinásť rokov, teda od svojich pätnástich.
Čiže prirodzene ste hľadali rugby aj u nás?
Áno. Keď som prišiel k vám v roku 2009, vďaka webovej stránke som našiel Rugby klub Slovan. Hral som za nich niečo vyše 5 rokov. Počas tohto obdobia sme boli účastníkom Českej ligy, 2. divízie. Naším novým klubom by sme chceli zaujať a pritiahnuť viac Slovákov, ktorí robia individuálne športy ako fitness, cross-fit alebo iné fyzické aktivity (beh, cyklistika…).
Kto Vás inšpiroval v začiatkoch?
Keď som v roku 2005 začal s rugby, mojím vzorom bol Serge Betsen, ktorý hral v obrane za Biarrits v reprezentácii Francúzska. Stal sa mojou inšpiráciou aj preto, že som hrával na tej istej pozícii. Dnes je mojím vzorom hráč Toulouse a kapitán francúzskej reprezentácie Thierry Dusatoir.
Kto bol Vaším trénerom?
Prvými boli Hervé Villette a Régis Parrot, ktorí ma naučili rugby štýl z Burgundska.
Na prvý pohľad to vyzerá, že rugby je iba pre dobre stavaných a silných chlapov.
V skutočnosti je rugby šport pre ľudí so silnou mysľou a džentlmenov. Isto nie je pre každého, ale umožníme jednoduchý prístup ku hre plný rád a v priateľskom duchu. Väčšina našich členov nemala predtým žiadnu špecifickú prípravu alebo vedomosti. Sme športovci, ale nie blázniví gladiátori.
Predpokladám, že pri kontaktoch dochádza aj k zraneniam.
Počas tréningov sa ešte nikto nezranil, pretože náš technický dril a vysvetľovanie taktiky, končiace aj celým zápasom, bývajú spravidla bezkontaktné. Samozrejme, počas súťaží – zápasov je to iné, ale na Slovensku to zatiaľ berieme ako šport a zábavu, síce seriózne, ale nie až tak rigidne.
O tom, čo všetko potrebujú začiatočníci, aké sú vzťahy RKB s ďalšími klubmi a ambície Rugby Klub Bratislava vám prinášame v článku
[…] Rugby: Šport gladiátorov alebo džentlmenov? – 1.časť […]