Ľubomír Šatka: Angličania na MS? Maximálne štvrťfinále

Má za sebou azda životnú sezónu olemovanú aj prvými zápasmi za seniorskú reprezentáciu Slovenska, no v civile pôsobí napriek tomu absolútne skromne a nenápadne. Talentovaný futbalový obranca ĽUBOMÍR ŠATKA prišiel koncom minulého týždňa podporiť svojho kamaráta Stanislava Lobotku na športovo-mediálny tenisový turnaj Stars for Stars Media Cup 2018, pričom pre našich čitateľov ochotne poskytol exkluzívny rozhovor. Reč pritom prišla na rôznorodé témy, nevynímajúc prebiehajúci svetový šampionát vo futbale, prípadne hráčov vzťah k tenisu.     

Ľubomír Šatka a DAC Dunajská Streda

Tvoj súčasný zamestnávateľ DAC Dunajská Streda má za sebou výbornú sezónu, keď sa klub po 25 rokoch kvalifikoval do pohárovej Európy. Asi aj ty musíš hodnotiť nedávno skončený ročník vysoko pozitívne, však?

Určite áno. Sám som nečakal, že mi to všetko takto vyjde. A to nielen v Dunajskej, ale aj na reprezentačnej úrovni. Lebo ak by mi niekto pred sezónou povedal, že na konci ročníka budem mať tri štarty v národnom tíme a zahrám si aj proti Holandsku, tak by som mu neveril. Čiže super.

Tip pre teba: Futbalový agent otvorene: Doteraz boli slovenské štadióny čistá džungľa

Vyskytlo sa napriek tomu aj niečo, čo ťa počas sezóny sklamalo?

Možno to, že sme nevyhrali majstrovský titul (úsmev)? Aj keď na titul sme asi nemali. No aspoň to 2. miesto sme mohli vybojovať. Ale inak prevládajú jednoznačne pozitíva.

(Pozápasový rozhovor Ľ. Šatku tesne po domácej prehre so Slovanom Bratislava. Zdroj: Youtube)

Už si spomenul tému reprezentácia. Nemal si rešpekt pred skúsenejšími a ostrieľanými borcami typu Hamšík alebo Škrtel predtým, ako si prvýkrát vstúpil do kabíny „áčka“?

Samozrejme, bol som trošičku nervózny, čo je asi prirodzené, keď človek príde do nového prostredia a kolektívu. No žiaden strach alebo prehnané obavy tam neboli. Napokon, aj moji bývalí spoluhráči z 21-tky, čo už pár štartov za „áčko“ mali, tak mi vraveli, že sú tam všetko úplne v pohode chalani. A to sa aj potvrdilo, lebo kabína nás ako nováčikov prijala výborne a partia bola veľmi fajn.

Návrat na Slovensko

Ešte ako stredoškolák si z Dubnice v lete roku 2012 odišiel na Britské ostrovy, konkrétne do akadémie Newcastlu United. Prečo si sa rozhodol vrátiť na Slovensko? Bol to dobrý krok?

Do Dunajskej (Stredy) som prišiel začiatkom roku 2017, pritom DAC ma chcel už pol roka predtým. Rozhodol som sa však ešte zostať, lebo v Newcastli sa práve zmenil tréner a dúfal som, že by mi mohol dať šancu. Keď som však videl, že si priviedol svojich hráčov, tak som sa definitívne rozhodol konať.

Pravda je, že viacero ľudí mi návrat na Slovensko neschvaľovalo a tvrdili, že je to zlý krok. S odstupom času to však môžem hodnotiť len ako vydarené rozhodnutie. Osobne mi po hernej stránke tento angažmán veľmi pomohol a cítim sa aj ako dôležitá súčasť kádra, čo som v Newcastli necítil. Tam som bol skôr len okrajový hráč, pričom ako mladý futbalista som nevyhnutne potreboval hernú prax. A koniec koncov, to že som sa vrátil na Slovensko, ma dostalo aj do reprezentácie.

