Matúš Kompas: Rok som sa učil, ako správne behať. Je dôkazom, že kde je pevná vôľa, tam športovca len tak ľahko nič nezastaví. Ani zranenie. Matúš Kompas je talentovaný atlét zo Šale, ktorý sa špecializuje na cestné behy. O atmosfére na nich, o ich čare, ale aj o základoch a radách behu rozprával v rozhovore pre internetový magazín Šport je život.

Cestné behy majú svoje čaro

Kedy ste sa začali venovať atletike? Ako ste sa dostali k tomuto športu?

Pre atletiku som sa rozhodol presne pred 10 rokmi, na konci 9. ročníka základnej školy. Presne si pamätám na ten deň, keď sme išli v rámci základnej školy na preteky do Nitry na atletický ovál. Vyhral som beh na 600 m v halovkách. Cestou domov ma prehováral tréner Atletického oddielu v Šali, PaedDr. Róbert Mittermayer, aby som prišiel na tréning alebo aspoň na preteky chodieval. No ja som v tom čase hrával futbal a skĺbiť sa to nedalo. Nakoniec som sa dostavil na tréning, druhý, tretí a už to išlo samé.

TIP: Martin Halász: Brat mi opakoval, nepoznám bolesť

Jemu vďačím, že ma dotiahol do atletiky. Po troch mesiacoch tréningu v atletike sa konali majstrovstvá Slovenska staršieho žiactva. V behu na 600m som skončil na bronzovej priečke. Ten pocit bol neopísateľný, keď sa prakticky „nováčikovi“ podarilo zdolať bežcov, ktorí sa venovali atletike nie jeden rok. Celkovo mi atletika dáva veľa úsmevu, radosti, nových kamarátov. Pri behu sa odreagujem od všetkého zlého, čo na nás v živote vplýva. Je to už môj životný štýl a zároveň „droga“.

Skúšali ste aj iné športy? Čo rozhodlo v prospech atletiky?

Od siedmich rokov som hrával futbal v Šali. Nikdy som v ňom neexceloval a priznávam, sedával som na lavičke. Na školských futbalových súťažiach sa mi celkom darilo, aj keď tá celková kvalita bola slabšia oproti majstrovským ligovým zápasom. Mali sme tak nabité mužstvo, že niekedy sa mi neušiel ani dres, no až na takej úrovni som sa necítil. Malého chlapca to dosť demotivuje, keď sa snaží a chodí pravidelne na tréningy. V behu sa mi vždy darilo už od prvého stupňa základnej školy. No nikdy som nemyslel na to, že vymením futbal. Až keď sa začali veci „krištalizovať“. Pre a proti už nepustili. Vyhrala ľahká atletika.

Na aké vzdialenosti sa špecializujete?

V začiatkoch atletiky to boli stredné vzdialenosti (starší žiak 600 m, dorastenec 800 m). Rýchlosť sa mi stratila, keď som v roku 2009 mal problémy so šľachami v kolene. Už to nešlo pridať ako kedysi. Prišlo aj búrlivé obdobie – maturitný ročník, kde beh bol na poslednom mieste. Veľa atlétov končí práve v tomto veku. Hľadal som cestu, ako sa opäť dostať do atletiky. Na stredné vzdialenosti som už mohol zabudnúť, tak som skúsil dlhšie. Takže od roku 2011 sú to dlhé trate. Najviac mi pasujú 5 km a 10 km trať, začínam však aj s polmaratónom. Prvý ostrý štart som si skúsil tento rok na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Stále mám však rešpekt pred vzdialenosťami 15km a viac.

TIP: Je vaše telo pripravenéna cvičenie po pôrode?

Atletický ovál má 400m a väčšinou sa mi nechce „krúžiť“ na tieto dlhé vzdialenosti. Preto 90% mojich pretekov tvoria cestné behy, kde to má svoju atmosféru, čaro. Stretávam svojich „bežeckých kamarátov“, prehodíme pár slov, prípadne zvolíme taktiku. Po pretekoch nás väčšinou organizátori potešia občerstvením na „doplnenie spálených kalórií“. Lákadlom a čerešničkou na záver je tombola.

Hlava musí byť správne nastavená

Ako často trénujete? Kto vás trénuje?

Pred rokom som nasadil vyššie „obrátky“ a je to približne 20-25 tréningových jednotiek za mesiac. Tréningy mi externe posiela PaedDr. Martin Illéš zo Športového osemročného gymnázia v Nitre. Za tento klub aj pretekám v rámci Atletickej ligy. Snažím sa dodržiavať plán a trénujem sám. Už som si aj za tie roky zvykol. Atletika je dosť individuálny šport.

Z čoho pozostáva váš tréning?

Žiadne extra prvky nemám. Klasický tréning pozostáva z rozbehania 5 až 10 minút. Prejdem do strečingu s abecedou a na záver rozcvičky si dám 3-5x rovinku. Hlavný tréning je podľa toho, čo „naordinuje“ tréner. Tréningových prvkov je mnoho, napr. sú to šprinty, intervaly, dlhý súvislý beh v tempe alebo striedanie tempa, beh do kopca. Po hlavnom tréningu vyklusávam podľa intenzity záťaže tréningu a ako sa telo cíti, približne 5-10 minút. Na záver, samozrejme, strečing, prevažne nôh.

TIP: Bežecká etiketa – poznáte jej pravidlá?

Ako vyzerá príprava na preteky?

