Jej projekt vychoval naše najväčšie hokejové talenty: Celá slovenská koncepcia je nesprávna

Jej projekt vychoval naše najväčšie hokejové talenty. Kritizovala slovenský hokejový systém, no nezostala len pri slovách. Adriana Hosťovecká pred rokmi založila Hokejovú školu Svišť (ďalej len Svište, pozn. red.), ktorá vychovala najväčšie slovenské talenty súčasnosti ako Adam Ružička, Martin Fehérváry a ďalších. Cesta mladých svišťov za úspechmi však nebola vôbec ľahká.

Ak sa vám nepáči, odíďte

Príbeh to však je zaujímavý: o tom, ako sa nespokojná skupina rodičov odtrhla od klubu a ukázala, ako by sa to malo robiť. Hráči Svišťov obliekali predtým dres Slovana Bratislava, všetko sa začalo pred letom v roku 2005, keď rodičia počuli od manažéra pri mládeži Ľubomíra Lenára vetu, ktorá všetko zmenila: Ak sa vám v Slovane nepáči, odíďte. A tak rodičia šli. Založenie Svišťov si zobrala do ruky Adriana Hosťovecká.

„Hokejová škola Svišť vznikla spočiatku ako doplnková škola ku klubom. Tak sme fungovali približne tri roky. Našim deťom jednoducho nestačili 2-3 tréningy týždenne, chceli sme pre svoje deti niečo navyše. Hokejová škola im nahrádzala ulicu. V Bratislave sa totiž vytratil zo sídlisk a ulíc šport, tak sme ho začali suplovať. Počas spoločnej 3. sezóny sme s ostatnými rodičmi usúdili, že ani tretinkový hokej a ani povinné striedanie nie je cesta, ktorou chceme ísť,“ hovorí Hosťovecká.

A tak Svište začali pôsobiť ako plnohodnotný klub. Slovan stratu dvoch celých ročníkov spracovával postupne, SZĽH poriadne nevedel (alebo sa tak aspoň tváril), čo sa deje. Svište spočiatku boli súčasťou slovenského hokejového systému. Trénovali v bratislavskom obchodnom centre na prenosnej ľadovej ploche, potom v hale v Ružinove, neskôr v Trnave. Jednoducho všade tam, kde im boli ochotní podať pomocnú ruku. Potom sa úplne odčlenili od Slovenska. „Po dvoch rokoch hrania ligy na Morave sme listom oznámili, že nesúhlasíme s metodikou SZĽH a že vraciame slovenské registračky. Naši chlapci majú hracie karty českých hráčov.“

Úspech nechodí sám, na úspech sa drie

Za tréningmi teda Svište cestovali tam, kde im pomohli. Všetky zápasy hrali v Česku, domácim štadiónom Svišťov boli české Rosice, ktoré sa nachádzajú pri Brne. Skončiť s týmto projektom však nechceli ani raz. „Seknúť s tým? Po každom tréningu sme boli odhodlanejší. Po každej zdolanej prekážke sme sa viac zomkli. Mali sme šťastie, pretože Svište boli jedna veľká a skvelá rodina,“ pokračuje Hosťovecká.

Pre rodičov, ani pre deti to bolo nesmierne náročné: finančne aj časovo. Mladí hokejisti chodili riadne a bez výnimky doobeda do školy, poobede cestovali na tréningy. Zo začiatku Svište prehrávali a prehrávali, rozdiel medzi slovenským a českým mládežníckym hokejom bol podľa slov Hosťoveckej priepastný. Ako motivovala deti, aby nestrácali chuť v náročných chvíľach

„Jednoducho som im povedala: musíte vydržať a budete ako váš súper. Teda nie, budete lepší. A to sa stalo. Naše deti sú hokejová česko-slovenská elita vo svojej kategórii a aj kúsok vyššie. Vždy som im kupovala medaily, keby sme žiadnu nevyhrali, aby vedeli, že hrajú najkrajší hokej. A keď vydržia, budú vyhrávať. Náročný program zvládali skvele. Medzi nami boli dokonca riešitelia matematických olympiád, boli to premianti tried a škôl. Svište nechodili do športových tried, majú klasické vzdelanie. Vedia, že úspech nechodí sám. Na úspech sa drie.“

Skvelý rozhovor s legendárnym trénerom Júliusom Šuplérom nájdete tu.

Deťom dali puk

Niekedy však predsa len bolo treba deti mierne „popostrčiť“, Hosťovecká v kritických chvíľach vytiahla tajnú zbraň: „Keď hrali v zápase bez nasadenia a chuti, sem-tam som zašla do kabíny na motivačný príhovor, v ktorom som im povedala, že keď sa nas…nasrdím, tak pôjdu hrať hokej na Slovensko! Vždy to zabralo. (úsmev)“

Smutné, ale účinné.