(Asi najcennejší gól strelil mladý stopér vlani na ME do 21 rokov, keď prispel k triumfu Slovákov na švédskymi rovesníkmi pomerom 3:0. Zdroj: Youtube)

Sleduješ aj po odchode z klubu výsledky a celkové počínanie Newcastlu? Alebo už ani nie?

Ale áno, sledujem. Veď aj s (brankárom) Maťom Dúbravkom sme sa teraz počas reprezentačného zrazu trochu bavili na túto tému a vravel mi, že ma pozdravujú niektorí ľudia z klubu. Okrem toho došli na ním do Švajčiarska (pred naším zápasom s Marokom – pozn. red.) chalani, ktorí pracujú pre klubový web Newcastlu, ktorých som aj ja, pochopiteľne, poznal. Takže bolo milé vidieť známe tváre z klubu po pár rokoch. A stále tam mám dosť kamarátov, s ktorými som v kontakte.

Tip pre teba: Naša automobilová jednotka Maťo Homola: Cvičiť musím aj v saune

Kto na teba urobil najväčší dojem spomedzi veľkých hviezd Newcastlu aj z ľudského hľadiska?

Takým mojím vzorom a mentorom bol argentínsky stopér Fabricio Coloccini, s ktorým sme si boli blízki aj štýlom hry, keďže ide skôr o typ technického stredného obrancu. Hoci vedel aj pritvrdiť (úsmev).

A asi práve Fabricio mi dal veľa cenných rád. Usmerňoval ma, ako sa zachovať v konkrétnych herných situáciách a ako nájsť správne riešenie pod tlakom.

Majstrovstvá sveta vo futbale

S anglickým futbalom máš skúsenosti ako málokto. Večnou témou športovej verejnosti na Ostrovoch je tiež reprezentácia Albiónu, respektíve ich nepresvedčivé výkony na záverečných turnajoch MS, prípadne ME. Ako vidíš šance Anglicka na prebiehajúcom šampionáte v Rusku? Môžu sa Southgateovi zverenci stať majstrami sveta?

To si nemyslím. Majú síce mladý tím, ktorý je hladný po úspechu, no na druhej strane týmto hráčom ešte chýbajú skúsenosti z takýchto veľkých turnajov. A aj inak kritické domáce médiá sú relatívne pokojné a v súvislosti s reprezentáciou sa spomínajú  skôr pojmy ako „nový začiatok“, prípadne „nová kapitola“. Čiže nejaké prehnané očakávania médiá nechcú vytvárať.

To už skôr fanúšikovia majú tendenciu zrazu vidieť svoj tím inde, než kam reálnou výkonnosťou patrí.

V každom prípade, zo skupiny by malo Anglicko postúpiť. Vo vyraďovacej fáze to už vidím klasicky na osemfinále, maximálne štvrťfinále.

Hoci si nezasiahol priamo do zápasového diania, prišiel si do Trenčína na akciu Stars for Stars Media Cup 2018. Znamená to, že máš nejaký špeciálny vzťah k tenisu?

Došiel som pozrieť aj kamarátov, no tenis mám rád. Keby som profesionálne nerobil futbal, tak je dosť možné, že by som hrával práve tenis. Veď sledoval som aj tohtoročný Roland Garros a takisto sa teším na Wimbledon, čo je môj najobľúbenejší turnaj.

Tip pre teba:Vera Zvonarevová: Hantuchová bola vždy bojovníčka

Keď si žil v Anglicku, tak na Wimbledon si osobne nezašiel?

Problém bol hlavne ten, že z Newcastlu do Londýna to je 7 hodín. Čiže chuť by aj bola, no bolo to dosť ďaleko. Aj tak som však rád, že som mohol zažiť atmosféru, ktorá v Anglicku vládne počas trvania Wimbledonu. Ľudia tam Wimbledonom strašne žijú.

Malé deti behajú po vonku s raketami a celkovo sa o turnaji píše, prípadne hovorí prakticky na každom kroku. Aj pred šiestimi rokmi, keď bola v Londýne olympiáda, tak to som ešte žil v anglickej rodine (ako člen mládežníckej akadémie Newcastlu – pozn.red.) a pamätám si, ako sme zápasy Andyho Murrayho sledovali v televízii.