Deň pred pretekmi nemávam ťažký tréning. Zásadne pred behom nekonzumujem sýte, mastné jedná a žiadne jedlo 2 hodiny pred štartom súťaže. Dôležitý je aj pitný režim. Tesne pred pretekmi je základ dobre sa rozbehať a rozcvičiť. Veľa závisí aj od hlavy, ktorá musí byť správne nastavená, pozitívne a sebavedomo. Ročne absolvujem okolo 35 pretekov.

1 z 3

Vzorom legendárny Zátopek a jeho výrok

Aké úspechy ste zaznamenali v atletike?

Najväčšiu hodnotu majú pre mňa 3. miesto na Majstrovstvách Slovenska staršieho žiactva v behu na 600m a 2. miesto na Majstrovstvách Slovenska dorastu v behu na 800m, kde som sa nominoval aj reprezentovať Slovensko na trojmedzištátne stretnutie CZE-HUN-SVK v roku 2008. V súčasnosti si cením víťazstvo v krosovom behu „Grand Prix Cabaj-Čápor“ a z cestných behov víťazstvo na domácej pôde „Beh nočnou Šaľou“ minulý rok, tento rok som skončil druhý.

Dávate si nejaké ciele? Máte métu, ktorú chcete v atletike dosiahnuť?

Určite chcem posúvať čas smerom dolu, aj keď sa mi o časoch, ktoré teraz behám, ani nesnívalo. Takže už to bude len ťažšie. Každý športovec má svoj strop a nie každá sezóna sa mu vydarí. Hlavne nech som po zdravotnej stránke na tom dobre.

Popri atletike pracujete. Ako sa vám darí skĺbiť šport a prácu?

Momentálne pracujem v Slovenskom atletickom zväze, takže som „doma“, práca ma baví. Trvalo istý čas, kým som si nastavil ten správny denný harmonogram. Všetko sa dá, len to chce dobrý manažment. Vždy po práci trénujem.

Máte v atletike nejaký vzor?

Myslím, že jeho meno netreba veľmi rozvíjať, Emil Zátopek a jeho slávna veta: „Keď nevládzeš, pridaj!“. Tú radosť, ktorú mal zo športu a rozdával ju druhým, to bolo úžasné. Vyhrať na jednej olympiáde tri najväčšie vytrvalecké disciplíny, to hovorí za všetko. V dnešnej dobe by na neho nemali ani Keňania.

TIP: Nepodceňujte výber športovej obuvi. Tá totiž nie je univerzálna.

Tento rok sa vám dostalo pocty, ocitli ste sa v nominácii na najlepšieho športovca mesta Šaľa v kategórii jednotlivcov. Kam radíte tento úspech a čo pre vás znamená?

Bol som veľmi prekvapený, že ma vôbec vybrali. Je pravda, že som sa na viacerých cestných behoch umiestnil na „bedni“, ale ak to mám porovnať so športovcami, ktorí tam stáli po mojom boku ako niekoľkonásobný majster Európy, Slovenska a pod., cítil som sa, že tam vôbec nepatrím.

Trvalo rok, kým sa naučil správne behať

Behu sa nevenujete profesionálne, ale na amatérskej úrovni. Nemáte problém s motiváciou? Čo vás motivuje?

V prvom rade ma motivujú k lepším výkonom rodina a priatelia. O to viac mám chuť sa ukázať na pretekoch, keď sú prítomní moji najbližší fanúšikovia. Takouto najväčšou podporovateľkou je moja priateľka, ktorá so mnou chodí skoro na každé preteky. Túžba po dobrých umiestneniach a časoch je veľkým motivátorom. Vždy si stanovím cieľ, ktorý chcem dosiahnuť na súťaži.

Čo považujete v atletike za svoje najväčšie pozitíva a, naopak, najväčšie rezervy?

Ešte sa mi ani raz nestalo, že som preteky nedokončil. Za svoje pozitíva preto považujem silu a vôľu, ktorú mám dotiahnuť preteky do úspešného konca. Najviac potrebujem zabrať v dlhších tratiach nad 15 km, kde moje nohy nie sú zvyknuté na takúto vzdialenosť. Takže určite musím začať behať väčšie objemy.

Čo sa týka vzdialeností, ktoré momentálne beháte: Je niečo, na čo by si začínajúci bežci mali dať pozor či už na tréningoch, alebo na pretekoch? Behy na dlhé trate sú predsa len úplne iné ako kratšie.

Najväčšou chybou začínajúcich hobby bežcov je zlá technika behu. Behajú po pätách, zle dýchajú, nepomáhajú si rukami. Malo by to byť všetko prirodzené po našich predkoch, ktorí si hlavne behom lovili potravu.  Musím povedať, že mi trvalo asi rok v začiatkoch, kým som sa naučil, ako správne behať. Stále mám čo dolaďovať. Dôležité je aj neprepáliť tempo. Každý by si mal vyskúšať testovaciu „jazdu“, aké schopnosti má a prispôsobiť sa im.

Ďalej je dôležitý pitný režim. Telo počas behu spotrebuje veľa vody. Je potrebné doplňovať priebežne tekutiny pred behom, počas neho ale aj po behu. Regenerácia je tiež dôležitý fakt odzrkadľujúci sa na výslednom výkone.

Aký je v behu dôležitý talent a koľko sa toho dá nadrieť tréningami?

Talent som od Boha určite dostal, za čo som nesmierne vďačný. Každý však vie, že to nestačí. Človek musí na ňom makať, zlepšovať a plne využiť. Počet tréningových jednotiek a absolvovaných súťaží hovorí sám za seba.