A tak Svište dreli a dreli, ale nie tak, ako boli zvyknutí v Slovane. „Nešlo o chyby Slovana. Absolútne. Chybná bola a zatiaľ aj je celá koncepcia výchovy mladých hokejistov na Slovensku. SZĽH dostalo hokej a výchovu mladých za posledných 15 rokov na úplné dno. Nezávidím preto terajšiemu vedeniu,“ popisuje Hosťovecká dôvody, ktoré prinútili skupinu rodičov urobiť rázny krok a odísť zo slovenského hokeja.

„Slovan sme opustili kvôli zlej metodike na Slovensku. Tréneri – zväčša absolventi FTVŠ bez praktických hokejových skúseností – s deťmi prakticky len korčuľovali. Na jedného trénera pritom pripadlo na ľade aj 10-15 detí, takže ani chyby pri korčuľovaní deťom neodstraňovali, jednoducho to nie je možné. To boli časy prípravky. Keď sa konečne deti na Slovensku dostali do 4. ročníka, tak hrali tretinkový hokej, a keď v 11 rokoch (!) prešli na celoplošný hokej, tak ich čakal páskový hokej (jednotlivé útoky boli označené inou farbou) s povinným minútovým striedaním (hokej bez náboja, veď minútu na ľade nie sú ani dospelí muži!).“

Deti teda na slovanistických tréningoch korčuľovali a korčuľovali, vraj sa neskôr začali pýtať, prečo  chodia na tréningy, keď to vlastne nie je ani hokej. Svište do tréningového procesu pridali jednu zásadnú vec: puk. „Áno, dali sme deťom puk. Viete, hokej sa hrá s pukom. Na to SZĽH pri svojej nekoncepčnej koncepcii zabudlo. Deti sa musia hrať. A my sme sa hrali. S pukom a hokejkou. České a moravské deti hrali hokej. My sme vychovávali priemerných korčuliarov. Slovenské deti mali v rukách absolventi hokeja z FTVŠ, české deti mali trénerov z radov hokejistov z praxe,“ porovnáva Hosťovecká.

1 z 3

Naprogramovaní na víťazstvá

Zakladateľka Svišťov za pochodu študovala knihy významného českého trénera Luďka Bukača, ktorú sa snažila pretaviť do svojho projektu. „Deti sa musia hrať. Aj hokejová drina sa dá pretaviť premyslenými tréningmi na zábavu. Zápasy sú odmenou za tréningovú drinum dávali sme si pozor aj na individuálny rozvoj jednotlivcov, čo sa pri masových tréningoch tiež nedalo realizovať. Jeden tréner pri 15 deťoch logicky nemôže odstraňovať chyby. Na toto všetko sme si dávali pozor.“

Okrem tréningov na ľade mladé Svište dreli na gymnastike, ale dbali aj na regeneráciu. Svište trénovali a hrali kolektívny a najmä kombinačný hokej. „Svište sú naprogramované na víťazstvá. Išli na zápas vyhrať a zabaviť sa. To bol náš štýl hokeja.“

Šancu na draft v NHL mali tento rok štyria hokejisti z hokejovej školy Svišť: Adam Ružička, Filip Krivošík, Jakub Lacka a Tomáš Hedera, tým sa nemôže pochváliť žiaden iný slovenský klub. Prvých troch už stihol draftovať v KHL Slovan Bratislava, ktorý títo hráči kedysi opustili. Slovan draftoval aj jeden z najväčších slovenských talentov súčasnosti a taktiež bývalého hráča Svišťov Martina Fehérváryho, ktorý má obrovskú šancu dostať sa budúci rok do NHL a vo Švédsku prekonal rekord, keď sa stal najmladším cudzincom, ktorý medzi dospelými v Elitserien nastúpil na zápas.

Obnovia Svište?

Zatiaľ čo slovenská dvadsiatka na tohtoročných majstrovstvách sveta neohúrila, osemnástka spôsobila medzi fanúšikmi hotové šialenstvo a svojím hokejom si získala srdcia celého Slovenska. „Tréner 18-tky pochopil, že moderný hokej sa hrá dopredu – útočí sa na bránu súpera. V tom je podstatný rozdiel. Chalani na MS do 18 rokov hrali moderný, útočný a nebojácny hokej. Boli úžasní. Svište aj nesvište,“ tvrdí Hosťovecká.

Pred tohtoročným draftom bola v napätí, jej radosť nezmení ani skutočnosť, že kluby siahli „len“ po jednom Svišťovi – Adamovi Ružičkovi. Svište majú tým pádom 50-percentnú úspešnosť, tento rok boli draftovaní dvaja Slováci. „Som pyšná a nehanbím sa za to. Ale títo chalani si to naozaj aj zaslúžia,“ hovorila Hosťovecká pred draftom. Čas ďalších hráčov, verí, ešte príde.

A aká je šanca, že sa projekt Svišťov obnoví a rodičia sa pokúsia vychovať ďalších slovenských ťahúňov? „Šanca je veľká. Aj motivácia. Len si musím trochu preorganizovať život. Momentálne som manažérka v športovej televízii, robím dvadsať hodín denne. Ale premýšľam. A mám okolo seba ľudí, ktorí ma do toho tlačia. Teda, pardon, motivujú. (úsmev)“