Sú na Slovensku vôbec vhodné podmienky na tak menšinový šport ako rugby?
Charles: Ako mnoho iných športových združení na Slovensku, musíme aj my bojovať, aby sme prežili a rozvíjali sa. Zvyčajne začíname zaplatením vybavenia a vyberáme 5 eur od každého nováčika. Mali sme veľké šťastie, že sme našli voľné futbalové ihrisko so skvelým trávnikom v bratislavskom Novom Meste. Ale najdôležitejšie pre nás je zaujať a pritiahnuť hráčov dobrými tréningmi a vytvorením priateľskej atmosféry.
Koľko máte v súčasnosti členov?
Charles: V súčasnej dobe máme 15 dospelých členov a 6 detí. Internet a sociálne siete nám umožňujú slobodnú a rýchlu komunikáciu. Začali sme s promočnými bannermi, aby sme boli viditeľní. Je fakt, že najprv nás zaregistrovali cudzinci, ktorí už rugby poznali, ale nevedeli, že je i na Slovensku.
Pavol: Informáciu, že existuje možnosť trénovať rugby aj pre začiatočníkov vo všetkých kategóriách, som náhodou našiel na internete. Hlavne som to chcel porovnať s hádzanou, čo je tiež dosť kontaktný šport. Bolo to pre mňa niečo nové a svojím spôsobom aj určitý druh výzvy. Povedal som si, že keď človek nevyskúša, tak nevie. Mal som len kusé informácie o rugby aj predtým, ale boli väčšinou z televízie, keď sa vysielal nejaký zápas rugby, a potom od niektorých učiteľov angličtiny z Nového Zélandu. Pravdupovediac, oni boli do rugby totálne zbláznení. Pre niektorých to bolo takmer ako „náboženstvo“.
Koľko vlastne potrebujete hráčov?
Charles: Potešilo by ma, keby to bolo viac ako 30 hráčov počas tréningu. Takisto by bolo skvelé mať na ihrisku niečo vyše 15 detí. Momentálne zháňame aj dievčatá ochotné tvrdo trénovať, ale bez kontaktu.
Akú výbavu by mal mať potenciálny člen Rugby klub Bratislava? Je drahá?
Charles: Začiatočník potrebuje športovú obuv (ideálne bežeckú), športové oblečenie a chránič na chrup. Nič viac. Ako som spomínal, v lete vyberáme členské 5 eur. Lopty a ďalšie vybavenie poskytuje klub. Myslím si, že sme asi najlacnejším športovým zoskupením v Bratislave, čo môže byť prínosom pre tých, ktorí hľadajú športovú aktivitu a bez ohľadu na výšku príjmu. Naším cieľom je jednoducho povedané: „V rugby sa nájde miesto pre každého.“
Pavol: Čo sa nákladov týka, áno je to tak, ako hovorí Charles. Momentálne 5 eur za leto. Nezáleží na tom, či ste začiatočník, alebo pokročilý. Máme francúzskeho trénera, ktorý nás ochotne trénuje zadarmo. Pritom je to človek, ktorý rugby hráva, čiže aj kvalita tréningov je na úrovni.
Športový klub potrebuje sponzorov. Všeobecne sú financie v športe otázkou „života a smrti klubov“. Ako financujete RKB?
Charles: Máme dva druhy príjmov: členské a sponzoring. Členské používame na vyplatenie nájomného ihriska a kúpu športovej výbavy. Zo sponzorského kupujeme drahšie vybavenia, ako napr. štíty a inú ochranu. Počas leta trénujeme na voľnom ihrisku za Tromi Vežami. Na jeseň, keď sa stmieva oveľa skôr, by sme si radi prenajali dobré ihrisko v blízkom okolí, ale aby malo osvetlenie a šatne.
Na Slovensku máme oficiálne Slovenskú rugbyovú úniu a Rugby klub Slovan Bratislava. Spolupracujete s Úniou a RK Slovan?
Charles: Slovenská rugbyová únia a RK Slovan boli založené a rozvíjané mojím kamarátom a partnerom Vladimírom Kubalom. RKB je členom tejto Únie. Podporujeme ich projekty a pokúšame sa spoločne napomôcť rastu rugby na Slovensku. RC Slovan bol mojím domovským klubom niekoľko rokov až dovtedy, pokým som sa nerozhodol nasledovať svoj vlastný osud. Michal Michalík, prezident RC Slovan, je môj dlhoročný priateľ a spriaznená duša. Spolu sme vymýšľali rôzne aktivity na podporu rugby na Slovensku. Jedného dňa, keď bude mať RKB poskladané a zohraté mužstvo, navrhnem usporiadať prvé derby v Bratislave.
Akú sú ciele a ambície RKB, prípadne jeho členov?
Charles: RKB je otvorený a priateľský klub, zameraný na začiatočníkov, deti, mužov aj ženy.
Mne osobne veľmi chýbal duch rugby a silné športové spoločenstvo. Chcel by som ho v našom klube vytvoriť a pracujeme na tom, aby bolo trvácne. Chceli by sme tiež dať našim talentovaným a motivovaným členom možnosť zahrať si v nejakej súťaži na Slovensku či v zahraničí.
Pavol: Čo sa cieľov týka, tak tým hlavným bolo začať s výchovou členskej základne v bývalom „východnom“ bloku, zlepšiť podmienky rugby na Slovensku a pre cudzincov pracujúcich na Slovensku vytvoriť priestor pre lepšiu integráciu. Čo sa súťaží týka, ťažko teraz povedať, keďže klub vznikol nedávno, ale určite budeme chcieť odohrať aj nejaké zápasy, lebo je to jeden zo spôsobov získavania skúseností a možnosť porovnávať výkonnosť. Čiže zápasom sa určite nebudeme vyhýbať. (smiech)
1.časť článku si možete prečítať tu
[…] Rugby: Šport gladiátorov alebo džentlmenov? – 2.časť […]